ODBER DRASLÍKA BIOMASOU CUKROVEJ REPY

Taking of potash by biomass of sugar beet

M. Kováčová1, Š. Žák2, J. Žáková1

SELEKT, VŠÚ a.s. Bučany1, VÚRV Piešťany2

Summary: On the fields of SELEKT, VŠÚ Bučany, we established the field experiments by form of poly-factor field trials in years 1991 -1993, which were aimed on evaluation of taking of potash by biomass of sugar beet. We have in our experiment 5 variants of fertilisation, which were placed in irrigation conditions and also in conditions without irrigation, in bloc with deep ploughing and in bloc with rooting of plowpan. Taking of potash by biomass was observed in 5 terms. We have ascertained highly significant influence of year by the evaluating of results by method of analysis of variance on all observed parameters. Taking of potash was highly significant higher by the influence of irrigation, but the cultivation of the soil did not influence its taking of. We observed bigger taking of in variants V1 and V4 (with higher content of organic matter)

Key words: sugar beet, taking of potash, cultivation of soil, irrigation, variants of fertilisation

Souhrn: Na pozemkoch SELEKT-u, VŠÚ Bučany sme formou polyfaktoriálného poľného pokusu založili v rokoch 1991-1993 pokusy zamerané na hodnotenie odberu draslíka biomasou cukrovej repy. V pokuse bolo 5 variantov hnojenia umiestnených v závlahových a bezzávlahových podmienkach, v bloku s hlbokou orbou a v bloku s podrývaním. Odber draslíka biomasou sme sledovali v 5 termínoch. Hodnotením výsledkov metódou analýzy rozptylu sme zistili vysoko preukazný vplyv ročníka na všetky sledované znaky. Odber draslíka bol vysoko preukazne vyšší vplyvom závlahy, ale spracovanie pôdy jeho odber neovplyvnilo. Vyšší odber sme pozorovali pri variantoch V1 a V4 (s vyšším obsahom organickej hmoty)

Klíčová slova: cukrová repa, odber draslíka, spracovanie pôdy, závlaha, varianty hnojenia

Úvod

Pre riadny vývoj repnej rastliny je veľmi dôležitá výživa, ktorej je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Cukrová repa patrí medzi plodiny s vysokými nárokmi na agrotechniku a výživu. Produkciou 50 t.ha-1 buliev a 32 t.ha-1 listu odoberie okolo 257 kg dusíka, 35 kg fosforu, 252 kg draslíka, 96 kg sodíka, 60 kg Mg a 50 kg Ca (Bajči a kol. 1997, Kováčová, Miklovič 1994). Pri jej pestovaní je dôležitým faktorom výživa a hnojenie. Oba okruhy problémov treba prispôsobovať daným agroekologickým podmienkam a fyziologickým požiadavkám repy. Ak chceme tieto požiadavky zohľadniť, musíme si uvedomiť, aký je príjem a odber živín repou ako celkom, teda biomasou repy.

Príjem živín je závislý od stavu živín v pôdnom prostredí a ich prístupnosti rastlinami, ktorá je však ovplyvnená radom ekologických faktorov, rastom a vývinom v priebehu ontogenézy. Odber dusíka, draslíka cukrovou repou sa v priebehu vegetácie pravidelne zvyšuje smerom ku koncu vegetácie, odber fosforu narastá v priebehu júla, maximálny je začiatkom septembra (Miklovič 1986, Žák 1994).

Cieľom príspevku je zhodnotiť príjem draslíka celkovou biomasou cukrovej repy v priebehu vegetačného obdobia pri rôznych variantoch hnojenia, orby v podmienkach závlahy a bez závlahy.

Materiál a metody

V kukuričnej výrobnej oblasti, v nadmorskej výške 150 m n.m. sme na pozemkoch SELEKT-u, VŠÚ Bučany formou polyfaktoriálného poľného pokusu založili pokusy zamerané na hodnotenie odberu draslíka biomasou cukrovej repy. Pozemky sa nachádzajú na východnom okraji Trnavskej tabule, ktorý tvorí stredne ťažká, hlinitá degradovaná, alebo karbonátová černozem, na sprašovom podklade, s obsahom humusu okolo 1,5% a pôdnou reakciou 6,9 - 7,2 pH. Priemerná ročná teplota tu podľa dlhodobých meraní dosahuje 9,3 °C, pričom priemerná hodnota teploty za vegetačné obdobie (apríl - september) je 14,5 °C. Priemerný dlhodobý úhrn zrážok je 560 mm, priemerný úhrn zrážok za vegetačné obdobie je 370 mm.

Na jeseň bolo vykonané na celej pokusnej ploche hrubé urovnanie brázd. Jarná príprava bola zameraná na minimalizáciu vstupov do pôdy a závisela od vlhkostných podmienok pôdy v jarnom období. Termín sejby v každom roku závisel od vyzretosti pôdy a od jej teplotných a vlahových podmienok. Predplodinou pre cukrovú repu bola vždy ozimná pšenica. V pokuse bolo použité osivo jednoklíčkovej odrody cukrovej repy Intera. Doba výsevu sa riadila tepelnými a vlhkostnými pomermi v pôde.

Pokus bol rozdelený kolmo na smer sejby, na dve časti. V prvej z nich bol sledovaný vplyv hlbokej orby do hĺbky 0,32 m a v druhej časti podrývanie do hĺbky 0,45 m. V bloku so závlahou bola cukrová repa počas vegetácie zavlažovaná v závislosti od množstva atmosferických zrážok a teploty vzduchu, s ohľadom na požiadavky cukrovej repy na vodu v jednotlivých fázach jej rastu a vývinu. Posledná závlahová dávka bola aplikovaná 6 týždňov pred zberom, vzhľadom na negatívny vzťah medzi závlahou a cukornatosťou v súvislosti s vyzretosťou buliev cukrovej repy.

Sledovaných bolo 5 variantov s rozdielnym hnojením:

V1 - zelené hnojenie +20 t.ha-1 MH + 10 t.ha-1 saturačných kalov + priemyselné hnojivá

V2 - zelené hnojenie +10 t.ha-1 saturačných kalov + priemyselné hnojivá

V3 - zelené hnojenie + priemyselné hnojivá

V4 - 40t.ha-1 MH + priemyselné hnojivá

V5 - 10 t.ha-1 saturačných kalov + priemyselné hnojivá

Priemyselné hnojivá boli aplikované v tuhej forme (LAV 27 %N, superfosfát 47 % P2O5, 60 % K2O). Dávky priemyselných hnojív vychádzali z pôdnych rozborov. Hnojenie draslíkom sa v jednotlivých rokoch pohybovalo v rozmedzí 100 - 150 kg K.ha-1.

Z každého variantu bolo odobratých 40 riep (4 opak. x 10 riep) v termínoch:

1. odber: 30. deň po vzídení ( koniec mája)

2. odber: 60. deň po vzídení (tretia dekáda júna)

3. odber: 90. deň po vzídení (tretia dekáda júla)

4. odber: 120. deň po vzídení (tretia dekáda augusta)

5. odber: konečný zber (prvá dekáda októbra)

V sušine koreňa a listu sa po zmineralizovaní s HNO3 a HClO4 stanovil obsah draslíka na plameňovom fotometri.

Dosiahnuté výsledky sme štatisticky hodnotili analýzou variancie (tab. 1).

Výsledky

V prvom termíne odberu bol priemerný odber draslíka biomasou za celé trvanie pokusu 6,32 kg.ha-1. Zistili sme medzi všetkými tromi rokmi významné rozdiely. Pri spracovaní pôdy sme zistili v tomto počiatočnom termíne vysoko preukazne vyšší odber draslíka pri hlbokej orbe (7,18 kg.ha-1) ako pri podrývaní (5,46 kg.ha-1). Pri hodnotení variantov hnojenia sme však významný rozdiel nezistili. Pri variantoch sme zistili nasledovné hodnoty v odbere draslíka biomasou repy: V2 (6,78 kg.ha-1), V4 (6,53 kg.ha-1), V1 (6,19 kg.ha-1), V3 (6,16 kg.ha-1) a V5 (5,95 kg.ha-1).

Pri hodnotení druhého termínu odberu bol už priemerný odber draslíka biomasou repy pokusu podstatne vyšší, keď dosiahol hodnotu 100,54 kg.ha-1. Zistili sme vysoko preukazné rozdiely medzi rokmi 1991 (112,36 kg.ha-1)-1993 (76,43 kg.ha-1) a aj medzi rokmi 1992 (112,84 kg.ha-1)-1993. Medzi použitím rôzneho spracovania pôdy nebol zistený významný rozdiel, keď pri podrývaní predstavoval odber 102,09 kg.ha-1 a pri hlbokej orbe to bolo 99,00 kg.ha-1. Medzi variantmi hnojenia sme pozorovali štatisticky významné rozdiely, keď pri variante V4 sme pozorovali vysoko preukazne vyšší odber draslíka ako pri variantoch V2 a V5. Pri variantoch sme zistili nasledovné hodnoty v odbere draslíka biomasou repy : V4 (107,90 kg.ha-1), V1 (102,48 kg.ha-1), V3 (100,20 kg.ha-1), V5 (96,68 kg.ha-1) a V2 (95,46 kg.ha-1).

V treťom termíne odberu bol priemerný odber draslíka biomasou za celé trvanie pokusu 252,62 kg.ha-1. Rozdiely medzi rokmi 1991 (227,97 kg.ha-1 ) - 1992 (268,72 kg.ha-1) a 1991 - 1993 (261,16 kg.ha-1) boli pri odbere draslíka preukazné. V závlahe bol odber draslíka biomasou (275,20 kg.ha-1) preukazne vyšší ako v nezavlažovaných podmienkach (230,03 kg.ha-1). Pri hodnotení odberu vplyvom spracovania pôdy sme v tomto termíne nezistili štatisticky významné rozdiely. Pri odbere draslíka biomasou repy podľa variantov hnojenia sme zistili, že odber pri variante V2 (205,09 kg.ha-1) bol vysoko preukazne nižší ako pri variantoch V1 (267,28 kg.ha-1) a V3 (273,21 kg.ha-1) a preukazne nižší ako pri variantoch V5 (257,43 kg.ha-1) a V4 (260,08 kg.ha-1). Medzi ostatnými variantmi sme štatisticky významné rozdiely v odbere nezistili.

Pri štvrtom termíne odberu bol priemerný odber draslíka biomasou repy za celé trvanie pokusu 276,57 kg.ha-1. Rozdiel medzi rokmi 1991 (254,07 kg.ha-1 ) a 1992 (226,79 kg.ha-1) bol preukazný, kým rozdiely medzi rokmi 1991 - 1993 (348,86 kg.ha-1) a 1992 - 1992 boli pri odbere draslíka vysoko preukazné. Zistili sme vysoko preukazne vyšší odber vplyvom závlahy (322,81 kg.ha-1) oproti nezavlažovaným podmienkam (230,33 kg.ha-1), ale nepreukazný rozdiel vplyvom spracovania pôdy medzi podrývaním (284,75 kg.ha-1) a hlbokou orbou (268,40 kg.ha-1). Štatisticky významné rozdiely v odbere draslíka biomasou repy sme medzi variantmi hnojenia V1 (303,02 kg.ha-1) a V2 (250,78 kg.ha-1) a to vysoko preukazne vyšší odber a medzi variantmi V2 a V4 (288,25 kg.ha-1) preukazne.

V piatom termíne odberu (zberovom) bol priemerný odber draslíka biomasou za celé trvanie pokusu 229,52 kg.ha-1. Štatisticky významné (vysoko preukazné) rozdiely sme zistili medzi všetkými rokmi. Vplyvom závlahy sme pozorovali vysoko preukazne vyšší odber draslíka (257,11 kg.ha-1) oproti nezavlažovaným podmienkam (201,93 kg.ha-1). Pri hodnotení odberu draslíka biomasou sme pozorovali nepreukazne vyšší odber pri podrývaní (234,16 kg.ha-1) ako pri hlbokej orbe (224,87 kg.ha-1). Pri hodnotení variantov hnojenia sme však významný rozdiel nezistili. Pri variantoch sme zistili nasledovné hodnoty v odbere draslíka biomasou repy: V4 (236,51 kg.ha-1), V1 (231,58 kg.ha-1), V3 (230,59 kg.ha-1), V2 (229,64 kg.ha-1) a V5 (219,26 kg.ha-1).

Tabulka 1: Odber draslíka biomasou cukrovej repy (kg.ha-1), štatistické vyhodnotenie

Vysvetlivky k tabuľke: Rok: 1 - 1991, 2 - 1992, 3 - 1993; Závlaha: 1 - zavlažované, 2 - nezavlažované; Spracovanie pôdy: 1 - podrývanie, 2 - hlboká orba; Varianty: 1 - V1, 2 - V2, 3 - V3, 4 - V4, 5 - V5 (hnojenie podľa metodiky)

Závěr

Hodnotením odberu draslíka biomasou repy sme zistili:

· významné rozdiely v odbere draslíka biomasou vplyvom ročníka prakticky vo všetkých odberoch. V roku 1992 bol odber draslíka vyšší oproti ostatným rokom

· v závlahe bol odber draslíka biomasou vždy vysoko preukazne vyšší ako v nezavlažovaných podmienkach

· rozdiely vplyvom spracovania pôdy možno hodnotiť z hľadiska odberu draslíka biomasou repy v priebehu vegetácie ako nevýznamné. Vysoko preukazný rozdiel medzi spôsobmi spracovania pôdy sme zistili iba v prvom termíne odberu

· v priebehu celej vegetácie môžeme hodnotiť ako varianty s vysokou úrovňou odberu draslíka biomasou repy varianty V1 (zelené hnojenie + 20 t.ha-1 MH + 10 t.ha-1 saturačných kalov + priemyselné hnojivá) a V4 (40 t.ha-1 MH + priemyselné hnojivá).

Priebeh odberu draslíka biomasou v súlade s rastom a vývinom repy postupne narastal až po štvrtý termín odberu, pri poslednom, piatom termíne, na konci vegetácie vplyvom úbytku hmotnosti skrojkov, mierne klesol.

Použitá literatura

Bajči, P. - Pačuta, V. - Černý, I. : Cukrová repa. Bratislava: ÚVTIP - NOI, 1997, 111 s., ISBN 80-85330-35-0.

Kováčová, M., Miklovič, D.: Variabilita odberu hlavných živín cukrovou repou. Rostl.výr. 40, č.7, 1994, s. 587-593.

Miklovič, D.: Dynamika tvorby biomasy a jej rozloženia v priebehu vegetácie vo vzťahu k úrode buliev a ich technologickej kvalite. Záverečná správa, depon in: Bučany: Selekt, VŠÚ a.s., 1986, 136 s.

Žák, Š. - Briedik, D. - Hubináková, Ľ.: Vplyv netradičných technologických postupov na tvorbu a kvalitu úrod cukrovej repy a niektoré fyzikálne vlastnosti pôdy. Záverečná správa výskumnej úlohy., depon in : Bučany : Selekt, VŠÚ a.s., 1994, 73 s.

Adresa autora