PREZENTOVANIE VIZUÁLNYCH POMÔCOK

Presenting visual aids

PhDr. Katarína VESELÁ

Adresa autora:

SPU Nitra, Slovensko

Anotace:

Vizuálne pomôcky sú nevyhnutným doplnkom každej prezentácie. Dodávajú jej názornosť, a tým, že sa dotýkajú celého zmyslového komplexu zvyšujú jej zrozumiteľnosť a účinnosť. Zručnosť prezentovania vizuálnych pomôcok v cudzom jazyku je podzručnosťou hovorenia. K jej úspešnému zvládnutiu je potrebné osvojiť si určitú slovnú zásobu a druh funkcií. Pri nácviku prezentácie sa nesmie zabúdať na mimojazykové komunikačné techniky.

Summary:

Visual aids are the supporting supplements of any presentation. Visual aids increase comprehension and retention of information. A skill to present visuals in a foreign language is a subskill of speaking. If you want to master it, it is necessary to learn certain vocabulary and certain set of functions. Last but not least non-linguistic techniques of communication should also be taken into consideration.

Kľúčové slová:

vizuálne pomôcky, prezentácia, zručnosť, slovná zásoba, funkcie, mimojazykové komunikačné techniky

Key words:

visual aids, presentation, skill, vocabulary, functions, non-linguistic techniques of communication

ÚVOD

Súčasťou práce s odborným textom pri vyučovaní cudzieho jazyka je aj príprava a prezentovanie projektov. Ani jeden projekt sa nezaobíde bez podporných vizuálnych pomôcok. Ich prezentovanie je zručnosť, ktorú treba pri práci s projektmi nacvičiť. Zručnosť prezentovania vizuálnych pomôcok chápeme ako podzručnosť hovorenia, s určitými špecifikami.

Výpovedná sila vizuálnych pomôcok sa využíva na to, aby sa zdôraznili hlavné body prezentácie. Aby boli ich možnosti plnohodnotne využité, je potrebné ich najprv spoznať, a potom naučiť sa ich používať.

Vlastná práca

Ako prvú vizuálnu pomôcku uvádza Byrns (1981) osobu, ktorá prezentuje. S týmto názorom by sa dalo iste polemizovať. Súhlasíme s tým, že prezentujúca osoba je dôležitým zdrojom vizuálnej informácie, ale zaradenie prezentujúcej osoby medzi vizuálne pomôcky je diskutabilné. Hlas, jeho sila, zafarbenie, použitá intonácia, mimika, gestikulácia, všetko to, čo sa v súčasnosti pokladá za “reč tela“ (body language) má iste obrovskú výpovednú hodnotu, ale dovolíme si to pokladať iba za nástroje, s ktorými sa treba naučiť narábať, a ktoré môžu umocniť, alebo naopak znehodnotiť každý prejav, ale samé o sebe nedokážu sprostredkovať konkrétne informácie tak, ako sa to očakáva od vizuálnych pomôcok.

TABUĽKY A GRAFY

Medzi najviac používané vizuálne pomôcky patria tabuľky. Rôzne typy tabuliek slúžia na prehľadné zobrazenie kvantitatívnych údajov. Ak potrebujeme zobraziť určitý vývin, je prehľadnejší graf . Použitím grafu ľahko zobrazíme trendy a postupnosť určitých štatistických údajov. Na zobrazenie relatívnych pomerov určitých častí je vhodný tzv. kruhový diagram (pie chart). Tabuľky, grafy a diagramy majú veľké množstvo rôznych podtypov. Pri práci s projektmi v cudzom jazyku je potrebné mať prehľad o ich možnostiach, ale treba aj vedieť ich názvy, lebo nie vždy je správny doslovný preklad. Uveďme ako príklad vyššie spomenutý kruhový diagram. Hranice termínov diagram, graf a tabuľka sú často nejasné. V slovenčine sú termíny diagram a graf synonymné a znamenajú “zachytenie údajov a priebehu procesu, javu na kresbe“. Tabuľka je definovaná ako “prehľadné usporiadanie istých údajov“ - Krátky slovník slovenského jazyka,1987. Z týchto definícií vyplýva istá dynamickosť grafu, či diagramu a statickosť tabuľky, čo sa však v praxi často nedodržiava.

Anglické termíny “chart“ a “graph“ sa často zamieňajú bez rozlišovania rozdielov medzi nimi. Aj podľa slovníkovej definície sú v určitom význame synonymické, hoci ich slovenské ekvivalenty - “tabuľka“ a “graf“ podľa vyššie uvedeného synonymami nie sú. Slovenskému termínu “tabuľka“ by mal zodpovedať anglický termín “table“. Tento sa však v praxi často používa v širšom význame, označujúc tabuľky aj grafy a diagramy bez rozdielu.

OBRÁZKY

Náčrty, mapy, obrázky a fotografie pod spoločným názvom “obrázky”, (pictures), patria medzi ostatné vizuálne pomôcky. V rôznych typoch prezentácií majú rôzne zastúpenie. Pri ich použití je dôležité, aby sa prezentujúci nedal zlákať ich pútavosťou a nepremenil svoju prezentáciu len na sled obrázkov.

REÁLNE OBJEKTY

Použitím reálnych objektov (exhibits) sa zvyšuje názornosť , a tým presvedčivosť prezentácie. Ako reálne objekty môžu slúžiť aj modely.

Druhým krokom po výbere vizuálnej pomôcky je výber média, ktoré efektívne sprostredkuje vizuálnu informáciu.

POSTER

Termín “poster” je anglického pôvodu, ale používa sa už vo všetkých jazykoch. Nielen termín, ale aj využitie posterov sa veľmi rýchlo rozšírilo. Postery sú finančne nenáročné, na ich prípravu je potrebný len papier a písacie potreby. Ich ďalšou výhodou je aj ľahká prenosnosť. Sú vhodným médiom pre všetky tabuľky, grafy aj obrázky.

PRIESVITKY

Priesvitky (transparencies) premietané na stenu spätným projektorom - meotarom (overhead projector) majú široké možnosti využitia. Hoci je táto technika prezentovania o čosi náročnejšia na materiálne zabezpečenie, je nenahraditeľná pri fotografiách, či obrázkoch. Nespornú hodnotu má aj možnosť dopĺňania, menenia, či zvýrazňovania určitých informácií a ich častí počas prezentácie.

DIAPOZITÍVY

Diapozitívy (slides) sa môžu využiť miesto reálnych objektov, keď nie je možné použiť samotný objekt, lebo svojou veľkosťou nie je na prezentáciu vhodný. Použitie diapozitívov si vyžaduje starostlivú prípravu.

Po zvážení druhu a média vizuálnych pomôcok pristupujeme k ich príprave. Treba dbať na to, aby boli dobre viditeľné, a preto používame výrazné farby, hrubé čiary. Dôležité je vždy si dobre preveriť, ako bude vyzerať konkrétna situácia pri vlastnom prezentovaní, napr. veľkosť miestnosti, možnosti využitia technických pomôcok atď., a tomu prispôsobiť aj vizuálne pomôcky.

Skôr, než pristúpime k samotnej príprave, je potrebné si opätovne uvedomiť ich úlohu - zdôraznenie, zviditeľnenie, znázornenie, či dokonca zmaterializovanie dôležitých myšlienok, faktov. Prehnané používanie vizuálnych pomôcok znižuje ich hodnotu a unavuje poslucháčov. Vizuálne pomôcky nemôžu nahradiť celú prezentáciu.

Takto sa dostávame k záverečnej fáze prípravy, ktorá je však z hľadiska vyučovania odborného jazyka tou najdôležitejšou. Je to nácvik slovnej zásoby a súboru funkcií, ktoré pri prezentovaní potrebujeme.

Pri vyučovaní odbornej angličtiny môžeme využiť učebnice, ktorých sa v posledných rokoch objavilo niekoľko. Spomenieme napr. “Effective Presentations” od Jeremy Comforta (Comfort, 1977), “Presenting in English” od Marka Powella (Powell, 1966) a “Oral Communication Skills in Science, Technology, and Medicine” autorov Matthews - Marino (Mathews - Marino, 1990). V každej z nich je kapitola venovaná prezentovaniu vizuálnych pomôcok.

Súčasťou knihy Jeremy Comforta je aj video s ukážkami prezentácií a cvičeniami. Študenti sa môžu priamo presvedčiť, ako vyzerá zlá prezentácia, hľadať chyby a lepšie riešenia. Následné cvičenia sú zamerané na komunikatívne funkcie. Nimi sa učia ako komentovať tabuľku, opísať stupeň a rýchlosť zmeny, či tendencie, vyjadrenej grafom. Vysvetľuje sa tu aj použitie tranzitívnych a netranzitívnych slovies a významové posuny pri ich zámene (napr. We raised our prices. - Our prices rose.). Slovná zásoba sa okrem slovies (napr. to decrease, to increase, to decline, to contract, to rocket, to slump...) zameriava na príslovky, vyjadrujúce stupeň a rýchlosť (napr. dramatically, considerably, significantly, rapidly, gradually, steadily...).

Mark Powell sa vo svojej kapitole Využitie vizuálnych pomôcok (Exploiting Visuals) sústreďuje na funkcie uvádzania a komentovania vizuálnych pomôcok a vyjadrenia zmeny a vývinu. Cvičenia sú zamerané na celé frázy, používané na vyjadrenie jednotlivých funkcií (As you can see here..., Id like to focus our attention on..., Id like to draw your attention to ...), na nácvik uvádzacích slov (napr. whatever, whichever, if...). Takisto ako v Comfortovej učebnici, aj tu sú v slovnej zásobe zdôraznené slovesá a príslovky, ale Powell nezabúda ani na frázové slovesá a predložky. Ku knihe je možné použiť audiokazetu.

Poslednou fázou pri príprave každej prezentácie je jej nácvik. Tu je potrebné sa zamerať aj na druhú súčasť tejto zručnosti - mimojazykové komunikačné techniky, ku ktorým patrí hlavne “reč tela” (body language) a spôsob vyjadrovania (articulation).

Správnemu spôsobu prezentovania, či vôbec vyjadrovania sa na verejnosti sa venuje veľa autorov. Tieto publikácie väčšinou nie sú určené cudzincom (hoci kapitoly s podobnou tematikou nájdeme aj vo vyššie spomenutých učebniciach), ale pre účel nácviku prezentačnej techniky je možné ich použiť aj pri vyučovaní cudzieho odborného jazyka, hoci - ako uvádza M.Užáková:”...nie je možné prijímať dôsledne postupy uvedené v spomínaných učebných materiáloch hlavne vzhľadom na nedostatočnú dotáciu vyučovacích hodín, absenciu kvalitného publika, obmedzenú reálnu spätnú väzbu a iné obmedzenia."”(Užáková, 1998)

James H. Byrns vo svojej publikácii “Speak for Yourself” (Byrns, 1981) rozoberá túto problematiku veľmi podrobne. Na konci kapitoly o vizuálnych pomôckach dáva praktické rady na ich prezentovanie. Je dôležité, aby si prezentujúci uvedomil, že sa musí postaviť tak, aby nezakrýval výhľad. Najlepšie postavenie je po strane vizuálnej pomôcky, čelom k publiku, ku ktorému sa nesmie obracať chrbtom. Obsah vizuálnej pomôcky musí byť prezentujúcemu natoľko známy, že ho môže prezentovať bez toho, aby sa na ňu priamo pozeral. V prípade potreby musí stačiť iba rýchly pohľad. Ak je potrebné poukázať na nejakú časť, treba použiť ruku, ktorá je bližšie. Prezentujúci nesmie strácať vizuálny kontakt s publikom, lebo podľa jeho reakcií môže svoju prezentáciu prispôsobiť - napr. ešte raz vysvetliť to, čo nebolo dostatočne pochopené. Vizuálnu pomôcku treba ukázať len vtedy, keď o nej hovoríme, inakšie zbytočne odvádza pozornosť.

Z hľadiska spôsobu vyjadrovania je dôležité správne rozloženie prestávok. Podľa toho, na aké miesta dáva prezentujúci prestávky je jasné aj to, či dobre rozumie tomu, o čom hovorí a aj to, či dobre ovláda jazyk, v ktorom prezentuje. Prestávky na nesprávnych miestach môžu vyvolať dojem váhania, či neistoty, niekedy dokonca aj zmeniť význam. Na druhej strane správne umiestnené pauzy pomôžu zdôrazniť hlavnú myšlienku, či zvýšiť dramatickosť, a tým aj efekt prezentácie. Ďalším účinným nástrojom je aj rýchlosť rozprávania. Prejav nesmie pôsobiť monotónne. Okrem rýchlosti a páuz závisí dramatickosť prejavu aj od správne zvoleného dôrazu. Všetky tieto nástroje je potrebné ovládať pri každej prezentácii, cudzom jazyku sa k nim nevyhnutne pridáva aj potreba ovládania správnej intonácie, napr. v angličtine je dôležitá správna intonácia otázok.

Prezentovanie vizuálnych pomôcok je teda komplexná zručnosť. Na jej zvládnutie si potrebuje prezentujúci osvojiť isté jazykové nástroje, rečové zručnosti a mimojazykové komunikačné techniky.

Spôsob vyjadrovania nezaraďujeme jednoznačne pod prezentačnú techniku napriek tomu, že je v niektorých učebniciach takto chápaný. Niektoré jeho súčasti (napr. intonácia) zasahujú totiž do jazykovej oblasti, najmä ak ide o jazyk, ktorý sa prezentujúci učí ako cudzí.

ZÁVER

Zvládnutie zručnosti prezentovania vizuálnych pomôcok v cudzom jazyku v celej jej komplexnosti je pomerne náročný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu za strany vyučujúceho. Táto však má svoj účel, lebo pripravuje študentov nielen na nároky, ktoré na ne bude klásť používanie cudzieho jazyka v odbornej praxi, ale dáva im možnosť naučiť sa zručnostiam, ktoré budú môcť neskôr využiť aj pri práci s projektmi vo svojom rodnom jazyku, či už pri ďalšom štúdiu alebo v budúcom zamestnaní.

Literatúra:

1. Comfort, J.: Effective Presentations, OUP, 1997

2. Byrns, J.H.: Speak for Yourself, McGraw-Hill, Inc., 1981

3. How to read technical textbooks, AAP Student Service

4. Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava 1989

5. Matthews, C., Marino, J.: Oral Communication Skills in Science, Technology and Medicine, Prentice Hall, 1990

6. Powell, L.S.: A Guide to the Use of Visual Aids, BACIE, 1978

7. Powell, M.: Presenting in English, LTP, 1996

8. Užáková, M.: Efektívna prezentácia a jej komponenty, in: Zborník vedeckých prác z “Medzinárodných vedeckých dní 98”, Nitra 1998, s.56-59

9. Wright, A.: Designing for Visual Aids, A Studio Vista, 1970