ZMENY KVANTITATÍVNYCH A KVALITATÍVNYCH PARAMETROV REPY CUKROVEJ V ZÁVISLOSTI OD HNOJENIA A ODRODY

Changes of quantitative and qualitative parameters of sugar beet in the dependence on fertilization and variety

B. Šoltysová

Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

Summary: The influence of fertilization and variety of sugar beet on the changes its of quantitative and qualitative parameters was observed in the yield stationary experiments accomplished in 1996-1998 on the Fluvi - Eutric Gleysols. Three varieties of sugar beet were used in the experiments: Diadem, Sofie, Maestro. The fertilization of sugar beet was calculated on the basic agrochemical analyses of soil on the root yield V 1 - 40 t per hectare and V 2 - 50 t per hectare. The quantitative and qualitative parameters of sugar beet were highly significantly dependent by year of cultivation, fertilization and variety. The higher root yield were obtained at variety Sofie (increase about + 2,13 t per hectare in comparison with variety Diadem and about + 0,62 t per hectare in comparison with variety Maestro). The most positive values selected quantitative (digestion, refined sugar yield) and qualitative (production of polarizing sugar, production of refined sugar) parameters of sugar beet were found at variety Diadem. Point of view nutrition more positive values of parameters quantity and quality were obtained at higher doses of fertilizers.

Key words: sugar beet, fertilization, variety, root yield, quality

Souhrn: V poľných stacionárnych pokusoch realizovaných v rokoch 1996-1998 na fluvizemi glejovej bol sledovaný vplyv hnojenia a odrody repy cukrovej na zmeny jej kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov.V pokusoch boli sledované tri odrody repy cukrovej: Diadem, Sofie, Maestro. Hnojenie repy cukrovej bolo vypočítané na základe agrochemických analýz pôdy na úrodu V 1 - 40 t.ha-1 a V 2 - 50 t.ha-1. Kvantitatívne a kvalitatívne parametre repy cukrovej boli štatisticky vysoko preukazne ovplyvňované pestovateľským ročníkom, hnojením a odrodou. Najvyššie úrody buliev boli dosiahnuté pri odrode normálneho typu Sofie (zvýšenie o + 2,13 t.ha-1 v porovnaní s odrodou Diadem a o + 0,62 t.ha-1 v porovnaní s odrodou Maestro). Najpozitívnejšie hodnoty vybraných kvantitatívnych (úrody polarizačného cukru, úrody rafinády) a kvalitatívnych (cukornatosť, výťažnosť rafinády) ukazovateľov repy cukrovej boli získané pri odrode Diadem. Z hľadiska výživy boli pozitívnejšie hodnoty parametrov kvantity a kvality dosiahnuté pri vyšších aplikovaných dávkach hnojív.

Klíčová slova: repa cukrová, hnojenie, odroda, úroda buliev, kvalita

Úvod

Zo širokého spektrá opatrení ovplyvňujúcich úrody a technologickú kvalitu repy cukrovej patrí dôležité miesto výžive a hnojeniu. Použitý systém hnojenia má byť ekonomicky nenáročný a má zabezpečiť vysoké úrody a dobré kvalitatívne parametre repy cukrovej. Potrebou optimalizácie hnojenia repy cukrovej sa zaoberali Tománková (1995), Urban - Pulkrábek (2001), Žák - Kováč - Lehotská (2001) a iní.

Pre pestovateľov má dôležitý význam aj výber vhodnej odrody, ktorá by v sebe spájala vysokú cukornatosť a technologickú kvalitu s dobrou úrodou buliev, vysokú a vyrovnanú poľnú vzchádzavosť, ktorá je daná vysokou klíčivosťou a kvalitou obalu a rezistenciou k chorobám a škodcom (Puršl, 2000). Výber vhodnej odrody pre pestovateľov prináša dostatočný ekonomický efekt.

Úrodou a kvalitou repy cukrovej vo vzťahu k hnojeniu a odrode sa zaoberali Pačuta - Karabínová - Černý (1999), Jozefyová - Pulkrábek - Šroller (2000), Prośba-Bialczyk - Mydlarski - Gawęcki (2000) a iní.

Úrody a kvalita repy cukrovej sú však závislé aj od vplyvu pôdnych a klimatických pomerov (Pačuta - Peťková, 1999; Horák, 2001). Kováčová (1996) zistila, že klimatické podmienky sa podieľajú na formovaní úrody a kvality repy cukrovej v oveľa väčšej miere ako agrotechnické zásahy, prípadne vlastný genetický základ kultivaru.

V predloženej práci je zhodnotený vplyv diferencovanej výživy a odrody na zmeny kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov repy cukrovej pestovanej v podmienkach fluvizeme glejovej.

Materiál a metody

Pokusy boli realizované v rokoch 1996 - 1998 na Oblastnom výskumnom ústave agroekológie Michalovce. Repa cukrová bola pestovaná v podmienkach fluvizeme glejovej (FMG) na experimentálnom pracovisku v Milhostove.

Uvedená oblasť patrí do nížinného, teplého a veľmi suchého klimatického regiónu s dlhodobým ročným priemerom zrážok (roky 1951 - 1980) 559 mm a priemernou ročnou teplotou vzduchu 8,9 oC. V tabuľke 1 sú uvedené teploty vzduchu a zrážky za roky 1996 - 1998 na experimentálnom pracovisku.

Tabulka 1: Poveternostné podmienky v rokoch 1996 - 1998 a porovnanie s klimatickým normálom

Repa cukrová bola pestovaná v osevnom postupe pri konvenčnom spôsobe spracovania pôdy, pričom jej predplodinou bola pšenica letná, forma ozimná.

V pokusoch boli sledované tri odrody: Diadem, Sofie a Maestro. Hnojenie repy cukrovej bolo vypočítané na základe agrochemických analýz pôdy na úrodu V 1 - 40 t.ha-1 a V 2 - 50 t.ha-1 . V tabuľke 2 sú uvedené aplikované dávky živín.

Tabulka 2: Aplikované dávky živín v kg.ha-1

V čase zberu bola na sledovaných variantoch zistená úroda a kvalitatívne parametre repy cukrovej. Získané výsledky boli matematicko-štatisticky vyhodnotené analýzou variancie a LSD - testom.

Výsledky

V rokoch 1996 - 1998 sa úrody buliev repy cukrovej pohybovali v rozmedzí 66,67 - 75,80 t.ha-1 a boli štatisticky vysoko preukazne závislé od odrody, hnojenia a roku pestovania (tabuľky 3 a 4). Hnojenie sa pozitívne prejavilo na úrodách buliev, pretože na variante hnojenia V 2 sa zvýšili úrody o 2,79 t.ha-1 oproti variantu V 1. Z porovnávania sledovaných odrôd rozdielneho úžitkového typu bolo zistené, že najvyššie úrody buliev boli dosiahnuté pri odrode Sofie, ktorá je odrodou normálneho typu. V porovnaní s odrodou Sofie bol v prípade odrôd normálneho až cukornatého typu zaznamenaný pokles úrod buliev priemerne o + 2,13 t.ha-1 pri odrode Diadem a o + 0,62 t.ha-1 pri odrode Maestro. Podobné tendencie v úrodách boli zistené aj pri skúšaní uvedených odrôd repy cukrovej v ČR v roku 1998.

Z hľadiska pestovateľského ročníka boli najvyššie úrody buliev dosiahnuté v roku 1996, čo súviselo s optimálnymi povetrnostnými podmienkami v danom roku. V porovnaní s rokom 1996 bol v roku 1997 zaznamenaný štatisticky nepreukazný pokles úrod buliev o 0,26 t.ha-1 a v roku 1998 preukazný pokles úrod o 3,82 t.ha-1 Najnižšie úrody buliev v roku 1998 súviseli s vplyvom nadmerných zrážok a podmáčaním plôch repy cukrovej v monitorovanej oblasti (tabuľka 1). Podobné závery o vplyve ročníka na výšku úrod repy cukrovej potvrdili aj Muchová - Frančáková - Slamka (1998).

Tabulka 3: Kvantitatívne a kvalitatívne parametre odrôd repy cukrovej

Tabulka 4: Štatistické zhodnotenie sledovaných faktorov

V rámci hodnotenia cukornatosti boli vplyvom odrody, hnojenia a ročníka zistené štatisticky vysoko preukazné rozdiely. Preukazne najvyššie hodnoty cukornatosti boli dosiahnuté pri odrode Diadem, pričom diferencia s odrodou Sofie bola + 0,52 % a s odrodou Maestro až + 1,10 %. V našich podmienkach boli priaznivejšie hodnoty cukornatosti zaznamenané pri aplikovaných vyšších dávkach živín a teda na variante hnojenia V 2 boli zvýšené hodnoty cukornatosti o + 0,51 % oproti variantu V 1.

V rámci ročníka boli pri troch odrodách a dvoch variantoch hnojenia zistené vyššie hodnoty cukornatosti v roku 1997. V prospech roku 1997 bolo zaznamenané zvýšenie cukornatosti o 0,50 % v porovnaní s rokom 1996 resp. o + 1,42 % oproti roku 1998. Podobne aj Oršulová - Pačuta - Pospíšil (2001) zistili, že kvalitatívne parametre repy cukrovej preukazne ovplyvňuje pestovateľský ročník.

S úrodou a cukornatosťou buliev súvisia úrody polarizačného cukru. Podobne aj výšku úrod polarizačného cukru vysoko preukazne ovplyvňoval pestovateľský ročník, variant hnojenia a odroda. Z hľadiska roku pestovania boli v roku 1997 zvýšené úrody polarizačného cukru o 0,32 t.ha-1 oproti roku 1996 a až o 1,57 t.ha-1 v porovnaní s rokom 1998. V rámci variantov hnojenia bolo na variante V 2 zistené zvýšenie úrod polarizačného cukru o 0,81 t.ha-1 v porovnaní variantom V 1. Priaznivejšie úrody polarizačného cukru boli získané pri odrodách Diadem a Sofie, čo úzko súvisí s preukazne vyššími úrodami buliev pri odrode Sofia a najvyššou cukornatosťou pri odrode Diadem. V prípade odrody Maestro bol zaznamenaný pokles úrod polarizačného v porovnaní s odrodou Sofia o - 0,51 t.ha-1 a odrodou Diadem o - 0,54 t.ha-1.

Podobne aj hodnoty výťažnosti rafinády boli vysoko preukazne závislé od odrody, hnojenia a pestovateľského ročníka. Hodnoty tohto ukazovateľa kvality buliev boli závislé od cukornatosti a obsahu melasotvorných látok. Z tohto dôvodu pri štatistickom hodnotení bola potvrdená rovnaká tendencia ako v prípade cukornatosti a teda preukazné zvýšenie výťažnosti rafinády pri odrode Diadem. Zistený rozdiel v porovnaní s odrodou Sofie bol + 0,73 % a odrodou Maestro + 1,61 %. V prípade variantov hnojenia bola výťažnosť rafinády na variante V 2 zvýšená o 0,52 % oproti variantu V 1. V rámci pestovateľského ročníka bolo v prospech roku 1997 zaznamenané zvýšenie výťažnosti rafinády oproti roku 1996 o + 0,88 % a roku 1998 o + 1,41 %.

Aj na úrodách rafinády sa prejavil vplyv ročníka, hnojenia a odrody. V roku 1997 boli zvýšené úrody rafinády o 0,61 t.ha-1 oproti roku 1996 a až o 2,07 t.ha-1 v porovnaní s rokom 1998. Vyššie úrody rafinády v roku 1997 súvisia s preukazne vyššími hodnotami výťažnosti rafinády dosiahnutými v uvedenom roku. Zo sledovaných odrôd boli najvyššie úrody rafinády zistené pri odrode Diadem, pričom rozdiel v porovnaní s odrodou Sofie bol + 0,37 t.ha-1 a odrodou Maestro + 0,96 t.ha-1. Odroda Diadem dosiahla preukazne najvyššie úrody rafinády vďaka vysokým hodnotám výťažnosti rafinády. Z hľadiska variantov hnojenia bol v úrodách rafinády zistený preukazný rozdiel + 0,72 t.ha-1 v prospech variantu hnojenia V 2.

Závěr

Úrody a technologickú kvalitu repy cukrovej štatisticky vysokopreukazne ovplyvňoval pestovateľský ročník, hnojenie a odrody. Najvyššie úrody buliev boli dosiahnuté pri odrode normálneho typu Sofie a najpozitívnejšie hodnoty ostatných vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov repy cukrovej boli získané pri odrode Diadem. Z hľadiska výživy boli optimálnejšie hodnoty sledovaných parametrov kvantity a kvality dosiahnuté pri vyšších aplikovaných dávkach živín.

Použitá literatura

HORÁK, L.: IV celoslovenská vedecká repárska konferencia : Zborník vedeckých prác. Nitra : SPU, 2001, s. 61 - 65.

JOZEFYOVÁ, L. - PULKRÁBEK , J. - ŠROLLER, J.: Řepařství : Sborník z konference. Praha : ČZU, 2000, s. 184 - 188.

KOVÁČOVÁ, M.: LCaŘ, roč. 112, 1996, č. 7 - 8, s. 213 - 215.

MUCHOVÁ, Z. - FRANČÁKOVÁ, H. - SLAMKA, P.: Rostlinná výroba, roč. 44, 1998, č. 4, s. 167 - 172.

ORŠULOVÁ, J. - PAČUTA, V. - POSPÍŠIL, R.: IV celoslovenská vedecká repárska konferencia : Zborník vedeckých prác. Nitra : SPU, 2001, s. 109 - 113.

PAČUTA, V. - KARABÍNOVÁ, M. - ČERNÝ, I.: Rostlinná výroba, roč. 45, 1999, č. 2, s. 61 - 67.

PAČUTA, V. - PEŤKOVÁ, J.: LCaŘ, roč. 115, 1999, č. 7/8, s. 212 - 214.

PROŚBA-BIALCZYK, U. - MYDLARSKI, M. - GAWĘCKI, K.: Řepařství : Sborník z konference. Praha : ČZU, 2000, s. 103-107.

PURŠL, F.: Řepařství : Sborník z konference. Praha : ČZU, 2000, s. 31 - 34.

URBAN, J. - PULKRÁBEK, J.: LCaŘ, roč. 117, 2001, č. 7/8, s. 176 - 179.

TOMÁNKOVÁ, E.: Agrochémia, roč. 35, 1995, č. 9 - 10, s. 168 - 173.

ŽÁK , Š - KOVÁČ, K. - LEHOTSKÁ, Z.: IV celoslovenská vedecká repárska konferencia : Zborník vedeckých prác. Nitra : SPU, 2001, s. 92 - 94.

Adresa autora