PREDPOKLADANÉ ROZMERY RASTLINNEJ VÝROBY NA SLOVENSKU DO R. 2005

Supposed Dimension of Plant Production in Slovakia Until the Year 2005

Ing. Pavel Zubal, CSc., Ing. Severín Kubinec, CSc.

VÚRV Piešťany

V r. 2000 schválila vláda Slovenskej republiky “Koncepciu agrárnej a potravinovej politiky SR do r. 2005“. Za hlavné dôvody pre koncipovanie a prijatie tejto novej agrárnej politiky v období, v ktorom je základným strategickým cieľom Slovenska vstup do Európskej únie je možné považovať nasledovné:

· potrebu riešiť súčasné nahromadené problémy a prijať účinné opatrenia na to aby sa dosiahlo enviromentálne vyhovujúce poľnohospodárstvo a potravinárstvo konkurencieschopné tak na domácom, ako aj na zahraničnom trhu,

· potrebu zosúladiť slovenskú agrárnu politiku so Spoločnou agrárnou politikou EÚ a pripraviť poľnohospodárstvo na vstup do EÚ,

· potrebu vytvoriť podmienky pre akceptovanie ďalšej liberalizácie svetového agropotravinárskeho obchodu a postupujúcu globalizáciu svetovej ekonomiky,

· potrebu efektívne zmeniť výrobnú a podnikateľskú štruktúru poľnohospodárstva na Slovensku.

Na úseku rastlinnej výroby sú základnými strategickými zámermi:

· Zabezpečenie dostatku prístupných plnohodnotných, kvalitných a zdravotne neškodných potravín a surovín.

· Zabezpečenie plošného využívania disponibilných výrobných zdrojov poľnohospodárstva, najmä pôdy, s uplatňovaním primeranej starostlivosti o pôdu podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja.

· Zabezpečovanie primeranej výnosnosti kapitálu investovaného do rastlinnej výroby, resp. poľnohospodárstva.

· Podpora rozvoja regiónov, predovšetkým vidieckych oblastí, rozvojom alternatívnych činností a tvorbou doplnkových zdrojov.

· Príprava na vstup do EÚ aj z hľadiska požadovaných proporcií alternatívneho pestovania a využívania rastlín, vrátane udržiavania “pôdy v pokoji“.

Vývojové trendy v rastlinnej výrobe sú v koncepcii chápané ako intenzifikačné. Celé obdobie je rozdelené tak, že prvé dva roky je možné považovať za revitalizačné a nemusí v nich dochádzať k zhode koncepčných úvah so skutočnými výsledkami RV. V ďalšom, adaptačnom období, by sa táto zhoda aj pri variabilite vyvolávanej klimatickými podmienkami mala zvyšovať.

V prvom období koncepcia ráta iba s minimálnou plochou ornej pôdy “v pokoji“. Až po vstupe do EÚ by výmera tejto pôdy (set Aside) mala dosiahnuť takmer 100 tis. ha. Okrem kukurice na zrno, zeleniny a strukovín, kde dochádza k miernemu nárastu, spolu o 15 tis. ha, budú plochy ostatných plodín mierne klesať (tab. 1 a 2).

V celkovej štruktúre rastlinnej výroby predstavujú v r. 2005 obilniny 58 %. Z toho kukurica 9,0 %, olejniny 14,0 %, repa cukrová 2,1 %, zemiaky 2,5 %, strukoviny 2,6 %, zelenina 3,2 %, viacročné krmoviny 8,0 % a jednoročné krmoviny 10,0 %. Ostatné, v koncepcii nerozpracované plodiny (liečivé rastliny a pod.) nepresiahnu 0,5 % z výmery o.p. (tab. 2).

V r. 2005, kedy nárast produkcie jednotlivých komodít vychádza, okrem spomínanej kukurice na zrno, strukovín a zeleniny, iba z nárastu intenzity pestovania, čiže zo zvyšovania hektárových úrod, sa v dôsledku poklesu pestovateľských plôch zvyšuje plocha neosiatej pôdy (Set Aside) na 96 000 ha, čo predstavuje 6,5 % z výmery o.p. Intenzívna RV vytvára nároky na vstupy. Ráta sa s nárastom dávok NPK v č.ž. na hektár uvedených v tab. 3:

Tab. 3: Skutočná a prognózovaná potreba makroživín za rastlinnú výrobu v SR

* prameň: ÚKSÚP Bratislava

Z tabuľky 3 je zrejmé, že prognózovaná potreba makroživín N, P a K a CaO za celú rastlinnú výrobu v priemyselných hnojivách vykazuje oproti súčasnému stavu (r. 1998) značný nárast.

Uvádzané dávky predstavujú živiny dodané v priemyselných hnojivách. Spotreba živín bude vyššia o živiny dodané z maštaľného hnoja, o fixáciu vzdušného N leguminózami, o živiny z pozberových zvyškov a pod. Do r. 2005 by sa priemerné dávky NPK na 1 ha ornej aj poľnohospodárskej pôdy mali zvýšiť dvojnásobne. Dávky CaO sa zvýšia približne o 58 %. Z potreby CaO 309,1 tis. t pripadá približne 75 % na zúrodňovanie kyslých, silne a extrémne kyslých pôd a zvyšok na udržovanie pH pri slabo kyslých pôdach. Konkrétne dávky sú uvádzané pri jednotlivých plodinách. Oproti súčasnému stavu sa budú viac používať kvapalné dusíkaté hnojivá, časom bude prispôsobený aj sortiment aplikačnej mechanizácie.

Koncepcia vychádza aj z nárastu spotreby pesticídov (v t) uvedeného v tab. 4:

Tab. 4: Skutočná a prognózovaná potreba pesticídov v SR podľa plodín

* odhad VÚRV Piešťany

Koncepcia predpokladá už v r. 2000 množstvá pesticídov potrebné pre prognózované úrody, ktoré sú podstatne vyššie ako odhad k r. 1999. Rozdiel medzi r. 2000 a 2005 je minimálny, resp. spotreba klesá.

Z hľadiska enviromentálnych opatrení koncepcia vychádza z postupnej aproximácie legislatívy a praktickej aplikácie štandardných postupov EÚ na ochranu životného prostredia.

Osobitný systém poľnohospodárstva predstavuje ekologické poľnohospodárstvo (EP). Jeho ďalší rozvoj v SR bude v rozhodujúcej miere závisieť od primeranej štátnej finančnej podpory, získania medzinárodnej akreditácie slovenského inšpekčného systému a od rozvoja miestneho trhu biopotravín.

Pri jednotlivých plodinách si obilniny ako skupina a v rámci nich ozimná pšenica a jarný jačmeň aj naďalej podržia prioritu, tak vo význame ako aj v plošnom zastúpení.

Agrárna politika v pestovaní obilnín vychádza pri princípe vysokého percenta potravinovej sebestačnosti z ich produkcie pri súčasnom náraste exportných možností, čo oproti súčasnému stavu podmienené čiastočným zvýšením produkcie. Spotreba obilnín pre potravinárske účely, vychádzajúca z predikcie spotreby na obyvateľa a z počtu obyvateľov, sa v priebehu koncepčného obdobia nemení. Oproti súčasnosti sa výrazne nemení ani spotreba kŕmneho obilia. Uvažuje sa však o spotrebe obilnín na výrobu etanolu ako prísady do motorových palív (tab. 5).

Druhým princípompri ich pestovaní je cesta intenzifikácie, čiže postupného zvyšovania priemerných hektárových úrod. Koncepcia uvažuje so zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou výrobcov, a preto aj s reálnym nárastom požadovaných vstupov, nutných pre intenzívnu výrobu. Uvažuje s postupnou modernizáciou rastlinnej výroby. Intenzívna výroba obilnín, predovšetkým vo výkonnom prostredí, je súčasne aj základná podmienka pre racionálnu proexportnú dotačnú politiku, a tým pre dosiahnutie konkurencieschopnosti v rámci EÚ.

Nárast produkcie by mal byť (s určitým prebytkom) podmienený zvyšujúcimi sa hektárovými úrodami, čo povedie k zníženiu celkových plôch obilnín.

Z hľadiska jednotlivých druhov obilnín sú navrhované plochy, hektárové úrody a celková produkcia v jednotlivých regiónoch uvedené v tab. 5.

Zatiaľ čo pokles pestovateľských plôch obilnín medzi rokom 2000 a 2005 predstavuje 6,0 %, nárast produkcie by mal dosiahnuť 8,0 %. S nárastom plôch sa počíta iba pri kukurici na zrno. Mal by predstavovať 3,8 % a nárast produkcie 14,1 %. Pri raži sa s nárastom plôch nepočíta (14,5 %). Jedinou plodinou, pri ktorej sa neuvažuje s nárastom produkcie je ovos.

Priemerná úroda obilnín by v r. 2005 mala dosahovať 5,11 t.ha-1, pričom s najvyšším nárastom sa počíta pri kukurici (na 6,58 t.ha-1) a pri jačmeni (na 4,65 t.ha-1) (tab. 5).

Rozdelenie produkcie je uvedené v tab. 5. Spotreba obilnín na potravinárske účely vychádza z odporúčanej spotreby 110 kg (hodnota múky) ročne na obyvateľa a so spotreby sladu na výrobu piva. Spotreba kŕmneho obilia vychádza zo stavov hospodárskych zvierat a z predikovanej úžitkovosti . V jednotlivých skupinách zvierat, a to HD, ovce, a hydina sa uvažuje s určitým nárastom stavov oproti súčasnosti, najnižším pri HD - 3,0 % a najvyšším pri ovciach 28 %. Spotreba jadrových krmív sa preto zvýši o 6,2 %. Pšenica sa bude využívať najviac v chove HD a oviec - 44 % a najmenej pri kŕmení hydiny - 19,0 % z celkovej spotreby. Pri kukurici sa zvyšuje spotreba pre hydinu na 36 % z celkovej produkcie.

Ostatné použitie predstavuje predovšetkým energetické využívanie (bioetanol). Pre účely zahraničného obchodu zostáva k dispozícii 300 - 400 tis. t pšenice,200 - 290 tis. t jačmeňa a 100 tis. t kukurice. Pôjde o potravinárske komodity proveniencie z kukuričneja repárskej výrobnej oblasti, ktoré svojou dimenziou tieto množstvá, vrátane produkcie osiva , dostatočne pokrývajú.

V semenárstve obilnín by malo dôjsť k postupnému zvyšovaniu obmeny osiva zo súčasných cca 50 % na 70 %. Bude sa zvyšovať kvalita vlastného ( farmárskeho ) osiva. Dovoz osiva sa predpokladá iba pri vyšších množiteľských stupňoch hustosiatých obilnín a pri kukurici ( na zrno a na siláž ).

Z hľadiska odrodovej skladby sa predpokladá, že počet ponúkaných odrôd obilnín sa bude mierne zvyšovať predovšetkým pri ozimnej pšenici a pri jarnom jačmeni. V sortimente dôjde k výraznejšej diferenciácii z hľadiska úžitkových smerov a kvalitatívnych znakov a menej z hľadiska reakcie odrôd na kvalitu prostredia. Očakáva sa výraznejšia diferenciácia medzi potravinárskymi a kŕmnymi odrodami a nárast rezistencie proti chorobám.

Pri olejninách by mali plochy klesnúť do roku 2005 na 190 tis. ha, čo predstavuje 13,1 % z o.p. (tab. 6.). Uvažovaná osevná plocha repky (ozimnej a jarnej) -110 tis. ha je na úrovni súčasného obdobia. Väčšie rozširovanie pestovateľských plôch repky jarnej sa nepredpokladá, bude slúžiť iba na kompenzáciu strát spôsobenú vyorávkami repky ozimnej. Dôjde postupne k zlepšenej rajonizácii pestovania repky olejky ozimnej , ktorá sa bude presúvať zo suchých južných oblastí ( bez možností závlah ) do vlahove priaznivejších vyššie položených oblastí.

Plochy slnečnice by sa mali do roku 2005 postupne znižovať až na 60 tis. ha (tab.6) Koncentrovať by sa mala do kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti. Plochy ostatných olejnín by sa mali ustáliť na navrhovanej výmere 20 tis. ha, čo predstavuje 10 % z celkovej výmery olejnín (tab. 6).

Na celkovej produkcii olejnín by sa repka a slnečnica mali podieľať 93 % a na plošnom zastúpení 85 % . Spotreba olejnatých semien na výrobu jedlých tukov a olejov stúpne na úroveň 250 tis. ton. Oproti súčasnému stavu sa bude zvyšovať aj spotreba olejnatých semien na výrobu metylesteru (60 tis. ton). Domáca spotreba repky je aktualizovaná na 180 tis. ton, z toho 130 tis. ton na potravinárske účely a 50 tis. ton na technické účely (MERO - bionafta) v r.2005. Z tejto spotreby by malo byť k dispozícii približne 90 tis. ton repkových výliskov na kŕmne účely. Ďalších 88,6 tis. ton by sa mohlo exportovať.

Pre domácu spotrebu je projektovaných 70 tis. ton slnečnice, z toho pre potravinárske účely 60 tis. ton a pre ostatné domáce použitie 10 tis. ton (energetické plodiny, osivo a vtáčí zob). Pre exportné účely by bolo k dispozícii 63 tis. ton.

Horčice je pre domáce použitie k dispozícii 4 tis. ton a 500 ton je možné použiť na export. Produkcia 1,5 tis. ton maku zodpovedá priemernej ročnej spotrebe SR.

Pokrytie spotreby sóje, projektovanej na domácom trhu do výšky 8 tis. ton, je z dlhodobého hľadiska ťažko stanoviteľné. Závisí od obchodných zámerov a úspešnosti ich realizácie odberateľom (Monsanto-Larive). Celá produkcia olejného ľanu (5,4 tis. ton), bude určená na technické účely. Aj keď by sa pri sóji a olejnom ľane spotreba vyvíjala odlišne, rozdiely v plocháchbudú rádovo v tis. ha, čo je v porovnaní s celkovými plochami olejnín zanedbateľné (tab.6).

Priemerná úroda za olejniny spolu by mala dosiahnuť 2,27 t.ha-1. Pri repke olejke je projektovaná úroda 2,44 t.ha-1 a pri slnečnici,vzhľadom na doterajší vývoj, kedy sa úrody pohybovali od 1,3 po 1, 9 t.ha-1, je to 2,2t.ha-1.

Pri ostatných olejninách sú projektované nasledovné úrody: pri horčici - 1,0, maku - 0,6, sóji 1,9t.ha-1 a olejnom ľane1,8t.ha-1 (tab. 6).

Navrhované priemerné úrody (treba počítať s ročníkovou variabilitou) zabezpečujú projektovanú produkciu a rentabilitu pestovania (z hľadiska súčasných názorov na vývoj vlastných nákladov a realizačné ceny).

Odrodovú skladbu repky budú reprezentovať vo väčšej miere ako doteraz hybridy (zmiešané alebo reštaurované), posúvajúce na vyššiu úroveň predovšetkým kvalitatívne ukazovatele. O ich pestovateľskom rozsahu, obdobne ako pri slnečnici, rozhodne spracovateľ produkcie výkupnou cenou.

So šľachtením slnečnice ani repky sa v dohľadnej budúcnosti na Slovensku neráta.

Z ostatných trhových plodín sa ráta so stabilnými, resp. mierne klesajúcimi plochami repy cukrovej a zemiakov ( tab. 1 a 2 ). Pri týchto plodinách by nárast produkcie mal byť zabezpečený postupným nárastom hektárových úrod. Na náraste produkcie zeleniny a strukovín sa okrem zvyšujúcich sa hektárových úrod budú podieľať aj mierne narastajúce plochy.

Zvyšujúce sa hektárové úrody a stabilizovaná spotreba objemových krmív, by mali mať za následok pokles plôchjednoročných aj viacročných krmovín.