TRANSFORMÁCIA A PRIVATIZÁCIA SLOVENSKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA Z POHĽADU EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

TRANSFORMATION AND PRIVATIZATION OF SLOVAK AGRICULTURE FROM VIEWPOINT OF THE EUROPEAN INTEGRATION

Jozef H u d á k

Adresa autora:

Katedra manažmentu a marketingu, SPU Nitra, Slovenská republika

Anotácia:

Zapojenie slovenského poľnohospodárstva do integračných procesov znamená vyriešenie národných problémov a pristúpenie na podmienky EÚ. Ciele integrácie smerujúce k vytvoreniu spoločného agrárneho trhu, spoločnej poľnohospodárskej politiky a k postupnému vyrovnávaniu ekonomickej úrovne v členských štátoch vrátane dôchodkov obyvateľstva, sú pre rezort pôdohospodárstva a celé národné hospodárstvo Slovenska jednoznačne výhodné.

Summary:

Contribution analyses the fundamental suppositions of entering the Slovak agriculture to the processes of integration. Based on transformation and privatization there are evaluated present organizational and economic conditions for entering to the European Union.

Kľúčové slová:

transformácia, privatizácia, integrácia, trh, Európska únia

Key words:

transformation, privatization, integration, market, European Union

Zásadným faktorom nastávajúcej inovácie poľnohospodárskej reformy je formovanie výkonného odvetvia trhovej ekonomiky pri rešpektovaní dôslednej prípravy na budúce členstvo Slovenska v Európskej únii.

Osobitné postavenie v uvedenom smerovaní pri zohľadnení kontextu postupujúcej globalizácie svetovej ekonomiky a európskych integračných procesov zohráva transformácia a privatizácia podnikateľských subjektov a ich vstup do formujúceho sa trhového prostredia.

Vlastná práca

1. Analýza výkonnosti v agrosektore

Výkonnosť slovenského poľnohospodárstva vyjadrená hrubou poľnohospodárskou produkciou (ďalej HPP) v procese transformácie klesala. V roku 1997 dosiahla HPP objem v stálych cenách 40,4 mld Sk, čo predstavuje 78 % úrovni roku 1989, rastlinná produkcia dosiahla 71 % z porovnávajúcej úrovne. Je to dôsledok poklesu odbytu po cenovej liberalizácii, výrazného zníženia aplikovaných intenzifikačných faktorov, postupného prispôsobovania ponuky a dôsledok zmien v štruktúre výroby. Vývoj HPP po roku 1993 ukazuje na utlmenú dynamiku poklesu, čo dokumentuje rast HPP v roku 1997 oproti roku 1993 o 14 %, z toho rastlinná výroba o 9 %.

Za pozitívum roku 1997 je možné označiť skutočnosť, že po prvýkrát od roku 1989 miera investovania v agrokomplexe prekročila hranicu jednoduchej reprodukcie.

V rámci poľnohospodárskej prvovýroby vzniklo 212 nových subjektov prevažne v organizačno - právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným.

V roku 1997 sa zintenzívnil proces vytvárania obchodných spoločností a ich podiel na obhospodarovanej pôde dosiahol 25 %. Samostatne hospodáriaci roľníci obhospodraujú 4,8 % pôdy a transformované poľnohospodárske družstvá obrábajú 57,1 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Na produkciu v rámci právnických osôb ich podiel dosahuje 77,8 %. Na druhej strane ich pokles rozlohy plôch obhospodarovaných družstvami pokračuje, oproti roku 1995 do marca 1997 sa znížil o 6,9 %.

Na základe zistených výsledkov z preukázneho súboru podnikov agrosektoru je možné uviesť, že v roku 1997 rýchlejšie rástli výnosy (8,9 %) ako náklady (7,95 %). Táto tendencia bola najvýraznejšia v prípade obchodných spoločností. V prípade poľnohospodárskych družstiev došlo k zvýšeniu výnosov až po realizácii produkcie dosiahnutej najmä z rastlinnej výroby v druhom polroku 1997. Úspora nákladov prejavujúca sa v pomalšom náraste nákladov oproti výnosom bola však dosiahnutá na úkor vnútornej zadĺženosti.

Vo výnosových položkách predstavujú rozhodujúci podiel tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb (57,1 %), z ktorých 82,3 % tvoria tržby z poľnohospodárskej výroby.

Za prvý polrok 1997 na celkových tržbách z poľnohospodárskej výroby, prepočítaných na 1 hektár p.p. sa 78 % podielali tržby zo živočíšnej výroby. Najväčší podiel tržieb zo živočíšnej výroby (83,2 %) zaznamenali v obchodných spoločnostiach.

V nákladoch výrazné zvýšenie sa prejavilo v spotrebe materiálu a energie (8,8 %), čo bolo ovplyvnené najmä cenovým nárastom vstupov. Ceny vstupov do poľnohospodárstva rástli rýchlejšie (index 115,2 %) ako ceny poľnohospodárskych výrobkov (index 109,6 %). Z ostatných nákladov zvýšili sa osobné náklady (14,1 %) a odpisy (1,9 %).

Výrazný nárast bankových úverov zaznamenali predovšetkým obchodné spoločnosti (61 %), ktoré nie sú úverove zaťažené z minulých rokov, predovšetkým starým blokom úverov. Celkové obchodné spoločnosti vykázali lepšie ekonomické výsledky a tým dosiahli lepšiu prístupnosť k úverovým zdrojom.

V oblasti obstarávaných invetícií došlo k medziročnému zvýšeniu. Najviac investícií smerovalo do obnovy budov a stavieb, menej do strojov a zariadení.

Za rok 1997 kladný hospodársky výsledok (vrátane dotácií) dosiahli okrem obchodných spoločností aj samostatne hospodáriaci roľníci (SHR). Takmer 91 % príjmov SHR tvoria tržby za predaj výrobkov rastlinnej a živočíšnej výroby. Na celkových tržbách poľnohospodárstva na Slovensku sa podielajú iba 3 percentami.

Pozoruhodné výsledky vykázali obchodné spoločnosti v živočíšnej výrobe, kde tržby zo živočíšnej výroby na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy dosiahli 14 015 Sk, čo je o 93 % viac ako v poľnohospodárskych družstvách.

Pri porovnaní ziskových a stratových poľnohospdárskych podnikov bolo zistené pri prepočte údajov na ha p.p., že u ziskových podnikov sú tržby o 39 % vyššie ako u stratových. Z toho dôvodu je potrebné si všimnúť vnútornú štruktúru tržieb a zistíme, že tržby zo živočíšnej výroby v prvom polroku prevládali nad rastlinnou a tento mierny trend z hľadiska pravidelných príjmov sa prejavil aj v druhom polroku 1997 u ziskových podnikov.

Medzi ziskovými a stratovými podnikmi existujú značné rozdiely v štruktúre nákladov. Celkové náklady sú v ziskových podnikoch o 17 % vyššie ako u stratových. Výrobná spotreba u ziskových podnikov tvorí 54 % z celkových nákladov a u stratových podnikov je tento podiel o 8 % nižší, t.j. tvorí 46 %, z čoho možno dedukovať, že ziskové podniky, vzhľadom na svoje zdrojové možnosti viac investujú do vstupov, čiže u ziskových podnikov je vyššia väzba na intnezifikačné faktory.

Medzi ďalšie rozhodujúce nákladové položky prevádzkového charakteru spadajú osobné náklady, ktoré sú o 20 % vyššie u ziskových podnikov, čo potvrdzuje, že aj v odmeňovaní je značný rozdiel, pričom podiel osobných nákladov na celkových je takmer rovnaký, čo spochybňuje závislosť odmien od hospodárskeho výsledku v stratových podnikoch.

Hospodársky výsledok u stratových podnikov dosiahol v priemere výšku - 3 102 Sk na ha p.p., u ziskových 1 592 Sk na ha p.p., u SHR 2 050 Sk, u obchodných spoločností 975 Sk a u veľkých podnikov - 989 Sk.

2. Medzinárodné postavenie slovenského agro-potravinárskeho komplexu

Pokiaľ ide o postavenie slovenského poľnohospodárstva v národnom hospodárstve, jeho podiel na tvorbe HDP i zamestnanosti je vyšší ako v členských krajinách EÚ i CEFTA s výnimkou Poľska. S tým súvisí aj vyššia viazanosť pracovníkov na 100 ha p.p., ktorá v rámci Slovenska dosiahla 5,8 pracovníska, v Poľsku 23,4 a v EÚ 5,2.

Z celkového počtu ekonomicky aktívneho slovenského obyvateľstva podiel pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahol 5,6 %. Za obdobie rokov 1989-96 poklesla zamestnanosť v poľnohospodárstve o 59,8 %. Produktivita práce v poľnohospodárstve vzrástla o 14,8 % pri raste priemernej mesačnej mzdy o 13,1 %.

V štruktúre pôdneho fondu sa Slovensko najviac približuje Španielsku, Portugalsku a Francúzsku. V porovnaní s EÚ má nízke zastúpenie trvalých kultúr a taktiež má najnižší podiel ornej pôdy na pôdnom fonde z krajín CEFTA.

Produkčné parametre jednotlivých komodít slovenského poľnohospodárstva sa pohybujú v rozpätí 56 - 80 % úrovne EÚ a približujú sa úrovni ČR a Maďarska.

Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov k EÚ je nižšia a predstavuje rozpätie od 57,4 do 95,8 % úrovne EÚ. Na Slovensku, v ČR a Poľsku bol v posledných rokoch pomalší rast cien poľnohospodárskych výrobkov ako spotrebiteľských cien potravín, čo negatívne ovplyvnilo úroveň reálnych cien poľnohospodárskych výrobkov, čo znamená, že v krajinách CEFTA pretrváva tendencia roztvárania cenových nožníc, t.j. rýchlejší rast cien vstupov ako cien poľnohospodárskych produktov a dochádza k nárastu spotrebiteľských cien.

Jednou zo základných požiadaviek pri vstupe do EÚ je vytvoriť trhové hospodárstvo cestou privatizácie a obnovy súkromného vlastníctva pôdy. Táto požiadavka je v podstate splnená, čo vidieť z dosiahnutých výsledkov ku koncu júna 1998, keď zo 460 štátnych podnikov zaradených do zoznamu privatizácie bolo v rezorte pôdohospodárstva sprivatizovaných 424 štátnych podnikov (92,2 %), z toho 177 podnikov potravinárskeho priemyslu (97,8 %), 44 podnikov technických služieb (89,8 %), 72 podnikov biologických služieb (92,3 %), 9 podnikov odvetvia lesného hospodárstva (100 %), 6 podnikov vodného hospodárstva (50 %) a 116 štátnych majetkov (88,5 %). V 32 % družstiev boli vydané podielové listy. Proces privatizácie brzdili najmä nedoriešené reštitučné nároky, právne dokladovanie privatizačných projektov, legislatívne a organizačné zmeny. Napriek tomu môžeme konštatovať, že v poľnohospodárstve bolo vytvorené konkurenčné prostredie z hľadiska vlastníckych podnikateľských subjektov.

Najďalej sa postupuje v legislatívnych predpokladoch vstupu do EÚ, kde sa dosiahli aproximácie základnej legislatívy s legislatívou EÚ aj v oblasti poľnohospodárstva. V rokoch 1995-1997 bolo prijatých 14 zákonov.

Často diskutovanou otázkou je vysoký podiel výdavkov nášho obyvateľstva na potraviny, pretože v porovnaní s EÚ sú výdavky takmer o 15 % vyššie (na Slovensku je to 37,1 %, v EÚ 22 %).

Krajiny Európskej únie v agroobchode SR predstavujú najvýznamnejšie zoskupenie s tendenciou zvyšujúceho sa dovozu (37 %-tný rozdiel) a s tendenciou stagnujúceho vývozu, ktorý tvorí len 17 %-tný rozdiel.

Záver

Z analýz, ktoré v súčasnosti sa uskutočňujú vyplynulo, že slovenské poľnohospodárstvo vstupom do EÚ získa celý rad výhod. Cenová hladina poľnohospodárskych výrobkov sa zvýši, poskytnú sa možnosti čerpania zo spoločných fondov a pre SR sa otvorí rozsiahly trh, na ktorom nebudú podstatné obchodné prekážky. Zlepšia sa odbytové možnosti pre slovenský agropotravinársky sektor, bude sa Slovensko podielať na spoločnej ochrane trhu ako i na podporách exportu. Vstupom do EÚ vytvorí sa výhodnejší prístup ku kapitálu z toho dôvodu, že sa stane členom aj jednotného finančného trhu. Taktiež sa zvýši aj ponuka na investovanie peňažných zdrojov do poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu a rozšíri sa konkurencia dodávateľov vstupov, služieb ale i odberateľov, z čoho budú prvovýrobcovia v rámci agrosektoru profitovať.

Použitá literatúra:

Lörincová, E.: Predpoklady a problémy vstupu slovenského poľnohospodárstva do Európskej únie. Zborník z medzinárodného vedeckého seminára , 98. Katedra práva FEM SPU Nitra, 1998, s.65-69.