VYUŽITIE LISTOVÝCH HNOJÍV S OBSAHOM BIOLOGICKY AKTÍVNYCH LÁTOK PRI TVORBE ÚRODY A KVALITY CUKROVEJ REPY

Utilization of leaf liquid fertilizers with bioactive components on sugar beet yield and quality formation

V. Pačuta, I. Černý, M. Karabínová

Katedra rastlinnej výroby SPU v Nitre

Summary: In the years 1999-2001 in a field trial carried out on experimental side Nitra-Dolná Malanta with four varieties of sugar beet (Fox, Zenith, Rizoma and Monriz) and four variants of fertilizers (V1 - NPK control), V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix plus, V4 - NPK + Farohyd we investigated the influence of above mentioned factors on the root yield, digestion and yield of refined sugar. The experiment was realised on medium heavy luvisol soil in warm and slightly dry region. Avit 35, Humix plus (humate of K) and Farohyd are liquid fertilisers made on the base of bioactive components. The first treatment of sugar beet was done in the stage of 11th -13th leaves in this doses: Avit 35, 18 l.ha-1, Humix plus 5 l.ha-1, Farohyd 10 l.ha-1.The second treatment was done in a full leaf canopy (Humix plus 5 l.ha-1, Farohyd 10 l.ha-1). Doses of NPK nutrients were calculated on expected yield 50 t per hectare. The weather condition of the years high significantly influenced all parameters. Rhizomania tolerant cultivars Monriz, Rizoma received comparable results (the soil without infection of BNYVV) comparing to normal type of sugar beet cultivars Fox and Zenith. Avit 35 and Humix plus positively influenced root yield and yield of refined sugar in relation to control. The effect of Farohyd on root yield was not significant. Digestion and yield of refined sugar was effected negatively.

Key words: sugar beet, cultivar, liquid fertilizer, weather condition, root yield, digestion, yield of refined sugar

Souhrn: V rokoch 1999-2001 sme v poľnom pokuse s cukrovou repou na pozemkoch Dolná Malante (Nitra) na stredne ťažkej hnedozemi sledovali štyri odrody (Fox, Zenith, Rizoma, Monriz) a štyri varianty hnojenia (V1 - NPK kontrola, V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix plus, V4 - NPK + Farohyd) z hľadiska ich vplyvu na úrodu, digesciu a úrodu rafinády. Oblasť je teplá a mierne suchá. Avit 35, Humix plus (humát draselný) a Farohyd sú tekuté hnojivá vyrobené na báze bioaktívnych prírodných látok. Repa bola hnojivami ošetrená 1. krát v štádiu 11.-13. pravých listov (Avit 35, 18 l.ha-1, Humix plus 5 l.ha-1, Farohyd 10 l.ha-1) a 2. krát po uzatvorení riadkov (Humix plus 5 l.ha-1, Farohyd 10 l.ha-1). Dávky NPK živín boli vypočítané na úrodu 50 t.ha-1. Prejavil sa štatisticky vysoko preukazný vplyv poveternostných podmienok na formovanie úrody, digescie aj úrody rafinády repy. Odrody tolerantné k rizománii Monriz, Rizoma dosiahli porovnateľné výsledky (BNYVV nezamorené pôdy) ako citlivé odrody Fox a Zenith. Avit 35 a Humix plus pozitívne ovplyvnili úrodu buliev a úrodu rafinády v porovnaní s kontrolou. Vplyv Farohydu na úrodu buliev nebol štatisticky preukazný. Digescia a úroda rafinády bola týmto hnojivom ovplyvnená negatívne.

Klíčová slova: cukrová repa, odroda, tekuté hnojivá, počasie, úroda buliev, cukornatosť, úroda rafinády

Úvod

Využívanie listových hnojív (resp. rôznych preparátov) s obsahom bioaktívnych prírodných látok pri pestovaní poľných plodín nie je v odbornej a vedeckej literatúre neznáme ( Pulkrábek, 1995; Hudec, Bystrická, 1998, Šoltysová, 1998, Pačuta, Peťková, 2000). V týchto hnojivách sa kumulujú komponenty výživového charakteru s komponentmi regulujúcimi rast a vývin koreňa, resp. nadzemnej fytomasy. Hudec a Bystrická (1998) pri použití Avitu 35 poukazujú na úzky vzťah medzi výživou rastlín a reguláciou tvorby a vývinu koreňa cukrovej repy. Je tiež známe priaznivé pôsobenie humátov, ktoré stimulujú príjem živín rastlinou a pozitívne ovplyvňujú výslednú produkciu (Ložek, Varga, 1998). V našom príspevku uvádzame poznatky o pôsobení listových hnojív (preparátov) na báze bioaktívnych prírodných látok (Avit 35, Humix plus, Farohyd) pri pestovaní cukrovej repy.

Materiál a metody

Výskumná úloha bola riešená v rokoch 1999-2001 v poľnom polyfaktorovom pokuse, ktorý bol založený metódou delených dielcov na pozemkoch AF SPU Dolná Malanta (bez výskytu BNYVV). Oblasť je klimaticky teplá a mierne suchá. Pôdnym typom sú hnedozeme na spraši. Pokus bol založený v troch opakovaniach. Výmera jedného opakovania bola 16,2 m2 (2,7x6 m). V pokuse boli sledované 4 jednoklíčkové odrody repy cukrovej Fox a Zenith (citlivé), Monriz a Rizoma, (tolerantné voči rizománii). Do pokusu boli zaradené 4 varianty hnojenia: V1 - NPK (kontrola), V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix plus, V4 - NPK + Farohyd. Dávky živín na variantoch V1 - V4 boli vypočítané na úrodu 50 t.ha-1. Organominerálne hnojivo Avit 35 sme aplikovali v období 11.-13. listu v celkovej dávke pracovného roztoku 18 l.ha-1. Humát draselný (Humix plus) a Farohyd (tekuté hnojivo organického pôvodu) boli aplikované na 2-krát (1. dávka pri vytvorení 11 - 13 listov, 2. po zapojení porastu ) v celkovej dávke 10 l.ha-1 (Humix plus) a 20 l.ha-1 (Farohyd). Predplodinou bola ozimná pšenica. Príprava pôdy bola urobená v súlade s Metodikou pestovania cukrovej repy veľkovýrobnými technológiami s výsevom na konečnú vzdialenosť 165 mm. Zber bol urobený ručne.

Tabulka 1: Priebeh poveternostných podmienok

Výsledky

Úroda buliev: Poveternostné podmienky pestovateľských rokov (tab.1) výrazne (štatisticky vysoko preukazne tab.5) ovplyvnili úrodu buliev (tab.2), čo potvrdila aj hodnota Hd0,01. Rozdiely v úrode v prospech poveternostne najpriaznivejšieho roka 1999 boli nasledovné:1999/2000: + bol 13,5 t.ha-1, rel. 30,15 %; 1999/2001: 9,85 t.ha-1, rel. 20,34 %.

Celkový vplyv biologického materiálu na úrodu buliev bol vysokopreukazný. Z hľadiska hodnotenia odrôd sme najvyššiu úrodu zistili pri tolerantnej odrode Rizoma. Rozdiel oproti ďalším odrodám bol nasledovný: Zenith +0,78 t.ha-1, rel.1,47 %; Monriz + 5,35 t.ha-1, rel.11,04 %; Fox + 6,34 t.ha-1, rel.13,58 %. Štatisticky významné boli iba rozdiely medzi odrodami Zenith/Monriz, Zenith/Fox, Rizoma/Monriz, Rizoma/Fox. Z porovnania odrôd tolerantných a netolerantných voči rizománii sme zistili, že v podmienkach nezamorených rizomániou dosiahli v priemere odrody Monriz a Rizoma v jednotlivých rokoch aj v trojročnom období porovnateľné úrody buliev ako odrody Zenith a Fox.

V priemere troch rokov sme na všetkých variantoch hnojenia zistili vyššiu úrodu buliev ako na kontrolnom variante V1, pričom celkový vplyv listového hnojenia bol štatisticky vysokopreukazný. Oproti kontrolnému variantu sme zistili nasledovné rozdiely: V2/V1 +5,00 t.ha-1, rel.10,43 %, V3/V1 +4,96, rel. 10,34 %, V4/V1 +0,32 t.ha-1, rel. 0,67 %. Hodnoty Hd potvrdili štatisticky vysokopreukazný rozdiel oproti kontrole pri použití listového hnojiva Avit 35 a humátu draselného (Humix plus). Použitie Farohydu úrodu buliev prakticky neovplyvnilo, resp. zvýšilo minimálne.

Všetky odrody reagovali zvýšením úrody buliev pri použití Avitu 35 a humátu draselného. Pri použití Farohydu sme dosiahli porovnateľné úrody ako na kontrolnom variante s výnimkou odrody Fox, kde bola úroda na variante V4 vyššia.

V rámci interakcie rok x hnojenie sme zistili vo všetkých rokoch vyššie úrody buliev na variantoch s Avitom 35 (V2) a humátom draselným (V3). Na variante V4, kde bol použitý Farohyd, boli rozdiely v úrode buliev zanedbateľné.

Digescia: Vplyv poveternostných podmienok sa štatisticky vysokopreukazne prejavil aj na výške digescie (Dg) cukrovej repy (tab.3). Priaznivejší priebeh zrážok a teplôt hlavne v prvej polovici vegetácie ale aj v období intenzívneho rastu repy v roku 1999 mal vplyv na zvýšenie Dg o 0,56°S, rel.3,38 % v porovnaní s rokom 2000 a + 3,24°S, rel. 23,31 % v porovnaní s rokom 2001 (v celkovom priemere pokusu). Nepriaznivý priebeh zrážok hlavne v závere vegetácie v roku 2001, keď po výrazne suchom období v auguste prišli v septembri nadmerné zrážky (101,5 mm), ktoré spôsobili tzv. retrovegetáciu cukrovej repy, sa v konečnom dôsledku významne podieľal na znížení obsahu cukru v buľvách.

Vplyv odrody na tento sledovaný parameter bol štatisticky vysokopreukazný, čo potvrdilo aj testovanie preukaznosti a hodnoty Hd v rámci odrôd. Najvyššiu Dg sme zistili pri odrode Fox. Rozdiely v porovnaní s ďalšími odrodami boli nasledovné: Zenith +0,52°S, rel. 3,29 %; Monriz +0,62 °S, rel. 3,95 %; Rizoma +0,34°S, rel. 2,13 %. Pri porovnaní priemeru odrôd normálneho typu (Zenith, Fox) s priemerom odrôd tolerantných k rizománii (Monriz, Rizoma) sme zistili nepreukazný rozdiel v digescii + 0,22 °S, rel. 1,26 %.

Listové hnojenie ovplyvnilo štatisticky vysokopreukazne (ale negatívne) hodnoty Dg. Na variante s Avitom 35 (V2) však bola v podstate rovnaká digescia ako na kontrolnom variante (V1). Na variantoch s aplikáciou humátu draselného (V3) a Farohydu (V4) sme v porovnaní s kontrolným variantom (V1) zistili hodnoty nižšie o 0,50°S, rel.3,18 %, resp. 0,91 °S, rel. 5,94 %. Vysokopreukazné boli rozdiely, V1/V4, V2/V4, V3/V4, pri hodnote Hd0,01 0,422.

Tabulka 2: Úroda buliev (t.ha-1)

Tabulka 3: Digescia (°S)

Pri odrodách Zenith a Monriz sme zistili vyššie hodnoty Dg na variante V2 (kde bol aplikovaný Avit 35) v porovnaní s kontrolným variantom V1. Odrody Rizoma a Fox dosiahli najvyššie hodnoty Dg na kontrolnom variante hnojenia V1. Použitie humátu draselného a Farohydu (V4) v podstate pri všetkých odrodách a vo všetkých rokoch (okrem humátu pri odrode Monriz) spôsobilo zníženie digescie v porovnaní s neošetreným variantom V1.

Úroda rafinády: Na dosiahnutých úrodách rafinády (Úr) sa výrazne, štatisticky vysokopreukazne prejavil priebeh poveternostných podmienok jednotlivých rokov. Najvyššia Úr (tab.4) bola dosiahnutá v roku 1999. Rozdiel oproti roku 2000 bol + 2,3 t.ha-1, rel. 39,25 % a oproti roku 2001+2,88 t.ha-1, rel. 54,55 % pri hodnote Hd0,01 0,396.

Tabulka 4: Úroda rafinády (t.ha-1)

Najvyššiu úrodu rafinády v sledovanom období troch rokov dosiahla v celkovom priemere odroda Zenith pri nasledovných diferenciách v porovnaní s ďalšími odrodami: Monriz + 0,80 t.ha-1, rel. 13,18 %, Rizoma +0,29 t.ha-1, rel. 4,41 %, Fox +0,63 t.ha-1, rel. 10,10 % pri hodnote Hd0,01 0,490. Celkový vplyv odrody na tento parameter bol štatisticky vysokopreukazný. Odrody citlivé na rizomániu dosiahli v priemere Úr 6,56 t.ha-1, čo je rozdiel len +0,23 t.ha-1, rel. 3,63 % v porovnaní s priemerom tolerantných odrôd.

Tabulka 5,6: Štatistické vyhodnotenie

Vplyv variantov hnojenia bol vysokopreukazný. Zistili sme pozitívny účinok Avitu 35 aj humátu draselného v porovnaní s kontrolou na Úr: Avit 35/ +0,63 t.ha-1, rel. 10,02 %, humát draselný/ +0,37 t.ha-1, rel. 5,88 %. Na variante s Farohydom sme zistili nižšie Úr ako na kontrole -0,44 t.ha-1, rel. 7,52 % pri Hd0,05 0,401.

Z hodnotenia interakcií je zrejmý vysokopreukazný vplyv interakcií rok x odroda a rok x hnojenie na Úr.

Závěr

Poveternostné podmienky pestovateľských rokov významne (štatisticky vysokopreukazne) ovplyvnili úrodu buliev (ÚB), digesciu (Dg) aj úrodu rafinády. Potvrdilo sa, že vhodné rozdelenie zrážok a priaznivé teplotné podmienky v priebehu vegetácie sa výrazne premietajú na výške a technologickej kvalite buliev cukrovej repy.

Geneticky fixované vlastnosti odrôd sa štatisticky významne (vysoko preukazne) premietli do ÚB., Dg aj úrody rafinády. V pôdnych podmienkach nezamorených BNYVV dosiahli odrody tolerantné k rizománii (Monriz, Rizoma) porovnateľné parametre ako odrody normálneho typu (Zenith, Fox) vo všetkých troch sledovaných parametroch.

Listové hnojivo Avit 35 oproti kontrolnému variantu štatisticky vysokopreukazne zvýšilo ÚB a úrodu rafinády a nemalo vplyv na Dg. Humát draselný (Humix plus) ovplyvnil pozitívne ÚB aj úrodu rafinády, štatisticky preukazný však bol len rozdiel v ÚB. Hodnoty Dg boli oproti kontrolnému variantu nižšie. Použitie Farohydu mierne zvýšilo ÚB, rozdiel oproti kontrolnému variantu však nebol štatisticky preukazný. Digescia aj úroda rafinády boli týmto hnojivom ovplyvnené negatívne.

Použitá literatura

HUDEC,J.- BYSTRICKÁ,J: Použitie antistresového kvapalného hnojiva Avit 35 na cukrovú repu. In: Nové možnosti pri pestovaní cukrovej repy, Nitra, Agrotár, 1998, s. 16 - 19.

LOŽEK,O. - VARGA,L.: Využitie stimulačného efektu humátu sodného pri pestovaní zeleninovej papriky. Acta fytotechnica et zootechnica, I., 1998, č. 4, s. 96 - 98 .

PAČUTA, V. - PEŤKOVÁ, J.: The influence of liquid leaf fertilizens on the quantity and quality of sugar beet root. In: Proccedings of the 63d IIRB Congress, IIRB, Intertaken (CH)1 2000, p. 431 - 434. ISSN 0367 - 096X

PULKRÁBEK,J.: Možnosti ovlivnení tvorby výnosu cukrovky biologicky aktivními látkami. Rostlinná výroba, 41, 1995, č.8, s. 389-392.

ŠOLTYSOVÁ,B.: Vplyv aplikácie biologicky aktívnych látok na efektívnosť pestovania cukrovej repy. In: Zbor. ved.prác OVÚA Michalovce. Michalovce: OVÚA, roč. 14, 1998, s. 99-111.

Adresa autora