Za nečestnú daňovú súťaž sa v EÚ pokladá aj nulová sadzba dane

B. Schmögnerová: Nie som nadšená, že sa pozitívne diskriminujú investori, ale chápem to ako prechodnú nevyhnutnosť

Ako si predstavujete efektívnu kontrolu predvstupových nástrojov - použitia prostriedkov z programov Phare, SAPARD a ISPA?

- Je to otázka vytvorenia základnej infraštruktúry na získavanie zdrojov predvstupových fondov. Vyžaduje si to, aby bol funkčný Národný fond, ktorý je ústrednou agentúrou účtujúcou všetky prostriedky, ktoré sa potom distribuujú do ďalších predvstupových fondov Phare, SAPARD a ISPA, ale aj efektívne implementačné a platobné agentúry. Teraz sa napríklad buduje platobná agentúra SAPARD, zatiaľ však nezískala akreditáciu. Po druhé - vyžaduje si to dostatočnú legislatívu. Dôležitý krok pri kontrole predvstupových nástrojov zohrala novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je účinná od 1. januára 2001. Rozširuje sa ňou možnosť kontroly Ministerstva financií (MF) SR a správy finančnej kontroly aj na kontrolu predvstupových zdrojov. V nadväznosti na to je to ďalej zákon o orgánoch finančnej kontroly a dva nové zákony, ktoré teraz sú v NR SR - zákon o finančnej kontrole a ďalšia novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá bude už upravovať nielen verejné rozpočty, teda štátny a rozpočty ostatných zložiek verejných financií na centrálnej úrovni, ale aj rozpočty samosprávnych orgánov, miest, obcí a vyšších územných celkov. Po tretie - je to aplikácia týchto zákonov, ktorá predpokladá dobudovanie inštitucionálnych predpokladov ešte nad rámec toho, čo som uviedla. To znamená vybudovanie účinnej internej kontroly, ktorá musí byť v každej inštitúcii nakladúcej s takýmito zdrojmi vrátane nezávislého vnútorného audítora, a dobudovanie mechanizmov externej kontroly, zahŕňajúcej aj kontrolu okrem ministerstva financií aj Najvyšší kontrolný úrad a NR SR. Pokiaľ by toto všetko bolo funkčné, môžeme hovoriť aj o relatívne dobrej efektívnej kontrole predvstupových nástrojov.

Ministerstvo financií má významnú úlohu pri koordinácii týchto procesov. Aké opatrenia ste urobili v záujme zamedzenia prípadného zneužitia právomocí, resp. konfliktu záujmov zo strany pracovníkov a poradcov MF SR v tejto oblasti?

- MF SR priamo nevstupuje do procesov použitia prostriedkov Phare, SAPARD a ISPA, pokiaľ nejde o projekty, ktoré sú priamo pripravované ministerstvom financií. Národný fond má úlohu finančného riadenia prostriedkov, s ktorými nakladajú tieto fondy, to znamená, že skutočne došlo aj v tomto smere k istej decentralizácii kompetencií. Implementačné agentúry samé nesú zodpovednosť za to, akým spôsobom s týmito prostriedkami nakladajú, ako organizujú proces výberového konania. Túto zodpovednosť nie je možné preniesť na nikoho iného. Konflikt záujmov môže prirodzene vzniknúť, keďže aj ministerstvo financií sa tiež podieľa na čerpaní prostriedkov Phare. Jeden z našich najväčších projektov, ktorý bude v roku 2001 predstavovať asi 4,5 mil. euro, je projekt štátnej pokladnice. Tak ako iné rezorty, možno ešte aj nad rámec, snažíme sa urýchľovať a zlepšovať mechanizmy vnútornej kontroly na ministerstve financií, ktoré kontrolujú aj verejné obstarávanie. Ako príklad môžem uviesť jedno z najväčších verejných obstarávaní vôbec, ktoré sa týka štátnej pokladnice.

Čo si sľubujete od ustanovenia daňovej polície podľa odporúčania EÚ?

-To, čo je daňová polícia schopná realizovať v štátoch kde už sa zabehla, ukázalo, že výrazne sa zvýšili príjmy do štátnej pokladnice a dnes možno hovoriť, že náklady, vynaložené pri jej vytváraní sa niekoľkodesaťnásobne vrátili. Daňová polícia bude účinná, ak bude predovšetkým pôsobiť preventívne. To znamená vtedy, ak sa zvýši vážnosť potreby dodržiavať stanovené zákony a uhrádzať svoju daňovú povinnosť. Najradšej by sme boli, keby mala hlavne preventívnu funkciu, nedá sa však vyhnúť tomu, že bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu aj pri odhaľovaní daňových trestných činov.

Možno očakávať významné zmeny v schémach podpory zo štrukturálnych fondov pred vstupom kandidátskych krajín do EÚ, resp. v prípade, že by budúce voľby v rozhodujúcich členských štátoch vyhrali pravicové strany?

- Treba čakať zmeny v podmienkach čerpania predovšetkým tých fondov, ktoré súvisia s podporou poľnohospodárstva. Ťažko si možno predstaviť, aby EÚ poskytovala dotácie poľnohospodárstvu podľa tých istých princípov, aké využíva pri poskytovaní v rámci EÚ. Je možné predpokladať aj to, že ak by to malo byť prekážkou rozširovania EÚ, budú si členské štáty nárokovať na prechodné obdobie týkajúce sa práve poľnohospodárstva.

Ak vstúpime do EÚ, je podľa súčasného stavu pravdepodobné, že budeme mať dôslednejšie premietnuté smernice EÚ do našej právnej sústavy než viaceré členské štáty EÚ. Považujete to za daň na oltár nášho členstva v EÚ, za náš hendikep, alebo si myslíte, že to bude mať pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku?

- Je veľmi dôležité, aby slovenská legislatíva v záujme harmonizácie splnila načrtnutý národný program v nevyhnutnom rozsahu. Treba si uvedomiť, že tu nejde len o písanie tisícok strán zákonov, ale že to má v mnohých prípadoch i veľmi vážne dôsledky na slovenské hospodárstvo a je veľmi dôležité, aby sme pri všetkých kapitolách, ktoré otvárame, boli dostatočne dobre pripravení na negociácie. Tam, kde by to mohlo mať neprimerané negatívne dôsledky, treba žiadať o prechodné obdobia. SR, ako je známe, v niektorých kapitolách požiadala o takéto prechodné obdobia, napríklad v kapitole dane, a takisto aj služby. Pri daniach sme žiadali, aby sme hranicu registrácie platiteľov DPH nedali na požadovanú úroveň hneď po vstupe do Európskej únie, ďalej žiadame, aby sme po vstupe do EÚ nemuseli presunúť niektoré tovary a služby do základnej sadzby DPH, čo by malo okamžite dosah na rast cien. Uvediem ešte jednu kapitolu, ktorá je mimoriadne citlivá a pomerne málo sa o nej hovorí: je to hospodárska súťaž. Ministerstvo financií sa podieľa na negociácii tejto kapitoly časťou štátna pomoc. Tu sa dostávame do značného konfliktu s Európskou komisiou (EK). Spočíva to v tom, že sa od nás požaduje, aby sme prijali oveľa tvrdšie podmienky poskytovania štátnej pomoci, než je to bežné v iných štátoch EÚ, keď vstupovali do Únie a v niektorých prípadoch aj tvrdšie než pre jej členské štáty. Vedieme napríklad tvrdý dialóg s EK týkajúci sa Volkswagenu, ktorý podľa vládou schváleného nariadenia aplikuje daňové prázdniny. Dostávame sa do konfliktu aj v prípade § 35 a 35a zákona č. 366 z roku 1999 o dani z príjmov, kde sa hovorí o možnosti zvýhodňovania zahraničných investorov. Osobitne je otvorená otázka ďalšieho zahraničného investora - U.S. Steel. SR naskočila do etapy vytvárania priaznivejších podmienok pre zahraničných investorov oveľa neskôr ako iné štáty. Ja osobne nie som nadšená tým, že sa pozitívne diskriminujú investori, ale chápem to ako prechodnú nevyhnutnosť. V každom prípade tam, kde by to malo mať pre SR vážne dosahy, treba negociovať, treba sa snažiť získať možnosti aj určitých úsekov na prechodné obdobie.

V parlamente sú okrem vládneho návrhu zákona o dani z príjmov aj poslanecké návrhy. Odmietate ich a pri obhajobe vládneho návrhu sa odvolávate na naše integračné smerovanie. Existujú pre štáty EÚ vôbec nejaké daňové pravidlá?

- V tejto chvíli sa do zákona dane z príjmov do druhého čítania nedostali poslanecké návrhy. Neznamená to, že poslanci sa nebudú snažiť pozmeňovacími návrhmi nevniesť do zákona o dani z príjmov rôzne zmeny. Pokiaľ tieto pozmeňujúce návrhy pôjdu nad rámec zákona predkladateľov, použijem znenie zákona o rokovacom poriadku, ktorý mi umožňuje zabrániť hlasovať o poslaneckých návrhoch. Určite tam budú aj návrhy týkajúce sa tých paragrafov, ktoré zákon otvára. Keby prešiel nejaký z týchto návrhov, ktorý sa napríklad bude dotýkať sadzby dane, výrazne by sa zamedzilo naše integračné smerovanie. Myslím, že sa k tomu nedostatočne zodpovedne pristupuje, podceňuje sa fiškálny vývoj, ktorý sme skutočne za dva roky dokázali výrazne stabilizovať a za značných nákladov - hospodárskych, sociálnych i politických, a dnes akoby sme to chceli znova vrátiť späť. Treba si uvedomiť, že EÚ to od nás nepožaduje preto, že si chce niečo odfajknúť, ale že medzi fiškálnym vývojom a celkovým podnikateľským prostredím existuje veľmi úzka väzba. Pripomeniem, že dnes je priemerná úroková sadzba pod dvojciferným číslom a pred dvoma rokmi si podnikatelia požičiavali za 25 %. To je výsledok fiškálnej stabilizácie, pretože štát si podielovo požičiava menej, ako si požičiaval napríklad pred dvoma - troma rokmi. Prirodzene je to aj výsledkom poriadku finančného a bankového sektoru. Ohrozuje to aj naše ambície vstupu do Európskej menovej únie. A či existujú vôbec nejaké daňové pravidlá? Existujú veľmi presné smernice, ktoré sa dotýkajú nepriamych daní i smernice, ktoré hovoria, ako sa má uskutočňovať harmonizácia týkajúca sa DPH a spotrebných daní. Hovorili sme o určitých prechodných obdobiach spotrebnej dani. Myslím si však, že v tomto prípade EÚ nebude tomu veľmi naklonená. Existuje tzv. daňový kódex, čo sú všeobecnejšie pravidlá, dotýkajúce sa aj iných druhov daní, ktoré však neurčujú presne, aká tam má byť daň, ale napríklad hovoria o tom, že štáty EÚ nepodporujú nečestnú daňovú súťaž. Za nekalú daňovú súťaž sa napríklad pokladá nulová sadzba dane. To znamená, že aj my po vstupe do EÚ musíme s režimom pozitívnej diskriminácie investorov skončiť.

Čo vás viedlo k predloženiu návrhu o obecných daniach? Aké budú jeho dôsledky na daňové zaťaženie?

- Návrh obecných daní z pôdy nášho ministerstva zatiaľ nevyšiel, pripravujeme zákon o miestnych daniach, na základe vládou schváleného dokumentu o fiškálnej decentralizácii. Vychádzame zároveň v ústrety ZMOS-u, ktorý žiadal, aby sa miestne poplatky premenili na miestne dane. Chcem len zopakovať, že to bude vlastne len transformácia miestnych poplatkov na miestne dane. Ďalej príjmy z miestnych daní nie sú príjmami štátneho rozpočtu, takže hovoriť o tom, že štát ide zasa vykorisťovať je neznalosť. Budú príjmami miestnych rozpočtov a nejde tu ani o zavedenie žiadnych nových poplatkov či daní. Dodala by som, že už aj teraz pri miestnych poplatkoch bola možnosť miestnych zastupiteľstiev, aby si niektoré poplatky vo vymedzených hraniciach určovali sami. Táto možnosť zostane aj v zákone o miestnych daniach. To znamená, že tu budú aj isté kompetencie zastupiteľstiev a bude závisieť od nich, ako dane nastavia. Máme už vyše roka pripravenú aj významnú novelu zákona o dani z nehnuteľnosti. ZMOS by ju uvítal, ale keďže sa aj tu rozširujú možnosti miestnych zastupiteľstiev pri určovaní výšky tejto dane, tak ho prijmeme s účinnosťou od 1. januára 2003.

Vládny návrh rozpočtu na rok 2002 je v parlamente. O ktorých prvkoch predpokladáte najväčšiu diskusiu? Pripúšťate aj zásadnejšie zmeny, napríklad zvýšenie plánovaných príjmov?

- Nepripúšťam už žiadne zvýšenie plánovaných príjmov. Podľa názorov odborníkov MF SR sme na hranici možností a preto každé "zdôvodnenie", že sme podcenili príjmy a je ich ešte možné ďalej zvyšovať, pokladám za nezodpovedné. Bolo by to takisto nezodpovedné, ako to bolo v roku 1998, keď sme zdedili rozpočet s nafúknutými príjmami o viac ako 10 mld. Sk. Ja to osobne nepripustím. Musím však otvorene povedať, že to čo sa odohralo v parlamente v ostatných dňoch, výrazne zužuje možnosť vôbec diskutovať o štátnom rozpočte. Do prvého čítania sa nedostal vládny návrh zákona o trojdani, ale návrh poslanecký, ktorý vlastne ruší daň z dedičstva, daň z darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností. Náš odhad je, že to bude mať dosah okolo 900 až 950 mil. Sk. Pripravili sme rozpočet tak, aby s jednou miliardou korún mohli disponovať poslanci, a týmto spôsobom si tú 1 mld. už vyčerpali. Čo je ešte horšie - želala by som dôchodcom, aby sa im zvýšili dôchodky aj o 20 %. V rozpočte Sociálnej poisťovne sa však nepočítalo s zvýšením na 7 %. Znamená to, že aj keď to Sociálna poisťovňa tento rok zvládne, v budúcom roku už odhadujeme, že jej schodok rozpočtu bude väčší. Znamená to, že budeme musieť krátiť niektoré výdavky, ktoré už dnes v rozpočte sú, alebo budeme musieť zvýšiť schodok verejného rozpočtu. Viem, že ani jedno, ani druhé riešenie nie je dobré.

Správa Európskej komisie nám vyčíta nedostatky vo finančnej kontrole, negociácie tejto kapitoly nie sú uzavreté. Čo sa pripravuje v tomto ohľade?

- Správa EK - predpokladám, že máte na mysli tú z roku 2000, odrážala aktuálny stav, ktorý vtedy bol, aj keď bola vtedy viac kritická, ako sme si zaslúžili. Vo všeobecnosti môžem hodnotiť finančnú kontrolu zhruba na takej úrovni, ako je väčšina kandidátskych krajín, ktoré sú v prvej skupine. Medzitým nastal obrovský pokrok. Je evidentný v legislatíve a aj v inštitúciách, ktoré ju majú implementovať. Dôležité je, aby sme prijali ešte zákon o finančnej kontrole a ten kladie ďalšie nároky na všetky organizácie, ktoré čerpajú verejné zdroje. Je potrebné zaviesť všetky druhy kontrol - ex ante aj ex post, zriadiť v každej inštitúcií vnútornú kontrolu, vymenovať audítora. Treba teda posilniť prvky internej kontroly, v tejto chvíli sme už vytvorili legislatívne predpoklady aj na zefektívnenie externej kontroly. Treba to vidieť aj z časového hľadiska, pretože nemáme ešte ani dostatočný počet kvalifikovaných odborníkov a určite by sme boli radšej, keby sme ich mohli primerane zaplatiť, aby sme eliminovali možnosti korupcie. Treba pokračovať ďalej aj v eliminovaní rôznych úzkych miest, ktoré môžu viesť ku korupcii. Otázka antikorupčných pravidiel, to nie je len prijať jeden program, ale je dôležité všetky pravidlá dlhodobo aplikovať do praxe.