Slovensko nemá inú voľbu, len vstup do EÚ

Podľa Ekonomickej univerzity je cestou celková internacionalizácia ekonomiky

Dynamický rast konkurenčnej výkonnosti, ktorá sa musí opierať o zásadné reštrukturalizačné zmeny, najmä v priemysle, je nevyhnutnou podmienkou, aby slovenská ekonomika zvládla vstup SR do EÚ. Vyplýva to zo záverov výskumnej úlohy, ktorú Ministerstvu hospodárstva SR predložila Katedra medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa riešiteľov je ekonomika Slovenska oveľa citlivejšia na vonkajšie prostredia. Vysokú mieru otvorenosti - ako jedného zo zásadných predpokladov rozvoja - nedosiahne ľahko a automaticky. Predpokladá správny výber rozvojových zámerov, podporených vhodnou investičnou a podnikateľskou politikou.

Jedným zo závažných rizík sú výrazné rozdiely v ekonomickej úrovni krajín CEFTA a EÚ. Po vstupe Slovenska do EÚ sa prejavia tieto rozdiely, ktoré vo veľkej miere potvrdia naše značné začiatočné zaostávanie. Riešitelia predpokladajú prudký rast majetkovej a spoločenskej diferenciácie i narastanie rozdielov medzi jednotlivými časťami SR. Pokiaľ by sa celkový vývoj vydal len týmto smerom, nemožno vylúčiť politické nepokoje a celkovú spoločenskú depresiu.

Analýzy potvrdzujú, že ak sa komoditná štruktúra exportu "očistí" od výstupov z priamych zahraničných investícií, udrží sa konkurenčná schopnosť SR stále len cenovou konkurenciou. Zaostávanie technických a kvalitatívnych parametrov sa ďalej prehlbuje. Hoci slovenská ekonomika zaznamenáva aj určité prírastky v exporte, ide prevažne o iné ako ekonomické dôvody - potrebu zvýšenej úhrady protidovozov, úhradu dlhov alebo využívanie preferenčných vzťahov s EÚ, ktoré uprednostňujú slovenský export pred väčšinou dovozov z iných teritórií.

"Ekonomické vyrovnávanie si vyžaduje, aby priemerné tempo rastu HDP na Slovensku bolo zhruba o 1,5 % vyššie ako v krajinách EÚ. To znamená, že dynamika hospodárskeho rastu by mala v najbližších rokoch dosiahnuť priemernú úroveň aspoň 4 %," povedal pre HN vedúci katedry medzinárodného obchodu prof. Peter Baláž, PhD.

Takéto parametre nie je možné dosiahnuť bez zásadných kvalitatívnych zmien na ponukovej strane hospodárstva. Vývoj konkurenčnej schopnosti poukazuje na pozitívne posuny v exportne najvýkonnejšom odvetví - spracovateľskom priemysle. Avšak z celkového vývozu tvorí výroba, schopná konkurovať na základe kvality, iba 30,7 %, a to len vďaka výrobe dopravných prostriedkov, kde vývoz predstavuje viac ako pätinu celkového vývozu zo SR.

"Napriek tomu, že Slovensko stojí pred obrovskou zodpovednosťou, nemá v súčasnosti inú reálnu voľbu pre ďalšie ekonomické napredovanie. Potvrdzuje sa, že ako malá krajina môže byť prosperujúcou ekonomikou len vtedy, ak ju otvorí. To však neznamená, že zvýši svoj podiel obchodu na HDP, ale celkovú internacionalizáciu ekonomiky a jej aktívny podiel na európskych integračných procesoch. Model rozvoja slovenskej ekonomiky sa musí prispôsobovať vyspelým partnerom a v čo najkratšom čase ich dobehnúť," uvádza sa v závere viac ako 300-stranovej analýzy