Zložené adjektíva v nemeckom odbornom jazyku agrárnej politiky

Compound adjectives in German language for specific purposes - agricultural policy

Autor: Oľga WREDE

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá problematikou tvorby a semantizácie adjektívnych kompozít v nemeckom odbornom jazyku. Na základe výsledkov vychádzajúcich z vlastného výskumu prezentuje predložená práca kvalitatívnu (sémanticko - syntaktickú) a kvantitatívnu (produktivitu a formálnu stránku) charakteristiku adjektívnych kompozít v nemeckom odbornom texte agrárnej politiky.

Z hľadiska potrieb pedagogickej práce pri výučbe nemčiny na slovenských ekonomických univerzitách a fakultách sa uvádza i schematické porovnanie nemeckých tvarov adjektívnych kompozít s ich možnými slovenskými ekvivalentami.

Na záver načrtáva príspevok i možné úskalia, ktoré sa mžu vyskytnúť vo vyučovacom procese pri semantizácii a preklade nemeckých adjektívnych kompozít do slovenčiny.

Abstract

The paper deals with the area of compound adjective building in German language for specific purposes. The results of the research present the qualitative and quantitative features of compound adjectives in German specific texts in agricultural policy.

From the point of view of the needs in German language teaching at Slovak universities and faculties of economics, the schematic comparison of German forms of compound adjectives with their Slovak equivalents are indicated. Subsequently, the paper outlines possible problems which can appear in the teaching process in the receptive phase as well as in translation of adjectives and participles into the mother longue.

Kľúčové slová

slovotvorba, adjektívne kompozitá, výučba odborného jazyka, preklad

Key words

word building, compound adjectives, teaching language for specific purposes, translation

Úvod

Zložené adjektívne konštrukcie (prídavné mená a príčastia) predstavujú jeden z produktívnych javov súčasného nemeckého jazyka. V značnej miere sú zastúpené v odbornom jazyku (hormonbehandeltes Rindfleisch, lichtempfindliches Material), jazyku administratívy (bearbeitungsfähiger Antrag, finanzamtsanerkannte Quittungen), reklamy (paßgenaue logistische Komplettlösung, bedarfsspezifische Softwarepakete), žurnalistiky (abenteuerlustiger Elfjähriger, affektgeladene Situation), ale i jazyku literatúry (bergbachdurchrauschte Dörflichkeit- Th. Mann).

Menej produktívne sú adjektívne kompozitá v ústnej komunikácii, čo v neposlednej miere súvisí i s faktom, že zložené adjektíva nemajú vždy jednoduchú, ľahko postihnuteľnú štruktúru, ale sa vyznačujú často komplikovanými syntakticko-sémantickými vzťahmi medzi jednotlivými zložkami. Nadmerné používanie adjektívnych kompozít by preto mohlo bežnú komunikáciu skôr brzdiť ako podporovať. WILLS k tomu poznamenáva, že pri zložených adjektívach ide o ”komplexe Sinneinheiten, die dem Sender u.U. ein verhältnismäßig hohes Maß an Kodierfähigkeit und dem Empfänger ein entsprechendes oder womöglich noch höheres Maß an Dekodierfähigkeit abverlangen.”

Ciele a metodika

Empirickou metódou boli získané parciálne údaje týkajúce sa produktivity, formálnej stránky a sémanticko - syntaktickej funkcie zložených adjektív v odborných textoch agrárnej politiky.

Výsledky tejto analýzy sa vzťahujú na jazykový korpus pozostávajúci z 1000 jazykových jednotiek vyexcerpovaných z rôznych odborných časopisov (Agrarwirtschaft, Berichte über Landwirtschaft, Osteuropa-Wirtschaft), novín (hospodárska časť novín Frankfurter Allgemeine Zeitung a Süddeutsche Zeitung), správ (Die Lage der Landwirtschaft in der Europäischen Union, Berichte des Bundesinstituts für ostwissenschaftliche und internationale Studien), učebníc (Grundlagen der Agrarmarktpolitik), vysokoškolských vedeckých časopisov (Wissenschaftliche Zeitschrift der Humbold-Universität zu Berlin) a i. Pri zostavovaní jazykového korpusu boli využité i elektronicky spracované jazykové súbory Inštitútu nemeckého jazyka v Mannheime.

Všetky vyexcerpované jazykové jednotky pochádzajú z textov, ktoré boli publikované v časovom rozmedzí od r. 1983 až do r. 1999, čím sa celá práca pohybuje v synchrónnom rámci.

Výsledky

1. Formálna stránka adjektívnych kompozít

Ako ukázala analýza, predstavujú dvojzložkové adjektívne kompozitá (89,2%) štandardný typ nášho korpusu (verbrauchswirksame Kostenzuordnung, kostenträchtige Teile, flächendeckende Bewirtschaftung, konjunkturanregende Wirkung, saisonbereinigte Auszahlungspreise). Trojzložkové adjektíva sú zastúpené v značne menšej miere (10,3%), napr. basisflächenbezogene Ausgleichszahlungen, betriebsformdifferenzierte Betrachtung, binnenmarktähnliche Verhältnisse, wechselkursabhängiger Betrag.

Získaný korpus uvádza len jeden jediný príklad na viac ako trojzložkové adjektívne kompozitá - mehrwehrsteuerbezogene Einkommenshilfe. Toto zistenie korešponduje napr. s výsledkami DE CORTa, ktorý pri analýze nominálnych kompozít v nemeckom hospodárskom jazyku dospel k záveru, že sa v tomto odbornom jazyku verbálne resp. adjektívne zloženiny takéhoto typu nevyskytujú.

VIGAŠOVÁ konštatuje, že i počet štvor- a viaczložkových substantívnych kompozít v odbornom jazyku techniky má skr klesajúcu tendenciu. Táto skutočnoť bazíruje okrem iného i na fakte, že obzvlášť dlhé kompozitá musia byť v receptívnej fáze najprv úplne dešifrované, aby mohol byť ich sémantický obsah pochopený.

Najčastejšie sa vyskytujúcim určujúcim slovným druhom vo všetkých typoch adjektívnych kompozít (prídavné mená, príčastie činné a trpné) bolo podstatné meno (87,7) - napr. mengenbegrenzte Abschöpfungssenkung, wettbewerbsbeschränkendes Marktverhalten, expansionsfreudige Filialunternehmen.

Druhým, i keď podstatne menej zastúpeným slovným druhom bolo prídavné meno (6,6) - tiefgefrorenes Fleisch, flachgründige Böden, hochgradiger Wettbewerb a tretím slovným druhom sloveso resp. slovesný kmeň (2,1) - tragfähige Agrarreform, meldepflichtige Betriebe.

Adjektívne kompozitá s prídavným menom ako určujúcou zložkou predstavujú viac ako polovicu korpusu (55) - wirtschaftseigene Futtermittel, unternehmensexterne Quellen, marktferne Molkereien, s príčastím trpným 23,9 - standortangepate Landbewirtschaftung, exportorientierte Landwirtschaft, ackerbaubetontes Produktionsgebiet a s príčastím činným 21,1 - grenzkostensenkende Wirkung, freiwerdende Flächen, dienstübergreifende Gruppe.

2. Sémanticko-syntaktická charakteristika adjektívnych kompozí

Zakomponovanie zložených adjektív do odborného textu umožňuje presne, ekonomicky a obzvlášť diferencovane opísať a charakterizovať vlastnosti, vzťahy a procesy mimojazykovej reality.

Spojením jednotlivých zložiek (základné a určujúce slovo) do celku je možné vyjadriť rznorodé sémantické vzťahy ako napr. kauzalitu (schadstoffbelastete Stoffe, marktbestimmte Einkommensverteilungen), komparáciu (organisationsähnliche Gruppen, monopsonartige Stellung), gradáciu (vollbeschäftigte Arbeitskräfte, hochgradiger Wettbewerb), temporalitu (jahrzehntlange Anwendung, langanhaltende Dürre), finalitu(verbrauchsfertige Agrarprodukte, entwicklungsbereite Betriebe) atď.

V syntaktickej rovine predstavujú zložené prídavné mená a príčastia jeden z kondenzačných prostriedkov na dosiahnutie ako jazykovej (Ausdrucksökonomie) tak i obsahovej (Informationsdichte) komprimácie odborného textu.

Schopnosť adjektívnych kompozít nahrádzať celé skupiny slov (1), vedľajšie vety (2) a iné syntaktické konštrukcie (3) má za následok podstatné zredukovanie počtu slovies v texte. Tým dochádza k značnému zvýrazneniu nominálneho štýlu odborného textu a jeho kvantitatívnemu skráteniu.

(1) Das polnische Agrarpotential ist am gröten, gleichzeitig ist aber

Polens Landwirtschaft aufgrund ihrer Betriebsstruktur kaum

wettbewerbsfähig.

Das polnische Agrarpotential is am gröten, gleichzeitig ist aber

Polens Landwirtschaft aufgrund ihrer Betriebsstruktur kaum

zum Wettbewerb fähig.

(2) Diese sind durch Verbesserung der Agrarstruktur in Verbindung mit

kostensparenden Manahmen zu erreichen.

Diese sind durch Verbesserung der Agrarstruktur in Verbindung mit

Manahmen, die die Kosten sparen, zu erreichen.

(3) Wenn dahinter strukturierende umweltangepate Lösungen stehen,

kann das nur von Vorteil sein.

Wenn dahinter strukturierende an die Umwelt angepate Lösungen stehen,

kann das nur von Vorteil sein.

Táto formálna komprimácia syntaktických štruktúr však nemá negatívny vplyv na sémantický obsah výpovedí. Práve naopak, pomocou komprimácie je možné značne zvýšiť nielen informačný stupeň vety, ale i celého textu.

3. Adjektívne kompozitá ako lingvo-didaktický fenomén

Väčšinu nemeckých adjektívnych kompozít nie je možné preložiť do slovenčiny v pomere 1:1. Kým v nemčine je kompozícia hlavnýn slovotvorným postupom, slovenčina narába predovšetkým deriváciou. Čo je možné v nemčine vyjadriť pomocou kompozície, je v slovenčine potrebné vyjadriť pomocou odvodenia, skupiny slov alebo i viacslovným pomenovaním.

Na základe možností prekladu nemeckých adjektívnych kompozít do slovenčiny možno vyčleniť nasledovné skupiny:

a) Kompozitá, ktoré sú formálne v oboch jazykoch identické, a je ich možné preložiť v pomere 1:1. Sú to:

· kopulatívne kompozitá: rot-grüne Koalition červeno-zelená koalícia

· determinatívne kompozitá a) s určujúcim prídavným menom, ktoré vyjadruje farebný odtieň: hellrotes Licht svetločervené svetlo

b) s určujúcim podstatným menom, ktoré slúži na

porovnanie : schneeweies Kleid snehobiele šaty

· determinatívne kompozitá so spojovníkom :

mathematisch-funktionale Annährung matematicko-funkcionálne priblíženie sa

· niektoré kompozitá s určujúcimi prídavnými menami -wert, -voll, -leer :

bedauernswerter Vorfall poľutovaniahodná príhoda

menschenleere Gebiete ľudoprázdne oblasti

sinnvolles Produktionssystem zmysluplný výrobný systém

b) Kompozitá, ktoré sa do slovenčiny prekladajú ako jednoduché slová:

einwandfreie Preisermittlung bezchybné stanovenie (oznamovanie) cien

umfangreiche Käufe rozsiahle nákupy

zeitgerechte Durchführung von Arbeiten včasné uskutočnenie prác

nutzungswerte Bodenflächen úžitkové pdne plochy

V tejto skupine ide často o kompozitá, ktorých determinujúcu časť tvoria afixoidy.

c) Kompozitá, ktoré sa do slovenčiny prekladajú pomocou skupiny slov:

preisagressive Anbieter cenovo agresívni ponúkatelia

preisunelastische Nachfrage cenovo neelastický dopyt

dichtbesiedelte Industriegebiete husto osídlené oblasti

d) Kompozitá, ktoré pri preklade do slovenčiny vyžadujú i inéjazykové elementy (predovšetkým predložky). Takéto jazykové elementy sú často potrebné i pre parafrázovanie v nemčine:

wechselkursabhängiger Betrag (von dem Wechselkurs abhängiger Betrag Betrag, der vom Wechselkurs abhängig ist)

Z didaktického hľadiska je pre vyučovanie nemčiny ako odborného jazyka zaujímavá predovšetkým posledná skupina adjektívnych kompozít. Problémy pri semantizácii a preklade mžu nastať na základe rozdielnej rekcie prídavných mien a valencie slovies v oboch jazykoch - napr. witterungsbedingte Ertragsschwankungen - bedingt sein (durch, Akk.) kolísanie výnosov v dsledku poveternostných podmienok (v, Gen.), reparaturbedürftige Maschinen (Gen.) stroje vyžadujúce opravu (Akk.).

Ďalším problémom pri semantizácii zložených adjektív mže byť polysémia základného slova. Napríklad pri kompozitách s prídavným menom sicher mže byť zložené prídavné meno interpretované dvojako: schneesicheres Skigebiet (lyžiarska oblasť, v ktorej je možné počítať s dobrými snehovými podmienkami - niečo existuje) a schneesichere Strae (cesta, z ktorej bol sneh kvli bezpečnosti odstránený -niečo neexistuje). V spojení krisensichere Arbeit teda ide o vyjadrenie významu niečo existuje - ide o druh práce, ktorú kríza nemže ohroziť.

Podobným problémom mžu byť i spojenia s prídavným menom fähig, ktorémžemať aktívny a pasívnyvýznam - lagerfähige Agrarprodukte skladovateľné poľnohospodárske produkty (pasívny význam) a zahlungsfähige Betriebe podniky s platobnou schopnosťou (aktívny význam).

Nie celkom jednoduché je napr. i pochopenie významu kompozít v spojeniach temperaturkontrollierte Ware alebo programmgesteuerte Produktion. V prvom prípade ide o tovar, ktorého teplota sa meria, a v druhom prípade o výrobu, ktorá je riadená počítačom.

Z uvedeného vyplýva, že ak má študent správne pochopiť význam zloženého slova, musí si osvojiť základné slovotvorné postupy, ktoré sú relevantné pre nemecký odborný jazyk, musí si osvojiť význam jednotlivých zložiek kompozita a pri semantizácii sa opierať o vedomosti týkajúce sa toho ktorého odboru.

Záver

Štruktúra a komunikatívna funkcia adjektívnych kompozít v odbornom texte nemusí byť vzhľadom na učebný proces vždy jednoznačná a bezproblematická.

Pohľad do učebníc a skrípt určených pre vyučovanie nemčiny ako odborného jazyka a dlhoročné skúsenosti pedagógov nám ukazujú, že sa problematike tvorby, semantizácie a prekladu adjektívnych kompozít v porovnaní napr. so zloženými podstatnými menami venuje vo vyučovacom procese pomerne málo pozornosti. Vzhľadom na to, že skladaním je možné vytvárať stále nové tvary, ktorých vznik je často podmienený kontextuálne, nie je vždy možné nájsť ich v slovníku. Študent by mal byť preto schopný takéto pre neho nové kompozitá dešifrovať, správne pochopiť a adekvátne preložiť do materinského jazyka. Táto skutočnosť by preto mala byť vo zvýšenej miere reflektovaná i pri vyučovaní nemčiny ako odborného jazyka.

Literatúra

de CORT, J.: Nominale Komposita aus drei und mehr Konstituenten. Bemerkungen zu der Komposition in der wissenschaftlichen Fachsprache der Wirtschaft. In: Fachsprache 4/H.1. 1982. S. 18-31.

FLEISCHER, W.; BARZ, I.: Wortbildung in der deutschen Gegenwartssprache. 2., durchgesehene und ergänzte Auflg. Tübingen 1995.

VAVERKOVÁ, I.: Adjektivische mehrgliedrige Morphemkonstruktionen im Deutschen - ein Lernproblem für Ausländer. In. DaF. 2/1980. S. 108-112.

VIGAŠOVÁ, G.: Produktive nominale Wortbildungstypen in der Fachsprache der Technik. In: Brücken. 1988/89. S. 299-306.

WILSS, W.: Semiotische Analyse von deutschen Syntagmen des Typs Substantiv+Partizip II. In: Folia Linguistica. 1981/4. S. 409-435.

WILSS, W.: Semiotische und übersetzungsmethodische Aspekte deutscher Wortzusammensetzungen vom Typ Substantiv+Adjektiv. In: ZGL. 9/1981. S. 77-93.

WILSS, W.: Wortbildungstendenzen in der deutschen Gegenwartssprache, dargestellt an Syntagmen des Typs Substantiv+Partizip I (kostendeckend). In: Muttersprache. 1983. S. 230-241.