EÚ: V KSVE by sa mali zamerať na rast

Európska únia (EÚ) odporučila kandidátskym krajinám zo strednej a z východnej Európy, aby povzbudili svoj ekonomický rast a zvýšili životnú úroveň svojich obyvateľov. Tieto ciele by mali uprednostniť pred úsilím splniť kritériá na vstup do Európskej menovej únie (EMÚ). EÚ tak naznačila, že rozšírenie eurozóny si jednoznačne vyžiada dlhší čas. Správa únie o stave rozpočtov kandidátskych krajín potvrdila obavy západných krajín z vysokých nákladov a následkov hromadného rozšírenia EÚ o 10 štátov, ktoré je naplánované na rok 2004.

Hoci po vstupe do EÚ sa budú musieť bývalé socialistické krajiny stať skôr či neskôr aj členmi eurozóny, podľa správy EÚ budú musieť najprv ceny a mzdy v chudobnejšej strednej a východnej Európe dosiahnuť úroveň v západných krajinách, z čoho jasne vyplýva, že rozšírenie eurozóny o postkomunistické krajiny nenastane tak rýchlo. "Najcitlivejšou záležitosťou je Poľská republika, ktorá je najväčším kandidátom, ale kde hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa predstavuje 40 % priemernej úrovne EÚ, okrem toho tu ekonomika takmer nerastie a nezamestnanosť je vysoká a pokračuje v raste," povedal István Racz z Credit Suisse First Boston.

Brusel už oznámil, že kandidátske štáty by mali zamerať svoju strednodobú fiškálnu politiku skôr na ekonomický rast, než na uplatňovanie striktných kritérií pre členstvo v eurozóne. V opačnom prípade by sa mohlo oddialiť vyrovnanie sa kandidátskych krajín Západu. Správa opakuje odporúčania predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa kandidátske krajiny nesnažili prijať jednotnú európsku menu euro za každú cenu príliš skoro, ak by si to vyžadovalo utlmenie ekonomickej expanzie prostredníctvom prísnej fiškálnej politiky.

EÚ už dlhšie apeluje na kandidátov, kde HDP na obyvateľa predstavuje v priemere 40 % úrovne v EÚ, aby sa zamerali na vyrovnanie sa súčasným členským krajinám, pričom tento proces by si mohol vyžiadať 15 - 30 rokov, a to v závislosti od krajiny. Pričlenenie k eurozóne je podmienené splnením striktných požiadaviek v oblasti fiškálnych deficitov a úrovní inflácie. Vstup do EÚ a vstup do eurozóny si vyžaduje rôzne typy konvergencie. Určité ekonomické požiadavky musia byť splnené v súlade s maastrichtskými kritériami pre členstvo v eurozóne, potrebné je však dosiahnuť aj konvergenciu v oblasti životnej úrovne obyvateľov. Ekonomiky hlavných kandidátskych krajín zaznamenávajú výrazný rast, no okrem Poľska. Ale ich rozpočtové deficity sa pohybujú až okolo 5 % HDP, pričom na základe kritérií z Maastrichtu musia klesnúť na 3 % HDP, aby štáty splnili podmienky na vstup do eurozóny.

Analytici varujú, aby kandidátske krajiny nevnímali správu EÚ ako povolenie na nekontrolované rozpočtové výdavky. Rozpočty kandidátskych krajín sú totiž skôr uvoľnené ako reštriktívne, pričom masívne výdavky smerujú väčšmi na podporu dôchodkov a sociálnych záležitostí než na investície do tvorby pracovných miest a infraštruktúry. V tomto roku sa očakávajú voľby v ČR a na Slovensku, pričom hrozí, že vlády týchto krajín zvýšia pred voľbami výdavky na blahobyt, namiesto príprav na reformy.