ÚČINOK ROZDIELNYCH DÁVOK FOSFOREČNÝCH A DRASELNÝCH HNOJÍV NA ÚRODU A KVALITU REPY CUKROVEJ

Effect of various fertiliser doses of P and K on yield and quality of sugar beet

M. Kováčová

SELEKT, Výskumný a šľachtiteľský ústav, a.s., Bučany

Summary: The effect of mineral fertilisation of P and K on yield and quality of sugar beet was observed in field conditions on flat carbonate soil. Evaluation of obtained results showed on positive effect of P and K fertilisation on yield and quality of sugar beet, what had reflected on obtaining higher yield of white sugar. Increased fertilisation with P had not influence on the yield of white sugar, because there had been lower yield of roots and only minimal increasing of sugar content. Increased fertilisation with K had positive impact on yield of white sugar. Mainly higher sugar content and lower content of matters, which are responsible for creating of molasses, had positive influence on higher yield of white sugar.

Key words: sugar beet, mineral fertilisation with P and K, yield, quality

Souhrn: V poľných podmienkach na nivnej karbonátovej pôde bol sledovaný účinok minerálneho fosforečného a draselného hnojenia na úrodu a kvalitu cukrovej repy. Zistili sme priaznivý účinok fosforečného a draselného hnojenia na úrodu a kvalitu cukrovej repy, čo sa prejavilo na dosahovaní vyššej úrody rafinády. Dvojnásobné hnojenie fosforom sa neprejavilo na výške úrody rafinády, v dôsledku nižšej úrody buliev a minimálnom zvýšení cukornatosti. Priaznivo bola ovplyvnená úroda rafinády pri zvýšenom (dvojnásobném) hnojení draslíkom. Na zvýšení sa podielala predovšetkým vyššia cukornatosť a znížený obsah melasotvorných látok.

Klíčová slova: cukrová repa, minerálne hnojenie fosforom, draslíkom, úroda, kvalita

Úvod

Medzi základné stabilizačné faktory, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na dosiahnutej produkcii a kvalite cukrovej repy patrí optimálna výživa a hnojenie. Cukrová repa ako hlavný producent sacharidov má špecifické nároky na kvalitu pôdy, jej optimálne chemické a biologické vlastnosti.

Vzhľadom na to, že cukrová repa prijíma hlavnú časť živín z pôdy, je potrebné zabezpečovať pôdnu úrodnosť predovšetkým reprodukciou organickej hmoty v pôde, vytváraním vhodnej pôdnej reakcie a primeraných zásob fosforu, draslíka a horčíka.

Od konca 80. rokov prichádza k značnému poklesu dávok minerálneho hnojenia poľnohospodárskych plodín a tým i cukrovej repy, značného konzumenta živín. Znižovanie dávok živín v podobe organického hnojenia a priemyselných hnojív nesie so sebou riziko zhoršovania pôdnych charakteristík, zvyšovanie kyslosti pôd, zhoršovanie fyzikálnych a biochemických vlastností pôd (Bízik a kol. 1998). Strnad (1993) uvádza, že redukciou hnojív dochádza k silnému poklesu produkcie, zvlášť je to výrazné na menej úrodných pôdach. Pri znížení prístupného fosforu v pôdach pod 30 mg.kg-1 dochádza už bez fosforečného hnojenia k poklesu úrod cukrovej repy o 4 - 11 %. Pri obsahu draslíka 70-90 mg.kg-1 sa bez dlhodobého draselného hnojenia znižuje produkcia o 7 -11 %. Dlhodobý prívod draslíka, ale i fosforu má značný vplyv na kvalitu cukrovej repy. Dávky draslíka zvyšujú obsah i úrodu cukru (Orlovius 1996).

Množstvo dostupného fosforu závisí od pôdnych a klimatických podmienok. Z týchto príčin sa uvádzajú rozdielne údaje o vplyve fosforečných hnojív na úrodu a kvalitu cukrovej repy (Baumgärtel 1999). Cukrová repa odčerpáva fosfor v priebehu celého vegetačného obdobia, zvlášť v počiatočných fázach rastu a vývinu, keď fosfor ovplyvňuje vývin listového aparátu a koreňového systému. Fosfor pozitívne ovplyvňuje akumuláciu cukru a urýchľuje vyzrievanie repy. Pri nedostatku fosforu sa spomaľujú metabolické procesy, dýchanie, rast listu. Rastliny cukrovej repy zaostávajú v raste. Pri starších rastlinách sa nedostatok fosforu prejavuje žltnutím listov. Nedostatok fosforu sa zvlášť výrazne prejavuje pri nízkych teplotách, kedy sa jeho príjem značne obmedzuje.

Cukrová repa potrebuje i značné množstvo draslíka. Zohráva dôležitú úlohu v látkovej výmene, tvorbe, transporte a akumulácii cukru v koreni. Z technických kultúr patrí cukrová repa k najcitlivejším k nedostatku draslíka. Pri jeho nedostatku sa znižuje úroda i cukornatosť repy. Nedostatok draslíka vo výžive cukrovej repy znižuje aktivitu fosfat-sacharosyntetázy, zvyšuje rozklad asimilátov, čoho následkom je znižovanie cukornatosti.

Pokiaľ nie sú pôdy dobre zásobené prístupným draslíkom a fosforom, nemali by sme hnojenie týmito živinami obmedzovať, najmä na pôdach so zvýšeným obsahom ílovitých minerálov (Baier a kol. 1996).

Cieľom prezentovanej práce bolo zhodnotiť vplyv fosforečného a draselného hnojenia na úrodu a kvalitu cukrovej repy.

Materiál a metody

Pokus bol založený na PD Nový Život. Pozemky PD Nový Život patria do kukuričnej výrobnej oblasti s priemernou ročnou teplotou 9,7 °C, priemerným úhrnom zrážok 585 mm, na nivnej karbonátovej pôde s nízkou až strednou zásobou pôdnych živín.

Varianty pokusu:

V1 - N80 (80 kg.ha-1)

V2 - N80P60K70 (N 80 kg.ha-1+ P 60 kg.ha-1 + K 70 kg.ha-1)

V3 - N80P120K 70 (N 80 kg.ha-1+ P 120 kg.ha-1 + K 70 kg.ha-1)

V4 - N80P60K150 (N 80 kg.ha-1+ P 60 kg.ha-1 + K 150 kg.ha-1)

Hnojivá boli aplikované v tuhej forme (LAV - 27 %N, superfosfát - 47 % P2O5, draselná soľ - 60 % K2O).

Každý variant bol založený v štyroch opakovaniach.

Úrodové a kvalitatívne sa sledovali pri odrode Monriz (f. KWS a SELEKT). Cukrová repa bola v priebehu vegetačného obdobia ošetrovaná mechanicky (plečkovanie) a chemicky (insekticídy, herbicídy). Zber bol urobený mechanizovane maloparcelkovým vyorávačom Stoll.

Repa odobratá z každého opakovania bola odvážená a spracovaná na technologickej linke Venema. Zo získaných primárnych údajov - hmotnosť buliev (kg), cukornatosť (°S), obsah melasotvorných látok (mmol.100g-1) boli vypočíané - úroda buliev (t.ha-1), úroda cukru (t.ha-1), výťažnosť (%), úroda rafinády (t.ha-1).

Výsledky a Diskuse

Z analýz úrod buliev v priemere za roky 1999 a 2000 vyplýva, že odroda cukrovej repy Monriz pozitívne reagovala na minerálne hnojenie fosforom a draslíkom. Na variante V2 - N80P60K70 bola úroda buliev v porovnaní s variantom V1 - N80 zvýšená o 3,86 t.ha-1 (9,9%), pričom v roku 1999 toto zvýšenie predstavovalo 7,5 %, v roku 2000 bol účinok výraznejší, úroda bola zvýšená o 12%). Samotné zvýšenie fosforečného hnojenia malo v jednotlivých rokoch rozdielny účinok. V roku 1999 sa úroda pri zvýšenom fosforečnom hnojení zvýšila nepatrne (0,9%), v roku 2000 úroda buliev poklesla o 7,6 %. Rovnako možno hodnotiť aj úrody dosiahnuté pri zvýšenom draselnom hnojení. V priemere sledovaných ročníkov bol účinok vyšších hladín draslíka nevýrazný. Kým v roku 1999 bolo zaznamenané zvýšenie úrody o 6,1 %, v roku 2000 bola úroda nižšia o 9,7 %. Ako ukazujú dosiahnuté výsledky, účinok zvýšených dávok živín bol v jednotlivých rokoch odlišný.

Výsledky Chocholy (1998) získané z poľných pokusov poukázali na zvýšenie úrod fosforečným a draselným hnojením v rozmedzí 5 - 20%. Účinnosť hnojív úzko súvisí s priebehom poveternostných podmienok pestovateľského ročníka, najmä prvej polovice vegetačného obdobia, kedy je príjem živín najintenzívnejší. V priaznivých vlahových podmienkach stačí k dosiahnutiu dobrých úrod menší obsah živín v pôde, ako v podmienkach, kde je pohyblivosť živín brzdená (Kováčová, Miklovič 1994, Pačuta a kol. 1999).

Cukornatosť bola v jednotlivých rokoch rozdielna, rozdielne boli i diferencie medzi variantami, výraznejšie predovšetkým v roku 2000. Minerálnym hnojením na variante V2 (N80P60K70 ) cukornatosť v roku 1999 dosiahla úroveň variantu V1 (N80), v roku 2000 bol zaznamenaný pokles cukornatosti o 3,5 % (rel.). Pri zvýšenom fosforečnom hnojení bolo v priemere rokov 1999 - 2000 dosiahnuté zvýšenie cukornatosti o 1,2 %, pričom v roku 1999 bola cukornatosť na úrovni variantu V2, v roku 2000 sa zaznamenalo zvýšenie o 3,2 %. Výraznejšie zvýšenie cukornatosti bolo dosiahnuté pri zvýšenej hladine draslíka. V priemere rokov bola cukornatosť zvýšená o 4,9 %, pričom zvýšenie v roku 1999 predstavovalo 1,5 % (rel.), v roku 2000 sa cukornatosť zvýšila o 9 % (rel.). Na priaznivý účinok draslíka na kvalitu cukrovej repy poukázal vo svojej práci Orlovius. Znižovanie draselného hnojenia vedie k stratám kvality cukrovej repy pri klesajúcom obsahu cukru. Hnojenie draslíkom závisí v podstatnej miere na druhu pôdy, preto pri odporúčaní hnojenia draslíkom sa musí bezpodmienečne brať ohľad na druh pôdy (Orlovius 1996). Zvyšovanie obsahu cukru pri znižujúcom sa obsahu alfa amino dusíka, zvyšujúcim sa obsahu melasotvorného draslíka a sodíka zaznamenal stupňovaným hnojením draslíkom Burba (1980). Fosfor mení kvalitu v menšom stupni ako dusík a draslík (Docenko, Žolob 1999).

V obsahu melasotvorných látok sa významnejšie diferencie nezaznamenali na variante V2 ani na variante so zvýšenou dávkou fosforu (V3). Nižšie hladiny melasotvorných látok boli zaznamenané na variante so zvýšeným draselným hnojením (V4). Nižšie hladiny melasotvorných prvkov na tomto variante priaznivo ovplyvnili výťažnosť. Jej zvýšenie predstavovalo v porovnaní s variantom V2 6,8 % (rel.).

Hodnotenie úrody rafinády, v ktorej sa premieta úroda buliev, cukornatosť i obsah melasotvorných látok, na jednotlivých variantoch poukazuje na pozitívny účinok fosforečného a draselného hnojenia. Na variante V2 úroda rafinády v priemere sledovaného dvojročného obdobia bola v porovnaní s varianton V1 vyššia o 7,6 %, pričom v roku 1999 zvýšenie predstavovalo 7 %, v roku 2000 bola úroda rafinády vyššia o 8 %.

Zvýšené hnojenie fosfečnými hnojivami (dvojnásobná dávka) neovplyvnilo priaznivo úrodu rafinády, úroda v porovnaní s variantom V2 sa mierne znížila (2,2 %), pričom v roku 1999 bolo zníženie minimálne (0,4 %), v roku 2000 bola úroda rafinády nižšia o 3,9 %.

Pri zvýšenom hnojení draslíkom (dávka 150 kg K) bolo dosiahnuté zvýšenie úrody rafinády o 5,1 %, zvýšenie v roku 1999 predstavovalo 9,1 %, v roku 2000 1,6 %.

Tabulka 1: Priebeh poveternostných podmienok vo vegetačnom období - r. 1999, 2000

Tabulka 2: Účinok rozdielnych dávok fosforečných a draselných hnojív na úrodu a kvalitu cukrovej repy

varianty hnojenia

V1 - N80

V2 - N80P60K70

V3 - N80P120K70

V4 - N80P60K150

Závěr

V poľných podmienkach na nivnej karbonátovej pôde bol sledovaný účinok minerálneho fosforečného a draselného hnojenia na úrodu a kvalitu cukrovej repy. Hodnotenie dosiahnutých výsledkov poukázalo na priaznivý účinok fosforečného a draselného hnojenia na úrodu a kvalitu cukrovej repy, čo sa prejavilo na dosahovaní vyššej úrody rafinády.

Dvojnásobné hnojenie fosforom sa neprejavilo na výške úrody rafinády, v dôsledku nižšej úrody buliev a minimálnom zvýšení cukornatosti. Priaznivo bola ovplyvnená úroda rafinády pri zvýšenom hnojení draslíkom. Na zvýšení sa podielala predovšetkým vyššia cukornatosť a znížený obsah melasotvorných látok.

Použitá literatura

Baier, J, BAIEROVÁ, V., VOSTAL, J., UEBEL, E., GLAS, K., ANDRES,,E.: Draslík - živina pre výnos a kvalitu. IPI, P.O. Box 1609, CH - 4001, Basel, Switzerland, 1996, 57s.

BAUMGARTEL, G.: P- und K- Dü ngung ü berdenken. Zuckerrü be, 48, 1999, č.4, s.196-198.

Bízik, J., Fecenko, J., Kotvas, F.: Metodika hnojenia a výživy rastlín. AT publishing, Bratislava, 1998, 112 s.

BURBA, M.: Kalium und Natrium im Stoffwechsel der Zuckerrü be. Die Zukerrü be, 29, 1980, č.5, s.16-19.

CHOCHOLA, J.: Výživa cukrovky a aktuální nákladová kalkulace. In: ”R epar ství 1998”, KRV AF ČZU Praha, 1998, s.33-37.

DOCENKO, I..M., ŽOLOB, V.D.: Racionaľnoje primenenije fosfora. Sacharnaja svekla,1999,č.6, s. 15.

KOVÁČOVÁ, M., MIKLOVIČ, D.: Variabilita odberu hlavných živín cukrovou lepou. Poľnohospodárstvo, 40, 1997,č.4, s. 587-593.

Orlovius, K.: Einfluss vermindenten Kaliversorgung auf Qualität und Ertrag von Zuckerrü be. Zuckerrü be, 45, 1996, č.1, s.28-29.

Pačuta,V., Karabínová, M., Černý, I.: Kvantita a kvalita úrody cukrovej repy vo vzťahu k vybraným pestovateľským faktorom. Rost. výr., 45, 1999, č.2, s.6167.

STRNAD, P., JAVUREK, M., VACH, M.: Ekologické limity hospodar ení na úrodních pu dách. In: IX. ekol. Ved. seminár , 1993, Žamberk,108 s.

Adresa autora