Agrodotácie sú šesťkrát nižšie ako v EÚ
27. 2. 2002 | Hospodárske noviny
V minulých dňoch priniesli niektoré slovenské médiá, vrátane verejnoprávnej televízie, nepresné a zavádzajúce informácie o využívaní finančných prostriedkov dvoch štátnych fondov. Vo väčšine prípadov dochádza k hrubému skresleniu informácií o prúdení finančných tokov v poľnohospodárstve a potravinárstve a ku klamaniu recipientov slovenských médií.
Podporné poľnohospodárske fondy od svojho vzniku pôsobili vo veľmi zložitom ekonomickom prostredí. Ak by nejestvovali, mnohé poľnohospodárske podniky by už dávno skolabovali. Peniaze z týchto fondov teda slúžili na záchranu a zveľadenie slovenského agrorezortu.
V slovenskom agrorezorte máme doteraz okolo 110 poľnohospodárskych podnikov, ktoré čerpali pôžičky z našich fondov. Ak sa dostali do konkurzu, na vine bol v prevažnej miere voči poľnohospodárom likvidačný exekučný zákon, ktorý zapríčinil znefunkčenie poľnohospodárskych subjektov tým, že umožnil exekvovať základné stáda a poľnohospodársku techniku, bez ktorej nie je možné pokračovať v podnikaní. Exekučný zákon nebol vhodnou právnou normou pre transformujúcu sa krajinu a spôsobil poľnohospodárom nevyčísliteľné škody.
Po mojom nástupe do funkcie ministra pôdohospodárstva som vymenoval nové vedenia fondov i nových riaditeľov. Prikázal som tiež vykonať analýzy dovtedajšieho fungovania fondov. Rozhodol som aj o opatreniach na skvalitnenie ich pôsobenia, na poskytovanie pôžičiek, procesov ich splácania a riešenia rizikových pohľadávok. Na tento účel som zriadil aj osobitný útvar ministerstva. Jeho prostredníctvom, ako aj prostredníctvom advokátskych kancelárií, vymáhame od dlžníkov nesplatené pohľadávky. V prípadoch, že sme mali podozrenie z trestnej činnosti, naši právnici podali konkrétne trestné oznámenia.
Neprajníkom slovenského agrorezortu ešte stále nedávajú spávať dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby. Pripomínam, že slovenskí poľnohospodári dostávajú od štátu šesťkrát menej dotácií ako v krajinách Európskej únie. Slovenskí roľníci dostávajú od štátu podporu 118 dolárov na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, v Európskej únii je to 655 dolárov. Rozdiel je teda zreteľný, pritom ceny poľnohospodárskych produktov sa u nás pohybujú na úrovni len okolo 60 percent cien poľnohospodárskych produktov v západoeurópskych krajinách.
Štát dotuje výrobu potravín sumou necelých 5 korún na jedného obyvateľa Slovenska denne. Ak by sme upustili od doterajšej formy podpory, stúpli by maloobchodné ceny potravín na úroveň cien vo vyspelých európskych krajinách. To by znamenalo zvýšenie výdavkov na nákup potravín u každého obyvateľa Slovenska zhruba o tridsať percent. Pre rozhodujúcu časť našich občanov by taký stav znamenal sociálnu pohromu.
Štát dotuje výrobu potravín sumou necelých 5 korún na jedného obyvateľa Slovenska denne. Ak by sme upustili od doterajšej formy podpory, stúpli by maloobchodné ceny potravín na úroveň cien vo vyspelých európskych krajinách. To by znamenalo zvýšenie výdavkov na nákup potravín u každého obyvateľa Slovenska zhruba o tridsať percent. Pre rozhodujúcu časť našich občanov by taký stav znamenal sociálnu pohromu.
Zdroj: Hospodárske noviny, 27. 2. 2002
© Copyright AGRIS 2003 - Publikování a šíření obsahu agrárního WWW portálu AGRIS je možné (pokud není uvedeno jinak) pouze za podmínky uvedení zdroje v podobě www.agris.cz a data publikace v AGRISu.
Přímá adresa článku:
[http://www.agris.cz/detail.php?id=174169&iSub=518 Vytištěno dne: 21.12.2025 22:24
