ÚLOHY MANAŽÉROV V PODNIKATEĽSKEJ ČINNOSTI POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV

The roles of managers in enterpreneurship agriculture companies

Pavel Šimčák

Adresa autora:

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta ekonomiky a manažmentu Nitra, Detašované pracovisko Košice, Požiarnická 1, Slovenská republika

Anotácia:

Cieľom príspevku je poukázať na to, že ak sa má podnik úspešne rozvíjať v podmienkach trhovej ekonomiky potrebuje na to dobrých manažérov. V súčasnej dobe ich je nedostatok. V príspevku sú analyzované osobnostné predpoklady a imidž úspešného manažéra, úlohy líniového manažmentu a typy manažérov. V závere sa uvádzajú aj možnosti štúdia špecializácie podnikového manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Summary:

The aim of this article is to show the success of the company under the conditions of the market economics it should need good managers. There is a lack of them. The personal knowledge and image of the managers is shown in this article, the roles of the main manager and the types of managers. The possibility of the study of the enterpreneurship is also shown on the faculty of economics and management Slovak agriculture university in Nitra.

Kľúčové slová:

osobnosť manažéra, podnikateľský plán, organizácia práce, úlohy a imidž manažéra, riadiace typy vedúcich.

Key words:

the image of the manager, the enterpreneurship plan, the roles work adn the image of the manager, the types o those who will direct.

Ústredným problémom slovenskej ekonomiky je v súčasnej dobe prechod na trhové hospodárstvo. Dominantné postavenie získajú manažéri, t.j. pracovníci, ktorí riadia, organizujú, koordinujú a kontrolujú ľudí a prostredníctvom nich aj finančné, technické a materiálne činnosti svojej firmy.

V podmienkach trhovej ekonomiky sa manažérskej práci prikladá osobitný význam. Podnikateľská sféra podnikových manažmentov pracuje v zložitom trhovom priestore pod silným tlakom podnikateľského rizika, ktoré ovplyvňuje legislatíva, ekonomické pravidlá štátu, finančný kapitál, spoločensko-politická situácia, ekologické aspekty, insolventnosť podnikov, ale najmä fyzické a duševné predpoklady podnikateľa manažéra. Manažér pracuje v podmienkach značnej neistoty, ktorú znásobuje faktor času, dochvíľnosť plnenia dohôd, konkurencie schopnosť ale i ďalšie špecifické problémy (Gozora, V. 1996, Horváth, M. 1992, Šimo, D. a kol. 1993).

Zatiaľ čo vedúci pracovník v administratívno-direktívnom systéme bol usmerňovaný platom, ktorý určoval množstvo, kvalitu, odbyt, ale i ceny a ďalšie faktory, veľa priestoru na tvorivé rozhodovanie nezostávalo. Podnikateľské riziko prakticky neexistovalo. V trhovej ekonomike s takouto manažérskou stratégiou nemožno uspieť. Podnikateľská stratégia sa zameriava na maximalizáciu zisku alebo “prežitia”. Marketingové filozofie sú jednoznačne zamerané na hospodárenie so ziskom a na spokojného zákazníka - odberateľa produktov, tovarov, práce a služieb. Umením je zostaviť takú výrobnú štruktúru, ktorá bude úspešná na trhu a tým zabezpečený konkurencieschopný odbyt výrobkov. Z predznačeného vyplýva, že je podstatný rozdiel v charaktere manažérskej práce v uplynulom systéme a v súčasných podmienkach trhovej ekonomiky.

Riadiaca práca úzko súvisí s vedením ľudí a preto sú požiadavky na manažérov zamerané na schopnosti súvisiace organizáciou, rozhodovaním, motiváciou, právomocou a kontrolou. Cieľom príspevku je poukázať na osobnosť, úlohy nového líniového manažéra, imidž úspešného manažéra a na manažérsky typ vedúceho. V závere sa poukazuje na možnosti štúdia Podnikového manažmentu na SPU FEM v Nitre.

Výsledky a diskusia

Manažment v poľnohospodárstve je oproti iným odvetviam o to náročnejší, že musí rešpektovať zvláštnosti reprodukčného procesu a ekonomiky tohoto odvetvia, kde sa prelínajú činitele biologické, technické, technologické, ekonomické a spoločenské. Manažéri v poľnohospodárstve musia rešpektovať tieto špecifiká: aktívny vplyv prírodných faktorov, sezónnosť výroby najmä rastlinnej, nerozmnožiteľnosť pôdy, medziodvetvová podmienenosť a prepojenosť, existencia diferenciálnej a absolútnej renty, úbytok pracovných síl, obmedzený sortiment výrobkov - plodín a zvierat, podiel výdajov domácnosti na potraviny.

1. Osobnosť manažéra

Osobnosť manažéra je dynamická sústava psychických kvalít človeka, ktoré sa prejavujú relatívnou stálosťou. Vyznačuje sa istým temperamentom, poznatkami a skúsenosťami, záujmami a charakterom (Jassinger, A. 1993). Ak by sme sa orientovali na manažéra stredného a vrcholového stupňa riadenia podnikateľského subjektu tak jeho štruktúra je členená nasledovne:

· odborné a rozumové predpoklady,

· všeobecné a špecifické riadiace schopnosti,

· morálne, vôľové a charakterové vlastnosti.

Významnou zložkou osobnosti manažéra je vodcovstvo, ktoré ľudí strháva, zjednocuje, získava, určuje smer, vývoj, ale aj cieľavedomý vonkajší prejav, istotu, poznanie psychológie človeka a jeho správanie. Vodcovstvo vyžaduje vízie, fantáziu a kreativitu.

Osobnosť manažéra je daná aj mravnými návykmi, mravnými vlastnosťami osobnosti, zmyslom pre spravodlivosť, trpezlivosťou vo vedení ľudí, schopnosťou nadobúdať a využívať vedomosti v praxi. Túto schopnosť nemá každý. Súvisí to najmä s osobnostnými vlastnosťami ako je svedomitosť, zodpovednosť, adaptabilnosť, inteligencia, aktivita a iniciatíva, schopnosť ovládať sa v kritických a v konfliktných situáciách, dôvera vo vlastné sily, spravodlivosť voči podriadeným, schopnosť rozumieť ľuďom, veselosť a optimizmus, zmysel pre humor a priateľskosť. Jednotlivých požadovaných vlastností je veľa a uskutočnené výskumy (Bruce, B. Tepper 1996, Craig, R. Hickman 1995) sa vo svojich výsledkoch zdanlivo líšia. Všetky požadované vlastnosti a schopnosti možno zatriediť do určitých väčších skupín:

Všeobecná inteligencia zahrňuje: logické myslenie, predstavivosť, schopnosť prijímať za krátky čas nové vedomosti, vyjadrovacia schopnosť, samostatnosť v myslení, svedomitosť a zodpovednosť pri plnení úloh.

Tvorivosť predstavuje: originalitu, podnikavosť a vynaliezavosť, pružnosť a pohotovosť v myslení a konaní, schopnosť využívania nových postupov, netradičnosť myslenia.

Odolnosť voči stresom je reprezentovaná: pokojom, vyrovnanosťou, rozvahou, sebaovládaním, stálosťou, psychickou pohodou.

Schopnosť jednať s ľuďmi zahrňuje: kooperatívnosť, otvorenosť, sociabilita, prístupnosť a zhovorčivosť, schopnosť prispôsobiť sa, schopnosť počúvať iných, schopnosť riešiť konflikty a kritické situácie v interpersonálnych vzťahoch a podobne.

Aktivita a iniciatíva znamená: rozhodnosť, rýchlosť, priebojnosť, energickosť, vitalita, dynamičnosť, odvážnosť.

Sebadôvera predstavuje: ambicióznosť, dôveru v svoje schopnosti, cieľavedomosť, odvahu a presadzovanie nových vecí.

Úspešnosť manažéra je limitovaná prirodzenými schopnosťami a predpokladmi pre riadenie, kde sa spája talent s vedomosťami.

Každý manažér pri plnení svojho funkčného poslania plní určité úlohy. V podstate úlohy manažéra možno členiť na:

a) prvotné: - ako určovateľ marketingovej filozofie a stratégie podnikateľského subjektu.

- ako upevňovateľ vnútorných vzťahov pracovných kolektívov

- ako reprezentant navonok. Ide o štatutárneho zástupcu podniku, či pracovníka, ktorý plní funkciu prepojenia podniku na okolité prostredie.

b) prídavné: - manažér ako symbol - duchovný vodca, ktorý má dôveru, je zdrojom informácií.

- manažér ako otcovská postava, osobný príklad, pomoc, ochrana.

- manažér ako obetavý človek, ochota brať na seba riziko, zastať sa podriadeného.

2. Úlohy nového líniového manažéra

Byť dobrým líniovým manažérom vyžaduje určité znalosti ľudského chovania a vhodné uplatňovanie manažérskych schopností. K výkonu tejto funkcie sa požaduje:

· vedenie pracovného kolektívu má byť na požadovanej úrovni,

· využívanie motivačných faktorov,

· zvládnutie rozhodovacích procesov a postupov,

· riadenie a realizácia potrebných zmien,

· dobrá organizácia práce a efektívne využívanie času,

· organizovanie a vedenie pracovných porád,

· delegovanie pracovných povinností a

· budovanie výkonných týmov.

Podmienkou úspechu manažéra je splnenie predpokladov pre riadiacu činnosť na danej úrovni. V podstate môžeme predpoklady rozdeliť na tie, ktoré sú vrodené, a na tie, ktoré sa dajú získať výchovou, výcvikom a vzdelávaním meniť (Hron, J. 1997).

Úlohou líniového manažéra je riadenie ľudí. Líniový manažér vykonáva svoju prácu a dosahuje výsledky prostredníctvom pracovného úsilia ostatných ľudí. Konkrétnymi povinnosťami líniového manažéra sú tieto povinnosti:

· plánovanie činnosti, časového rozvrhu, postupu prác,

· vedenie ľudí a ich usmerňovanie,

· riadenie a vedenie ľudí takým spôsobom, aby bolo zabezpečené, že požadovaná práca bude dokončená,

· preberanie zodpovednosti za pracovné výkony ľudí.

Nový líniový manažér by mal začať tým, že si spracuje osobný plán činnosti a podnikateľský plán. Pokiaľ sa ciele podnikania líšia od osobného plánu činnosti, musí sa znovu zamyslieť nad stanovenými cieľmi. Rozhodujúce sú otázky plánovania. Pri spracovaní osobných plánov formulujeme dlhodobé osobné ciele. Potom si stanovíme podnikateľské ciele svojho oddelenia a svoje vlastné ciele vo funkcii nového líniového manažéra (napr. chcem získať rešpekt u svojich zamestnancov, chcem eliminovať nepriaznivé situácie, chcem upevniť svoju autoritu, chcem prispieť novými nápadmi, chcem zmeniť postupy a metódy práce, chcem presvedčiť vrcholový manažment o význame a prínose svojho oddelenia). Uvedomíme si ďalej čo je treba urobiť, aby boli moje (naše) nápady a plány akceptované (napr. získať si podporu zamestnancov, presvedčiť vedenie firmy, presvedčiť svojho nadriadeného, presvedčiť seba a ďalšie). Ak chce byť manažér úspešný musí mať celú radu osobných pozitívnych vlastností: trpezlivosť, tolerantnosť, citlivosť, vnímavosť, presnosť, rozhodnosť a presvedčivosť. Musí si tiež uvedomiť, ktoré prekážky môžu zabrániť tomu, aby sa stal úspešným líniovým manažérom (napr. príliš mnoho cieľov, chýbajúce priority, nedokonalý projekt, nedostatok dôvery, ďalšie prekážky). Príčinou neúspechu môže byť to, že nemá stanovené priority jednotlivých cieľov. Musí zhodnotiť každý cieľ vo vzťahu k ostatným cieľom a stanoviť ich poradie z hľadiska dôležitosti. Musí dôverovať svojim schopnostiam. Podstatou úspešnosti je vnútorná motivácia a vnútorná ukáznenosť.

Dôležitou otázkou je preskúmanie zdrojov a uvedomiť si čo bude pre plnenie každého cieľa potrebovať. Je treba rozdeliť každý cieľ na jednotlivé kroky a stanoviť časový rámec pre ich plnenie. Vypracuje sa aj spôsob merania a sledovania postupu naplňovania každého cieľa.

3. Imidž úspešného manažéra

Predstavuje jeho vystupovanie, teda to ako sa javí iným. Z veľkej časti je ovplyvnený osobnostnými vlastnosťami. Častým opakovaním sa jednotlivé úkony zautomatizujú a stanú sa súčasťou prirodzeného konania. Dôležitú úlohu má vôľa na sebe pracovať. Niekoľko rád ma vytvorenie správneho imidžu úspešného manažéra:

k osobnosti:

· Akceptujte sa taký, aký ste. Dobré stránky osobnosti a svoje schopnosti si často pripomínajte, podporí to Vaše sebavedomie.

· Nezanedbávajte sebavýchovu a sebavzdelávania.

· Nebuďte úzkoprsý a náladový. Pre dosiahnutie vnútornej spokojnosti využívajte rád psychológa.

k vonkajšiemu prejavu:

· Primeranú pozornosť venujte čistote a obliekaniu.

· Usmievajte sa často, zlú náladu nedajte najavo nikdy.

· Buďte zdravo sebavedomý.

· Hovorte len o tom, čomu rozumiete.

· Vystupujte dôveryhodne (na dohodnutú schôdzku príďte načas, čo sľúbite to vždy splňte).

· Naučte sa “počúvať”. Konajte podľa zásady: Slabší rozpráva, sťažuje sa, silnejší počúva, pomáha.

· Svoje vystupovanie si nacvičte. Odstráňte rušivé momenty (grimasy, nevhodnú gestikuláciu apod.).

· Vždy buďte taktný.

4. Manažérsky typ vedúceho

Aby naše podniky dokázali prežiť a naďalej sa úspešne rozvíjali v podmienkach trhovej ekonomiky, na to potrebujú dobrých manažérov, ktorí s plnou angažovanosťou vedú svoj kolektív k dosiahnutiu vytýčených strategických cieľov. Manažér ako kľúčová osobnosť má mnohoraký dosah na výsledky práce organizačnej jednotky (PD, podniku), ktorú riadi. Obzvlášť veľká potreba manažérskych osobností sa javí v podnikoch, ktoré pôsobia v rýchlo sa meniacom prostredí, pretože sú schopné zachytiť vonkajšie zmeny a vedia v intenciách týchto zmien operatívne uskutočniť príslušné zmeny v svojom podniku.

V súčasnom období prechodu na trhovú ekonomiku sa kritizujú školy manažérskej prípravy za to, že školia mnoho klasických vedúcich pracovníkov a málo manažérov.

Aký je rozdiel medzi manažérom a radovým vedúcim?

Radoví vedúci rutinne vykonávajú svoju riadiacu funkciu. Manažéri pristupujú k svojej činnosti s podnikateľskou invenciou, iniciatívou a oduševnením. Rozdiel medzi manažmentom a rutinným riadením možno zjednodušene charakterizovať tým, že zatiaľ čo rutinné riadenie zabezpečuje status quo podniku, manažment realizuje účinné podnikové zmeny.

Je možné vymedziť štyri “riadiace typy” vedúcich:

a. Obeť: vyvíja iba minimálne úsilie na plnenie úloh a pri prvej prekážke sa stáva nervóznym. Nie je schopný zvládnuť ani tú najjednoduchšiu prácu.

b. Rojko: osoba, ktorá má pozoruhodné predstavy, ktoré však nikdy nevie doviesť do realizačného konca. Má výbornú predstavivosť a víziu, je však slabým realizátorom.

c. Plnič: je schopný splniť predstavy iných, sám však žiadne predstavy nemá. Plniči nie sú vedúci ale nasledovníci a nehodia sa do riadiacich funkcií.

d. Manažér: t.j. osoba s podnikateľskou invenciou a iniciatívou, ktorá nielen, že má samostatné strategické vízie, ale vie ich aj realizovať v praxi a vie sa vysporiadať so všetkými prekážkami.

Možno konštatovať, že podstata účinného manažérskeho riadenia spočíva v schopnosti premeniť strategické predstavy a vízie v konkrétne činy.

Záver

Súčasná nepriaznivá situácia podnikateľských subjektov prvovýroby v manažmente sa po čase vylepší. Naša Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre pripravuje v študijnom odbore riadenie v poľnohospodárstve tri študijné špecializácie: podnikový manažment, kvantitatívny manažment a informatika, krízový manažment.

V podnikovom manažmente si študenti osvojujú podnikateľskú stratégiu, prvky efektívnej podnikateľskej klímy a metódy tvorivého riadenia. Popri týchto poznatkoch sú vybavení informáciami z vnútropodnikového manažmentu, finančného, strategického manažmentu i daňových systémov, ktoré využijú v podnikateľskej činnosti a riadení pracovných kolektívov. Teoretické a praktické zvládnutie agrárneho marketingu a paralýza rizík podnikateľskej činnosti umožní riadenie podniku a pri presadení sa na trhu a v podniku. Hlbšie štúdium marketingovej vertikály umožní študentom poznať zásady organizovania agrárneho trhu v PPoK a získať prehľad o výrobe a speňažovaní najdôležitejších produktov prvovýroby, spracovania a predaja. Štúdium ekonomickej analýzy, obchodného práva a podnikového poradenstva umožní komplexné prognostické prístupy k rozhodovaciemu procesu.

Absolventi študijnej špecializácie “Podnikový manažment” nájdu uplatnenie v podnikateľských subjektoch na všetkých stupňoch riadiacej vertikály. Popri etablovaní absolventov v manažérskych pozíciách v poľnohospodárskych podnikoch, spracovateľských organizáciách a obchodných spoločnostiach, predpokladáme ich aktívnu činnosť v odbornom poradenstve, vo finančnej sfére a v marketingových útvaroch podnikateľských subjektov.

Literatúra

1. Bruce, B. Tepper: Manažérske znalosti a dovednosti. Vydala Grada Publishing, s.r.o.Praha 1,1996,1.vyd.

2. Craig, R. Hickman: Manažéri a lídri. Manažérske myslenie verzus vodcovský talent. Vydavateľstvo Open Windows Bratislava 1995.

3. Gozora, V.: Podnikový manažment, Nitra 1996 vysokoškolská učebnica

4. Horváth, M.: Psychológia úspešnej osobnosti manažéra. Agroinštitút Nitra 1992.

5. Hron, J.: Teorie řízení. Česká zemědělská univerzita v Praze, PEF 1997 (skripta).

6. Jassinger, A.: Rukoväť manažéra. Nitra 1993. Manažérske čítanky č. 17

7. Šimo, D. a kol.: Management podnikov PPoK VŠP Nitra 1993 skriptá