Vstup do EÚ je náročnejší ako iba uzatváranie prístupových kapitol

Slovensko súčasne rieši dve navzájom spojené úlohy. Transformáciu hospodárstva a vstup do Európskej únie. Prvá podmieňuje druhú. Preto je naša súčasnosť taká zložitá, premenlivá a umožnila aj vznik omylov, pochybností alebo odporcov. Nie je všetko vyriešené v transformácii a ani pre vstup do EÚ. Príčiny sa hľadajú v následkoch, a nie v stave spoločnosti a hospodárstva, ktorý táto vláda zdedila po predchádzajúcich, nepriznáva sa, že časť z nich spôsobil aj "trhový fundamentalizmus" a recepty odvodené z neho. J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, tvrdí, že pre transformujúce sa krajiny je trhový fundamentalizmus pozvánkou do nešťastia, cestou, ako sa zhoršuje postavenie hospodárstva a rastie bohatstvo bohatých. Nie je tiež vstup do EÚ podobnou pozvánkou pre nečestné praktiky mocných? Ukazuje sa, že nie, ak Slovensko dovŕši transformáciu a uskutoční inštitucionálnu reformu tak, aby rôzne tretie cesty alebo fundamentalistické trhové predstavy neurčovali jeho budúci vývoj.

Blíži sa rok nášho vstupu do EÚ a je účelné všimnúť si našu pripravenosť prijať zásady a pravidlá únie a čo všetko treba ešte urobiť, aby náš vstup zaručoval stabilitu, medzinárodné postavenie a bezpečnosť Slovenska. Z tohto hľadiska vstup do únie je náročnejšia a dlhodobejšia úloha ako iba uzatváranie prístupových kapitol. Popri preberaní komunitárneho práva, splnení politických kritérií a podmienok ide aj o zásadnú zmenu a podstatné skultivovanie politického, spoločenského, sociálneho a trhového prostredia Slovenska, o obnovu morálky v rodine i spoločnosti, politike, podnikaní a spravovaní štátu.

Kľukato po priamej ceste

Cesta konvergencie Slovenska k vyspelým členským krajinám únie je najnáročnejšia a najnádejnejšia zmena, ktorá vedie k rozvinutému hospodárstvu a k vyššiemu životnému štandardu. Pokusy rozširovať a meniť úlohy štátu v hospodárstve a jeho pôsobenie v oblastiach, kde je nepotrebný, a oslabovanie angažovanosti tam, kde je to nevyhnutné, znehodnocujú a spomaľujú náš prístupový proces a najmä schopnosť hospodárstva vyrovnať sa s konkurenciou. Kodanské ekonomické kritériá a ostatná hodnotiaca správa Európskej komisie hovoria o tom, že Slovensko má fungujúcu trhovú ekonomiku a kroky urobené na jej konsolidáciu zlepšili konkurencieschopnosť. Pohľad znútra však ukazuje, že niektoré naše trhy plnohodnotne nefungujú a schopnosť efektívne sa vyrovnať s konkurenciou je veľmi problematická. Pričiňuje sa o to nielen pomalá transformácia a zmena štruktúry hospodárstva, ale predovšetkým absencia inštitúcií primeraných trhovým podmienkam. Nepostačuje prevziať hoci aj dokonalé zákony a systémy z trhovo vyspelého prostredia, keď celá hospodárska a právna štruktúra je nečinná a tolerantná k nevýkonnosti, podvodom a rôznym nezákonnostiam a keď umožňuje nečestne a beztrestne konať. Inštitucionálne prostredie nezlepší zriaďovanie hoci aj tuctov nových úradov a spôsobov regulácií, keď vlastne vznikajú ako náhrada za nefunkčnosť základných systémov. Odstránenie štátneho vplyvu v hospodárstve bez nevyhnutných inštitucionálnych predpokladov prináša časté krízy a úpadok.

Naša transformácia uviazla v pasci mylnej predstavy, že obmedzenie moci štátu vedie k vzniku funkčných trhových inštitúcií. Nevznikli. Vzniklo inštitucionálne vákuum. Poučné je oneskorené poznanie Svetovej banky, že pri transformácii treba menej zdôrazňovať politiku a viac inštitúcie. Nie však v zmysle vzniku organizácií alebo fyzických entít, ale ako pravidlá konania, zásady, názory, predstavy a myslenie zodpovedajúce trhovému prostrediu. Inštitucionálna reforma je viac než iba privatizácia štátnych podnikov alebo prijatie zákonov. Je to zmena politickej a hospodárskej kultúry, prístupu verejných činiteľov, súkromného sektora a všeobecne rozšírené presvedčenie o potrebe zmeny.

Hrozivé regionálne rozdiely

Inštitucionálna reforma u nás sa sotva začala. Sústreďovala sa na politiky riešenia vnútorných nerovnováh, krízu štátnych financií, čím sa odčerpal skromný potenciál dynamiky a sila prispôsobovacích mechanizmov. Spomalením prispôsobovacieho procesu hospodárstva sa nezmenšili rozdiely medzi výkonnosťou našej ekonomiky a ekonomiky členských štátov. Dosiahli sme iba 48 % výkonnosti priemeru krajín EÚ, vyjadrenej objemom HDP na obyvateľa. V parite kúpnej sily Slovensko v roku 2000 dosiahlo iba 35-percentnú úroveň. Regionálne rozdiely na Slovensku sú hrozivo vysoké, diferencie medzi regiónmi až dvojtretinové.

Slovensko v ostatných rokoch nedosiahlo mieru rastu potrebnú na zmenšenie výkonnostného rozdielu. Dosahovaná produktivita práce a tempo jej zvyšovania nepostačujú na vyrovnanie výkonnostnej a príjmovej medzery. Trvá vysoké nevyužívanie a znehodnocovanie pracovného a výrobného potenciálu, obnova fixného kapitálu a nové technológie ešte nezohrávajú rozhodujúcu úlohu. V roku 2000 sme boli jedinou krajinou medzi kandidátmi na vstup do EÚ a aj medzi vyspelými trhovými ekonomikami Európy, ktorej domáci dopyt mal záporný účinok na HDP (-1,3 %), čo prezrádza nesúlad medzi dopytom a ponukou, nedokončené štruktúrne zmeny, nerozvinutosť odvetvovej štruktúry tvorby HDP a jeho nevhodnú odborovú orientáciu. V roku 2001 vzrástol HDP o 3,3 %. Bol vyvolaný domácim i zahraničným dopytom (13,1 %) a medziročným rastom tvorby hrubého fixného kapitálu. Zoslabla exportná expanzia a štruktúrne zmeny v priemysle významne nepokročili. Hospodársky vývoj v krajinách E15 vyjadrený rastom HDP sa v ostatnom päťročí zrýchlil. V rokoch 1995 - 2000 dosiahol 2,6 % a v roku 2000 bol prírastok až 3,3 %. V ďalších rokoch sa ráta s poklesom tempa rastu na 3 %. Príznačná je však vnútorná diferencovanosť krajín podľa miery rastu. Vznikla skupina krajín s vysokým rastom, nad 5 %. Vysoká miera rastu sa dosiahla najmä produktívnym využitím pracovnej sily a rastom zamestnanosti, orientáciou na prvky novej ekonomiky a napokon, pre Slovensko dôležitý poznatok, efektívnym využitím pomoci štrukturálnych fondov únie.

Vyrovnávanie rozdielov výkonnosti

Slovensko už v predvstupovom období by malo zúžiť výkonnostnú medzeru, kvalitou a tempom hospodárskeho rastu a rastom príjmov. Popri politických kritériách tieto rozhodujú o našom prijatí do EÚ. V období rokov 2001 - 2004 sa uvažuje o priemernom raste HDP Slovenska okolo 3,8 %. Vývoj v zahraničnom obchode a očakávaný globálny pokles naznačujú, že rast sa zníži pod 3,5 %. Avšak ani pri očakávanom spomalení rastu v krajinách E15 nebude naše tempo rastu postačovať na rýchle odstraňovanie výkonnostnej medzery. V únii prevláda názor, že miera rastu je hlavným kritériom pre vstupujúce krajiny a v porovnaní s mierou rastu krajín únie by mala byť vyššia o 2 - 3 %. Ak krajiny E15 dosiahli priemerný ročný rast okolo 2,2 %, v predvstupovom období by miera rastu HDP Slovenska mala dosahovať 4 - 5 %. V rokoch 2001 a 2002 sa však počíta s rastom okolo 3,2 - 3,5 %. Inými slovami, na dosiahnutie aspoň 75-percentnej ekonomickej úrovne krajín E15 bude Slovensko potrebovať 22 rokov a na úplné vyrovnanie až 38 rokov. Rozhodujúci bude vznik podmienok na udržanie aspoň 4-percentnej miery rastu. Predpokladom vyššieho rastu je funkčný trhový systém a pružná štruktúra hospodárstva vytvorená v celej osovej štruktúre výrobných odborov, prispôsobená reálnemu dopytu a možnostiam Slovenska a tiež využitie potenciálu krajiny, kvalita zvýšenia produktivity práce. Počíta sa, že miera nezamestnanosti do roku 2004 sa bude pohybovať okolo 17 - 18 %. Prezrádza, že štrukturálne zmeny vo výrobných odvetviach a službách nebudú mať potrebnú rýchlosť a hĺbku. Doterajšie zmeny sa dosiahli najmä zušľachťovaním a kooperačnou produkciou pre zahraničie. Nezasiahli celé výrobné osi, iba niektoré časti a nevznikajú potrebné nové pracovné miesta. Domáci prírastok dopytu sa nekryl vlastnou ponukou. Ukazuje sa, že zmeniť tento stav sa bez investícií a dostatku kapitálu nepodarí.

Výkonnosť práce je nízka

Dlhé obdobie vyrovnávania rozdielov je dané nízkou úrovňou a pomalým rastom produktivity práce. Aj keď sa mierne zvyšuje, oproti vyspelým ekonomikám hlboko zaostávame vo výkonnosti práce, ale aj v technických parametroch kvality výrobkov a v obchodných službách, čo má vplyv na predajné ceny, kvalitu a konkurencieschopnosť. Zaostávanie je diferencované, medzi odbormi výroby sú aj niekoľkonásobné rozdiely. Trhové presadenie sa výrobkov je možné iba pri cenových ústupkoch, čo sa prejavuje v nízkej rentabilite výroby. Rozdiely v úrovni produktivity sa prejavujú v nízkej úrovni príjmov a najmä vo vyššej domácej cenovej hladine. Znepokojujú rozdiely v nákladoch, vo výnosovosti investícií, rentabilite firiem a schopnosti tvoriť vlastný kapitál. Vzniká silné riziko možného štruktúrneho posunu hospodárstva k montáži a zušľachťovaniu, ku kapitálovo málo náročnej výrobe, dekvalifikácii, prípadne k "ochranárstvu" odvetví, udržiavaniu nízkych miezd alebo aj k zhodnocovaniu koruny. Táto cesta by bola mimoriadne nákladná, ak vôbec udržateľná, vyžiadala by si vysoké sociálne náklady a udržiavala by trvale vysokú nezamestnanosť. Pritom zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobkov Slovenska sa dlhodobo nemôže zakladať na nízkych mzdách a zdržiavaní ich rastu, ale iba na faktoroch udržiavania a využitia pracovného potenciálu, vyššej produktivite práce, zvyšovaní konečných efektov vývozu a domáceho použitia výrobkov a služieb. Pozitívne je, že sa častejšie akcentuje zachovanie a rozvoj kvalifikačného potenciálu Slovenska, najmä vzdelávacej sústavy. Tým sa naprávajú pochybenia a degradácia kvalifikácie vyvolaná tlakom výrobných okolností, ktoré na trhu práce požadovali viac jednoduchú prácu ako kvalifikovanú.

Dôsledky vstupu SR do EÚ

Je nepochybné, že vstup prinesie nové príležitosti pre občanov a urýchli hospodársky a sociálny rozvoj krajiny. Budú zmeny, ktoré pravdepodobne nebudú dobre prijaté, ak nie odmietané. Môžu vytvárať určité očakávania, že EÚ vyrieši všetky naše ťažké problémy, že vstupujeme do homogénneho celku, že solidarita a subsidiarita sú neohraničené a môžeme využívať viac výhod, ako máme povinností. Bolo by ilúziou myslieť si, že EÚ je už celok, ktorý nemá vnútorné problémy s národnými politikami, daňami, trhmi alebo aj s komunitárnym právom. Zjednocuje ich, a tak sa harmonizujú národné ekonomiky s úniou. Čo je rozhodujúce, únia chce Európu urobiť bohatým a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim pólom sveta a na toto využiť jej obrovský hospodársky a kultúrny potenciál. Podstatná váha náročnosti tohto cieľa a výziev zostáva na členských krajinách.

Prvou možnou oblasťou rizík je využitie ľudského kapitálu Slovenska. Patrí k rozhodujúcej zložke súťaženia národných ekonomík o investorov a je faktorom atraktívnosti krajiny pre investovanie. Nie však nadlho. Najmä nevyužitie potenciálu novonastupujúcich generácií a neadekvátne odmeňovanie nám dávajú šancu rýchlo stratiť túto dočasnú výhodu.

Rozhodujúcim rizikom je neuskutočnenie radikálnej inštitucionálnej reformy, zmeny pravidiel a spôsobov konania, myslenia, trhového prostredia, hospodárskych vzťahov, konkurenčných podmienok a výkonu práva, ktorá zamedzí nečestnému konaniu, konkurenčným nečestnostiam a zneužívaniu ekonomickej sily.

Treťou oblasťou je pretrvávajúci rozdiel príjmov medzi Slovenskom a krajinami EÚ a s tým spojený rozdiel v spotrebe. Slovensko sa pohybuje v nízkej skupine príjmov. Príjem vo výške 295 eur je 5- až 11-krát nižší oproti krajinám EÚ.

Štvrtú oblasť tvorí konsolidácia výrobnej štruktúry. Bez nej nedokážeme čeliť vonkajšiemu tlaku tovarov a služieb a nominálnemu znehodnocovaniu koruny. Ochrana domáceho trhu nemôže byť účinná. Reálnou cestou je reštrukturalizácia a modernizácia odvetví hospodárstva, náročná na kapitál, vyšší dovoz investičných statkov a objem investícií, ktorý spätne otvára možnosti vývozu. Premyslená podpora investovaniu a vývozu môže tento proces posilniť, nemožno ju však preceňovať.

Piatu oblasť rizík tvoria verejné a štátne služby a nízka citlivosť občanov na ich neprijateľnú úroveň kvality, zlé zaobchádzanie a hospodárenie. Dôležitá riziková oblasť je verejná správa, z ktorej sa neodstránilo hrubé podceňovanie občana, rozšírená korupcia a rôzne formy znevažovania občana. Pôsobí ako nadmerná, nákladná a nevýkonná správa štátu. Na druhej strane je rizikom nedostatočná štátna ochrana občana a majetku, poddimenzované orgány a systémy ochrany. Dôkladná reforma by mohla priniesť najmenej 4 - 6 mld. Sk ročných úspor pri počiatočnom raste nákladov na jej prebudovanie.

Samostatnou oblasťou je životné prostredie. Dosiahnutie aspoň priemeru tej kvality životného prostredia, ktorú majú krajiny EÚ, si vyžiada obrovské investície a dlhý čas a je spojené s rizikom vysokých deficitov štátnych financií. Odhad investičných nákladov štátnej a municipálnej sféry dosahuje 188 mld. Sk, spolu s prevádzkovými nákladmi dosahuje až 404 mld. Sk. V rozpočtoch domácností sa tieto náklady prejavia až 7- až 11-percentným rastom výdavkov.

Jednotný systém zdaňovania?

Dôsledky vstupu do EÚ sa prejavia popri raste miezd aj v zmenách sociálneho postavenia zamestnancov, v dĺžke pracovného času, vo vyšších nákladoch na ochranu zdravia pri práci a v zmene štandardov pracovných vzťahov. Ich dôsledky sa prejavia vo vyšších pracovných nákladoch a vo sfére podnikania prinesú viac než 1-percentný rast nákladov. Toto môže zvýšiť nezamestnanosť, vyvolať silný impulz pohybu cenových hladín a spolu s konkurenčným vyrovnávaním cenových či daňových hladín potenciálne môže znamenať až 40-percentný rast cien výrobcov.

Rôzne daňové pravidlá pri zdaňovaní spoločností, predaji akcií, podielov, dividend, zdaňovanie zoskupení spoločností, rôzne zaobchádzanie so stratou, rozdiely oceňovania zásob a ďalšie prekážky zabraňujú vzniku celoeurópskeho kapitálového trhu. Iba vznik jednotného systému zdaňovania alebo vzájomné uznávanie daňových systémov by mohli viesť k takémuto výsledku.

V podnikateľskej sfére sa zvýšia náklady na pracovné podmienky, vybavenie pracovísk, ochranu práce a jej bezpečnosť, poistenie a regresy. Odhad je 2 - 2,5 mld. Sk. Zjednocovanie technických noriem výroby a produktov, úpravy strojov i zariadení i výrobkov podľa nových podmienok výroby bude znamenať jednorazový náklad, asi 6 - 8 mld. Sk a ďalšie zmeny v konštrukcii a vo výrobe strojov. Prejavia sa v raste cien výrobcov o 1 - 2 %.

Zvyšovanie nákladov firiem sa prejaví v poklese ich rentability asi o 8 -15 % a znížení príjmov štátneho rozpočtu. Vznikne tiež riziko mzdového šoku dosahujúce až 40 % ich rastu a následne trvalý tlak na rast výšky miezd vyvolaný cenovým rastom s jeho priamym účinkom na infláciu.

Cena pôdy sa zvýši

Treba rátať aj s tzv. vyvolanou infláciou spôsobenou cenovou úrovňou nových a kvalitnejších výrobkov, novými normami a podmienkami výroby, a to aj v období po vstupe. Jej výška môže ročne dlhodobo dosahovať 5 - 6 %.

Osobitne treba uviesť poľnohospodársky trh. Tento prekoná veľké zmeny. Nové hygienické normy si vyžiadajú náklady aspoň 7 - 9 mld. Sk, nové technické prostriedky a stroje, technológie výroby a skladovania zvýšia náklady prvovýroby. Iba na novú mechanizáciu treba až o 16 mld. Sk viac, vzrastú náklady vstupov (voda, energie, krmoviny, hnojivá, chemické ochranné prostriedky), v potravinárstve si vyžiadajú investičné náklady okolo 9 - 18 mld. Sk v závislosti od uplatnenia koncepcie rozvoja veľkých alebo stredných potravinárskych podnikov. Napriek odloženiu vzniku trhu s pôdou dôjde k rastu ceny pôdy na 3- až 5-násobok. Prejaví sa to aj v rentových poplatkoch nájomcov pôdy a vo zvýšení nákladov farmárov.

Isté obdobie budú pôsobiť aj kurzové faktory. Nadhodnotenie našej meny je zrejmá a hospodársky základ pre stabilný výmenný kurz je ešte vzdialený. Preto predstavy, že do konca tohto desaťročia sa pomery upravia tak, že budeme môcť vstúpiť do menovej únie, sú vysoko nereálne.

Slovensko bude musieť hradiť aj nemalé náklady transformačného procesu, ktorý je súbežný s prístupovým procesom. V tom je naša hospodárska situácia zložitejšia a nároky na racionalitu hospodárskej politiky vyššie. Preto si nemožno dovoliť experimentovať, odďaľovať reformy alebo zveriť ich do rúk dobrodruhov a nevytvárať efektívne podmienky na súbežné pokračovanie v obidvoch úlohách. Ich nesplnenie by bolo zničením neopakovateľnej historickej príležitosti a oddialenie hospodárskeho a sociálneho povznesenia Slovenska.

Jozef Dančo, exminister financií