SPÄTNÁ VÄZBA V PROCESE SOCIÁLNEHO UČENIA

SPÄ TNÁ VÄ ZBA V PROCESE SOCIÁLNEHO UČENIA

THE FEEDBACK IN A LEARNIG SOCIALPROCESS

Marta Popelková, Vladimír Popelka

Adresa autora:

Marta POPELKOVÁ, PhDr., Phd., Katedra psychológie PF UKF, Nitra, SR

Vladimír POPELKA, Ing., CSc., Katedra informatiky FEM SPU, Nitra, SR

Anotácia:

Spätná väzba predstavuje kľúčový pojem úspešného procesu učenia a je dôležitým prvkom sociálneho učenia v sociálno-tréningových programoch, cieľom ktorých je optimalizácia a rozvoj sociálnych spôsobilostí budúcich učiteľov.

Summary:

The feedback represents a key notion in a successful learning process. It is an important element of social learning in the social-training programs whose aim is the optimization and the development of the social capabilities of future teachers.

Kľúčové slová:

spätná väzba v procese učenia, psycho-sociálny výcvik, sociálno-osobnostné spôsobilosti učiteľa, videozáznam vo funkcii spätnej väzby

Key words:

the feedback in a learning process, psychosocial training, social and personal skills teachers, the videorecording in the function of a feedback

Spätná väzba predstavuje kľúčový pojem úspešného procesu učenia. Z hľadiska vyučovacieho procesu rozumieme spätnou väzbou informácie potrebné pre objektivizáciu jeho riadenia. Z psychologického hľadiska predstavuje spätná väzba informácie o výsledku pôsobenia organizmu na vonkajšie prostredie. Na základe spätnoväzbovej informácie zdokonaľuje organizmus svoj rozhodovací proces, opravuje a upresňuje svoje pôsobenie voči prostrediu vzhľadom k sledovanému cieľu. Spätná väzba je podmienkou efektívneho fungovania celého školského systému a súvisí s priebežnou kontrolou a vyhodnocovaním výsledkov a efektov jednotlivých štrukturálnych prvkov i celého školského systému. Aby učiteľ mohol primerane zasahovať do vyučovacieho procesu, aby ho mohol úspešne riadiť, musí byť v pedagogickom procese aplikovaný prvok spätnej väzby. Vo vyučovacom procese sa uplatňujú dva typy spätnej väzby. Jedná sa o spätnú väzbu k učiteľovi a k žiakovi, pričom každá z nich môže byť vonkajšia, alebo vnútorná (podľa Ďuriča a kol., 1991). Spätná väzba k učiteľovi umožňuje kontrolu výsledkov práce žiaka a priebehu jeho učebných činností. Poskytuje možnosť skorej opravy vzniknutých chýb. Prostredníctvom spätnej väzby k žiakovi dostáva žiak informáciu o výsledku svojho snaženia v učení. Zvlášť vonkajšia spätná väzba k žiakovi spĺňa významnú motivačnú funkciu.

Ak vychádzame z predpokladu, že každé pedagogické pôsobenie je zvláštnym prípadom riadenia, je potom možné chápať riadenie učenia v jeho procese ako aplikáciu jedného z rozmerov spätnej väzby - od učiteľa k žiakovi. Dôležitú úlohu zohrávajú v tomto procese technické výučbové prostriedky, ktoré umožňujú učiteľovi dokonalejšie realizovať formy, metódy a spôsoby výučby. Efektívne fungovanie spätnej väzby v procese výučby si vyžaduje určité predpoklady:

l. primerané teoretické vedomosti vyučujúceho

2. účinnú didaktickú technológiu

3. zodpovedajúce technické vybavenie.

Dôležitým predpokladom je i objektívne posúdenie vplyvu spätnej väzby a použitého nosiča (prostriedku) spätnej väzby. Za najvhodnejšie prostriedky navodzujúce spätnú väzbu pri učení považuje Kouba (l993) interaktívne didaktické systémy. Nimi prezentované programy dokumentujú podľa uvedeného autora renesanciu výučbového dialógu. Tento dialóg je zároveň didaktickým prostriedkom interiorizácie učiva, motivácie žiakov a aktivácie ich činnosti, zameraných na dosiahnutie cieľa výučby. Jedným z prostriedkov navodzujúcim spätnú väzbu môže byť i videozáznam.

Spätná väzba je dôležitým prvkom sociálneho učenia v sociálno-tréningových programoch, cieľom ktorých je optimalizácia a rozvoj sociálno-osobnostných kompetencií budúceho učiteľa. Jednou z foriem týchto programov je i psycho-sociálny výcvik, ktorý možno definovať ako aktívne navodenú, plánovanú formu sociálneho učenia, ktorá optimalizuje správanie jedinca v interakcii s druhými ľuďmi. Program psycho-sociálneho výcviku sme ako metodickú súčasť psychologickej prípravy budúcich učiteľov aplikovali a výskumne overovali u študentov PF UKF. Program vychádzal z prístupov sociálneho učenia, kládol dôraz na nácvik sociálnych spôsobilostí, pričom pri predpokladaných zmenách človeka využíval kognitívne procesy a prežívanie.

Poskytovanie spätných väzieb patrí k základným prvkom sociálneho učenia v psycho-sociálnom výcviku. Dotýka sa spätnoväzbového správania v akýchkoľvek skupinových aktivitách, v ktorých chceme, aby ovplyvňovali ľudí a pomáhali im k zmenám v žiadanom smere. Spätná väzba zaujíma vo výcvikových programoch centrálne a dôležité miesto, pretože bez spätnej informácie o pôsobení nášho správania na druhých nie je možné nájsť smer žiadanej zmeny. Spätná väzba pomáha človeku učiť sa z výsledkov vlastnej činnosti a má viesť k zdokonaleniu sociálneho učenia a k zdokonaleniu vnímania skupinových procesov. Jej prostredníctvom jednotlivec hodnotí výsledky svojej činnosti a plnšie si uvedomuje svoje správanie a súvislosti medzi systémovým správaním a sociálnymi podmienkami. Ide o verbálne a neverbálne interakcie od osôb, s ktorými je človek v danej situácii v interakcii a prostredníctvom ktorých informuje ostatných o tom, ako je určitý spôsob správania vnímaný, chápaný a prečítaný a akú emocionálnu odozvu tento spôsob správania vyvolal u ostatných účastníkov výcviku. Informácie tohto druhu si ľudia zvyčajne len málokedy poskytujú.

Správna spätná väzba, poskytovaná členmi skupiny medzi sebou podnecuje, povzbudzuje, posilňuje pozitívne spôsoby správania, pretože ich jasne vyzdvihuje a uznáva, pomáha pri raste sebadôvery, môže stimulovať tvorivé schopnosti, hľadať tvorivé riešenia, či vlastnú taktiku v rôznych situáciách. Nutné je počítať i s negatívnou odozvou, ktorá koriguje tie spôsoby správania, ktoré dostatočne nezodpovedajú vlastným zámerom a motívom, prípadne sú "nepravé" a snažia sa len o vyvolanie vonkajšieho dojmu. Negatívna spätná väzba pomáha naučiť sa, alebo optimalizovať niektoré sociálne spôsobilosti, vyrovnať sa s prekážkami, kritikou a pod. Každý člen skupiny sa môže dozvedieť, ako zapôsobilo jeho správanie v tej-ktorej cvičnej situácii na ostatných, môže sa ich na to konkrétne spýtať.

Správna spätná väzba "prečisťuje" a ujasňuje vzťahy medzi členmi skupiny, pomáha v lepšom porozumení iným, v optimalizácii vzťahu medzi sebahodnotením a hodnotením inými. Medzi formy spätnej väzby zaraďujeme napr. korigujúce informácie, odmenu, sebahodnotenie a spätnú väzbu poskytnutú prostredníctvom videozáznamu.

Spätné väzby a podnety k sebareflexii možno teda získať z viacerých zdrojov (podľa Šveca a kol.,1996):

- uvedomovaním si a verbalizáciou pocitov a dojmov, ktoré účastník v priebehu nácviku získal

- spätnou analýzou svojho verbálneho prejavu zachyteného magnetofónom, príp. celého verbálneho a neverbálneho správania snímaného videokamerou

- posúdením vlastnej činnosti kolegami z výcvikovej skupiny, príp. vedúcim výcviku.

Spätnoväzbové informácie môžu byť vedomé aj neuvedomované, náhodné i poskytnuté bez hlbšieho úmyslu, ďalej spontánne a vynútené. Kritériom efektívnosti spätnej väzby je jej využiteľnosť v procese sociálneho učenia.

Proces poskytovania a prijímania spätnoväzbových informácií je procesom učenia, ktorý má svoje pravidlá. Medzi základné pravidlá efektívnej spätnej väzby zaraďuje Perlaki (1988) :

l. pravidlo sústredenia sa na špecifické sociálne správanie a činnosť

2. pravidlo nehodnotiaceho opisu

3. pravidlo funkčnej otvorenosti

4. pravidlo priamej a bezprostrednej verifikovateľnosti.

Efektívnosť procesu i výsledkov spätnej väzby sa môže zaznamenávaním jednotlivých výcvikových aktivít, prípadne .ich sekvencií na videozáznam podstatne zvýšiť. Uvedenej problematike sa z našich a zahraničných autorov venujú napr. Ružičková a Ružička (1995), Poor (1985), Watts (1973), McDonald a Allen (1967). Aplikácia videotechniky spočíva jednak v nahrávaní sekvencií výcvikových aktivít, t.j. kratších výstupov študentov individuálnych alebo skupinových, reálnych alebo modelových s následnou aplikáciou videozáznamu vo funkcii spätnej väzby. Videozáznam umožňuje získať spätnú väzbu, teda informáciu o vlastnom správaní priamo zo sledovania záznamu i prostredníctvom komentárov kolegov a učiteľa, ktorí ho sledujú. Videozáznam “nastaví študentovi zrkadlo” a tým mu pomáha lepšie si uvedomiť svoju sociálnu pozíciu v skupine, vzťahy k ostatným, štýl vystupovania atď. s možnosťou optimalizácie nácviku, resp. zmeny svojich sociálnych spôsobilostí (Grell, 1989). Predpokladom pre posúdenie, resp. zmenu správania je dostatok informácií, ktorých zdrojom je i aplikácia videozáznamu výcvikových aktivít. Spätnoväzbová analýza vlastného správania je dôležitým sebahodnotiacim a autoregulačným prostriedkom budúceho učiteľa, ktorý mu môže pomôcť pedagogicko-výchovne a odborne - metodicky rásť (podrobnejšie k výskumu efektov psychosociálneho výcviku pozri Popelková, 1995, 1999). Videozáznam umožňuje oveľa presnejšiu, dôkladnejšiu, detailnejšiu, hlbšiu a objektívnejšiu analýzu správania a činnosti jednotlivých členov výcvikovej skupiny i skupiny ako celku, ako pozorovanie cvičných situácií bez videozáznamu. Výhodou videozáznamu je možnosť jeho niekoľkonásobného zopakovania. Pri opakovanom premietnutí videozáznamu ho môžu členovia skupiny analyzovať, resp. i urobiť rozhodnutie o zmene sociálneho správania a činnosti, s využitím informácií z diskusie skupiny, ktorá nasledovala po premietnutí záznamu. Na základe vlastných pozorovaní a spätnoväzbových údajov ostatných členov skupiny môže každý jej člen ohodnotiť svoju konkrétnu činnosť ako pozitívnu, neutrálnu či negatívnu, t.j. ako facilitujúcu, neutrálnu alebo brzdiacu efektívne dosahovanie vytýčených cieľov.

Z didaktického hľadiska umožňuje videozáznam ako sprostredkovateľ spätnej väzby rozpracovať a obsahovo naplniť nasledujúce funkcie :

- prispieva k zvyšovaniu motivácie

- umožňuje názornosť a autenticitu

- zintenzívňuje proces nácviku sociálnych spôsobilostí

- slúži k individualizácii učenia, k sebauvedomeniu, sebahodnoteniu, sebareflexii

- sprostredkuje učiacim sa základné vedomosti a skúsenosti o

tom, ako pôsobia a fungujú ( poskytuje spätnú väzbu)

- zvyšuje atraktívnosť výučby.

Hoci sa v súčasnosti venuje profesionálnym spôsobilostiam budúceho učiteľa zvýšená pozornosť najmä v rovine kognitívnej, nachádzame rezervy v oblasti sociálnej a komunikačnej, ktoré sú podmienkou úspešnej pedagogickej činnosti všetkých učiteľov, bez ohľadu na ich špecializáciu. Jedno z východísk uvedenej problematiky vidíme v zámernom rozvíjaní sociálno-osobnostných spôsobilostí budúcich učiteľov prostredníctvom sociálno-tréningových programov, s využitím viacerých typov spätnej väzby. Domnievame sa, že spätnoväzbové mechanizmy možno efektívne aplikovať nielen v oblasti vzdelávacieho pôsobenia, ktoré formuje predovšetkým vedomosti a kognitívne funkcie, ale aj v oblasti výchovného pôsobenia, ktoré ako vzťahotvorný proces smeruje k utváraniu správania a možno ho aplikovať v oblasti sociálneho učenia, konkrétne v oblasti zámernej stimulácie sociálno-osobnostných spôsobilostí budúcich učiteľov.

L i t e r a t ú r a :

1. Ďurič, L., Grác, J., Štefanovič, J. : Pedagogická psychológia. Jaspis, Bratislava 1991

2. Grell, J.: Techniken des Lehrerverhaltens. Wienhleim, Basel: Beltz, 1989

3. Kouba, L.: Kybernetika, pedagogická a didaktická technologie. In: Zborník l medzinárodnej vedeckej konferencie Medacta 93. VŠPg, Nitra 1993, s. 86-93

4. McDonald, F. J., Allen, D. W.: Training effets of feedback and modeling procedures on teaching performances. Stanford Universsity, California 1967

5. Perlaki,I.: Psychológia riadenia pracovných kolektívov. Práca, Bratislava 1988

6. Poor, F.: Ergebnisse und Erfahrungen bei der Nutzung der Fernsehens. In: Fernsehen in der Schule und Lehrerbildung. OOK der UVR und APW der DDR, 1985

7. Popelková, M. : Možnosti využitia psychologických prostriedkov a ich vzťah k tvorivosti u študentov etickej výchovy. In: Zborník medzinárodnej konferencie Sloboda a etické konanie človeka. Nitra, VŠPg 1995

8. Popelka, V, Popelková, M., : Aktivizačné metódy vo výučbe. In: Zborník z medzinárodného vedeckého seminára Katedry pedagogiky a psychológie FEM SPU v Nitre. SPU Nitra 1999, s. 101-104

9. Ružičková, B., Ružička, E.: Videozáznam jako prostředek utváření a rozvoje komunikativních dovedností. Technológia vzdelávania, Informačná príloha, 3, 1995, 1O, s. 5

10. Švec, V.: Cesty efektívnosti výukových videopořadu a její zjišťování. Vysoká škola, 38, 1989/9O, 9

11. Watts, W. M.: Behavior Modeling and Self- Devaluation with Video Seef-Confrontation. Journal of Educational Psychology 1973, Vol. 64, No. 2, s. 212-215