VPLYV POVETERNOSTNÝCH PODMIENOK POČAS VEGETÁCIE NA INFEKCIU REPY CUKROVEJ VIRUSOM BNYVV

Influence of weather conditions during vegetational period on infection of sugar beet with virus BNYVV

J. Miklovičová

SELEKT, Výskumný a šľachtiteľský ústav, a.s., Bučany

Summary: On fields infected with BNYVV - Beet necrotic yellow vein virus, which causes rhizomania of sugar beet, the intensity of infection of sugar beet plants in individual years depends on the course of weather conditions - temperatures and rainfalls - during vegetation period. In the case of favourable conditions for development of pathogen - sufficient temperature and quantity of rainfalls - the vector, soil fungus Polymyxa betae and BNYVV have intensive reproduction. When the favourable conditions for development of pathogen are on the beginning of vegetational period, the infection of crop is the most intensive and the damages caused with rhizomania are the highest. On the contrary, in the years with course of weather unsuitable for development of pathogen, there is no infection of sugar beet with BNYVV, also on the fields infected with BNYVV.

Key words: rhizomania, BNYVV - Beet necrotic yellow vein virus, temperature soil in °C, rainfalls in mm, absorbance at 405 nm

Souhrn: Na pozemkoch infikovaných vírusom žltej nekrotickej žilkovitosti repy (BNYVV - Beet necrotic yellow vein virus), spôsobujúcim rizomániu repy cukrovej, závisí intenzita napadnutia rastlín repy v jednotlivých rokoch od priebehu poveternostných podmienok - teplôt a atmosférických zrážok - počas vegetácie. V prípade priaznivých podmienok pre vývin patogéna - dostatočná teplota a množstvo atmosférických zrážok - dochádza k rýchlej reprodukcii vektora - pôdnej huby Polymyxa betae a vírusu BNYVV. Ak nastanú priaznivé podmienky pre vývin patogéna na začiatku vegetácie, je napadnutie porastu najsilnejšie a škody spôsobené rizomániou sú najvyššie. Naopak, v rokoch s priebehom počasia nevhodným pre vývin patogéna nadochádza ani na pozemkoch infikovaných BNYVV k infekcii repy cukrovej vírusom.

Klíčová slova: rizománia, BNYVV - Beet necrotic yellow vein virus, teplota pôdy v °C, atmosférické zrážky v mm, absorbancia pri 405 nm

Úvod

Rizománia sa radí medzi hospodársky najzávažnejšie choroby repy cukrovej vo všetkých oblastiach jej pestovania. Vzhľadom na to, že vektorom vírusu BNYVV je pôdna huba Polymyxa betae, ktorá sa v pôde bežne vyskytuje, nie jena základe doterajších poznatkov možná účinná chemická ochrana pri výskyte choroby. Špecifitou rizománie je, že aj v prípade keď poznáme stupeň zamorenia pozemku vírusom BNYVV, nemožno tento údaj využiť na prognózu výskytu a stupňa škodlivosti rizománie v nasledujúcom roku. Dôvodom je skutočnosť, že realizácia infekčného potenciálu vírusu prítomného v pôde je rozhodujúcou mierou ovplyvnená priebehom poveternostných podmienok na lokalite v konkrétnom pestovateľskom roku.

Prejavenie sa infekčného potenciálu vírusu v pôde infekčným tlakom na rastliny repy cukrovej ovplyvňuje teplota pôdy a zrážky v mesiacoch máj až september. Na vznik infekcie a reprodukciu vírusu je potrebná optimálna teplota pôdy nad 20 °C (Dahm, 1993; Rieckemann, 1995) a dostatočná vlhkosť pôdy (nad 30 % využiteľnej vodnej kapacity). Pri nižších teplotách pôdy a pri nedostatočnej vlhkosti pôdy sa tento proces spomaľuje. Pri teplotách pôdy nižších ako 15 °C k infekciám nedochádza ani po štyroch týždňoch (Goffart a Maraite, 1992).

Materiál a metody

Vplyv teploty prostredia a úhrnu zrážok na výskyt rizománie sa posudzovali formou pokusov s repou cukrovou v poľných podmienkach na lokalite infikovanej vírusom BNYVV v rokoch 1996, 1997, 1998 a 2000. V pokuse boli zasiate dve odrody repy cukrovej: odroda tolerantná k rizománii a odroda citlivá k rizománii. V mesiacoch rozhodujúcich pre vývin repy ako aj pre škodlivosť rizománie (máj - september) sa sledovala teplota pôdy v °C v hĺbke 5 cm a úhrn atmosférických zrážok v mm. Vzorky rastlinného materiálu na sérologický test prítomnosti vírusu BNYVV sa odoberali v júni, v auguste a pri zbere - v októbri. Sledovania sa robili v každom roku na tom istom pozemku podľa metodiky riešenia výskumnej úlohy (Miklovičová, 1999).

Výsledky

Výsledky našich pokusov korešpondujú s poznatkami citovaných autorov. Priebeh teplôt pôdy v hĺbke 5 cm a atmosferických zrážok počas vegetácie v rokoch 1996,1997,1998 a 2000 na sledovanej lokalite je uvedený v tabuľke 1.

V roku 1996 boli teplotné požiadavky z hľadiska optimálneho vývinu patogéna splnené v júni, kedy bola priemerná teplota pôdy v hĺbka 5 cm 20,6 °C. Táto teplota podmienila vznik skorých infekcií, ktoré prebiehali počas vegetácie a prejavili sa aj vizuálne pozorovateľnými symptómami.

V roku 1997 boli vytvorené podmienky pre vznik infekcie v júli, kedy sa teploty pôdy blížili k 20 °C a spadlo dostatočné množstvo zrážok (113 mm). Teplotné podmienky optimálne pre vývin rizománie boli vytvorené v auguste, limitujúcim bolo množstvo zrážok.

V roku 1998 boli požiadavky patogéna na teplotu pôdy splnené v júni, v júli a v auguste. Vývin choroby v týchto mesiacoch bol limitovaný malým množstvom zrážok. Nadmerné množstvo zrážok, ktoré spadlo v septembri (148 mm) spôsobilo, že sa straty na úrodách z dôvodu pôsobenia sekundárnych patogénov na rizomániou napadnutých buľvách ešte zvýšili.

V roku 2000, ktorý bol charakteristický vysokými teplotami a veľmi nízkym množstvom atmosférických zrážok, nedošlo počas vegetačného obdobia na sledovanej lokalite k vytvoreniu podmienok vhodných pre vznik infekcie a reprodukciu vírusu BNYVV z dôvodu nedostatočného množstva zrážok počas vegetácie. Požiadavky patogéna na teplo boli splnené od mája do augusta. V dôsledku extrémneho sucha, ktoré pretrvávalo počas celého vegetačného obdobia, k infekcii rastlín nedošlo.

Priebeh poveternostných podmienok počas vegetácie v jednotlivých sledovaných rokoch sa prejavil aj na hodnotách absorbancií pri 405 nm zistených sérologickými testami rastlinného materiálu - koreňových špičiek - tab. 2.

Rastlinný materiál bol odoberaný počas vegetácie - v júni, v auguste a pri zbere (október). V roku 2000 bol rastlinný materiál odoberaný v júni a pri zbere v októbri. Vzhľadom na extrémne podmienky počas vegetácie v roku 2000 nedošlo k infekcii repy cukrovej vírusom napriek prítomnosti vírusu BNYVV v pôde. Z porovnania absorbancií pri 405 nm zistených pri odrode tolerantnej a citlivej k rizománii vyplýva, že vyššie hodnoty absorbancií boli v každom termíne odberu v každom zo sledovaných rokov zistené pri odrode citlivej k rizománii.

Závěr

Na základe vyššie uvedených výsledkov a na základe skutočnosti, že prognózu výskytu rizománie v nasledujúcom roku nie je možné urobiť zodpovedne, je potrebné pri pozitívnom zistení vírusu BNYVV na pozemku sérologickým testom pestovať odrody tolerantné k rizománii.

Použitá literatura

DAHM, H., BUCHENAUER, H.: Studies on the biology of Polymyxa betae, the vector of beet necrotic yellow vein virus. In: Journal Phytopathology 139, 1993: 329-338.

GOFFART, J. P., MARAITE, H.: Influence de la temperature sur Polymyxa betae Keskin et le beet necrotic yellow vein virus (BNYVV). Med. Fac. Landboww. Univ. Gent, 57/2a, 1992: 287-293.

MIKLOVIČOVÁ, J.: Účinná ochrana cukrovej repy pri importe nových nebezpečných chorôb. In : Záverečná správa VTP 514-80. Bučany 1999, 177 s.

RIECKEMANN, W. : Rizomania - Virö se Wurzelbärtigkeit. In : Krankheiten und Schädlinge der Zuckerrü be. Hannover, 1995, s. 54 - 59.

Adresa autora

Tabulka 1: Priebeh teplôt pôdy v hĺbke 5 cm a zrážok na lokalite počas vegetácie v sledovaných rokoch

Tabulka 2: Absorbancie vírusu BNYVV pri 405 nm zistené počas vegetácie v sledovaných rokoch