VPLYV VYBRANÝCH INTENZIFIKAČNÝCH FAKTOROV (ODRODA, VÝŽIVA, OCHRANA) NA PRODUKČNÝ POTENCIÁL REPY CUKROVEJ PESTOVANEJ V BEZZÁVLAHOVÝCH PODMIENKACH TRNAVSKEJ PAHORKATINY

The effect of selected intensifying factors (variety, nutrition, protection) on production potential of the sugar beet growing under non-irrigation conditions of the Trnava`s Upland

Š. Žák1, K. Kováč2, M. Babulicová1

VÚRV Piešťany1, SPU Nitra2

Summary: In 1999-2001 under non-irrigation conditions of the Trnava`s Upland at Borovce near Piešťany in stationary trial at two varieties (Intera and Monriz) and two growing systems (conventional and ecological one) the production potential of sugar beet (root yield, tops yield), as well as the total phytomass production) were quantified experimentally. By variance analysis there have been found out that all the estimated partial yield parameters (root, tops) and total phytomass production were highly significantly influenced by weather condition. The yield key factor, i.e. sugar beet root yield was not affected by estimated growing systems. In conventional sugar beet growing system the total phytomass production were recorded statistically and tops production highly statistically higher than in ecological one. Examined parameters of the sugar beet production potential were not statistically significantly affected by the used varieties. Variability of the root yield and total phytomass production were statistically significantly influenced by the interactions: system x years and varieties x years.

Key words: sugar beet, varieties, growing systems, production potential

Souhrn: V rokoch 1999 - 2001 v bezzávlahových podmienkach Trnavskej pahorkatiny v Borovciach pri Piešťanoch sme v stacionárnom pokuse pri dvoch odrodách (Intera a Monriz) a dvoch systémoch pestovania (konvenčný a ekologický systém) experimentálne kvantifikovali produkčný potenciál repy cukrovej (úrodu koreňa, skrojkov a celkovú produkciu fytomasy). Analýzou rozptylu sme zistili, že všetky sledované parciálne parametre úrody (koreň, skrojky) ako aj celkovú produkciu fytomasy vysoko preukazne ovplyvnilo počasie. Skúšané systémy pestovania kľúčový ukazovateľ t.j. úrodu koreňa repy cukrovej štatisticky významne neovplyvnili. V konvenčnom systéme pestovania repy cukrovej bola celková produkcia fytomasy (preukazne) a skrojkov (vysoko preukazne) vyššia ako v ekologickom systéme. Použité odrody sledované parametre produkčného potenciálu repy cukrovej výraznejšie neovplyvnili. Variabilitu úrody koreňa a celkovú produkciu fytomasy štatisticky významne ovplyvnila interakcia systémy x roky a odrody x roky.

Klíčová slova: cukrová repa, odrody, systémy pestovania, úroda koreňa, úroda skrojkov, úroda fytomasy

Úvod

Cukrová repa je plodina, ktorá môže priniesť značný zisk z hektáru, ak je zvládnutá technológia pestovania na dobrej úrovni (Šroller et al., 1997). Úrodový potenciál repy cukrovej závisí od produkčného potenciálu stanovišťa a použitých intenzifikačných faktorov (Kráľovič, Králová, 2001). Z nich má kľúčový význam výživa (Kolektív, 1998), ochrana a odroda (Bajči a kol., 1997). Systém pestovania vplýva nielen na produkciu repy cukrovej, ale aj na jej technologickú kvalitu (Lacko-Bartošová, Frančáková, 1995, Kováč, Žák, 2000 a iní). Stabilizačný faktor pestovania cukrovej repy v poveternostne menej priaznivých podmienkach predstavuje doplnková závlaha (Šanta, 1994). V bezzávlahových podmienkach stabilita úrody kolíše a rozhodujúcim faktorom býva počasie. V týchto podmienkach významný vplyv na produkciu a kvalitu repy cukrovej má vzájomné spolupôsobenie počasia, pestovateľských a prírodných podmienok stanovišťa s vlastnosťami použitých odrôd.

Cieľom príspevku je prehĺbiť poznatky o vplyve odrody a rôzneho systému pestovania (intenzívny, ekologický) na produkčný potenciál repy cukrovej v bezzávlahových podmienkach Trnavskej pahorkatiny s ohľadom na vzájomné spolupôsobenie intenzifikačných faktorov a počasia.

Materiál a metody

Poľný maloparcelkový pokus bol založený na účelovom hospodárstve VÚRV v Borovciach. Územie má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým priemerom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer ročnej teploty je 9,2 °C, za vegetáciu 15,5 °C. Nadmorská výška je 167 m. Výrobná oblasť kukurično-jačmenná. Pôda degradovaná černozem, pH 5,5 - 7,2, obsah prístupného K dobrý, P stredný, Mg vysoký (Melich II), obsah humusu 1,8 -2,0 %. Obrábanie pôdy k repe cukrovej bolo štandardné (podmietka, zaorávka maštaľného hnoja stredne hlbokou orbou pluhom s odhrňovačkou a ošetrenie oráčiny valcom, hlboká orba s hrubým urovnaním oráčiny klincovou bránou, predsejbová úprava pôdy stredne ťažkými nesenými klincovými bránami, sejba špeciálnou sejačkou na cukrovú repu).

Varianty pestovania repy cukrovej:

Ekologické pestovanie repy cukrovej hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 t.ha-1, regulácia zaburinenosti plečkovaním alebo ručnou okopávkou;

Konvenčné pestovanie cukrovej repy hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 t.ha-1 + NPK z priemyselných hnojív v dávke NPK 80:38:96 kg.ha-1, chemická ochrana štandartnými povolenými prípravkami.

V rámci biologického šesť honového osevného postupu sa cukrová repa pestuje po pšenici letnej f. ozimnej. Použité odrody boli Intera a Monriz. Repa cukrová sa pestovala pri medziriadkovej vzdialenosti 0,450 m a v riadku 0,125 m. Pokus bol založený blokovou metódou v štyroch opakovaniach. Rozmery pokusných parceliek 6 x 12 m, zberová plocha cukrovej repy 10,80 m-2 ( dva riadky po celej dĺžke parcely). Úroda koreňov aj skrojkov sa zisťovala ručne odvážením a prepočítaním na hektár. Úrodu celkovej fytomasy predstavovala produkcia koreňa a skrojkov. Výsledky boli zhodnotené analýzou variancie.

Výsledky

Rok 1999 sa z hľadiska zrážok výraznejšie nelíšil od dlhodobého priemeru (91,9% z normálu). Z hľadiska teplôt bol teplejší ako normál (priemerná teplota bola o +1,7°C vyššia ako normál). Rok 2000 bol chudobný na zrážky (spadlo iba 60,09 % z normálu) a z hľadiska teplôt bol teplejší ako normál (priemerná teplota bola o +1,0 °C vyššia ako normál). Po vlhkej jari, v ktorej bolo ťažko dodržať termín sejby repy, prišli už v máji vysoké teploty (nad 30°C) a nastal zrážkový deficit. Tento sa v druhej polovici roku znížil. V roku 2001 sa zrážkové i teplotné pomery od normálu príliš nelíšili.

Priemerná úroda koreňa za hodnotené obdobie dosiahla 73,22 t.ha-1 (čo predstavuje 69,26 % z celkovej úrody fytomasy repy). V jednotlivých rokoch (1999, 2000 a 2001) výška úrody koreňa podľa rokov bola 77,01 - 75,26 a 67,39 t.ha-1 . V relatívnom vyjadrení to predstavuje 72,38 - 75,16 a 60,93 % z úrody celkovej fytomasy. V rokoch 1999 a 2000 sme nezaznamenali štatisticky významné rozdiely vo výške úrody koreňa vplyvom odrody ani vplyvom systému pestovania. Rozdiely medzi systémami pestovania repy boli v roku 2001. Pri oboch odrodách bola vyššia úroda koreňa v konvenčnom systéme v porovnaní s ekologickým. V celkovom hodnotení boli štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými rokmi. Medzi odrodami (Intera 72,85 t.ha-1, Monriz 73,58 t.ha-1) a systémami pestovania (konvenčný systém 73,93 t.ha-1, ekologický systém 72,50 t.ha-1) neboli v úrode koreňa významné rozdiely. Variabilitu úrody koreňa signifikantne ovplyvnila interakcia systémy x roky a odrody x roky. To poukazuje na silný vplyv počasia, ktoré vstupuje do interakcie so skúšanými faktormi a ktoré úrodu koreňa v niektorom roku ovplyvnili signifikantne.

Z výsledkov súčasne vyplýva, že v daných ekologických podmienkach Trnavskej pahorkatiny v bezzávlahových podmienkach skúšané odrody mali približne rovnaký produkčný potenciál. Odroda Monriz je na rozdiel od odrody Intera tolerantná k rizománii. Výsledky súčasne ukazujú, že dobrý produkčný potenciál repy cukrovej kvantifikovaný úrodou koreňa sa dosiahol v konvenčnom i ekologickom systéme pestovania.

Úroda skrojkov v trojročnom priemere dosiahla úroveň 32,50 t.ha-1, čo predstavuje 30,74 % z celkovej úrody fytomasy repy cukrovej. Tendencia v úrode skrojkov je opačná ako pri úrode koreňa. Najvyššia úroda skrojkov bola v roku s najnižšou úrodou koreňa (2001) a to 43,23 t.ha-1, čo je 39,08 % z celkovej úrody fytomasy, najnižšia bola v roku 2000 (24,88 t.ha-1), čo predstavuje 24,84 % z celkovej úrody fytomasy. Na úrode skrojkov sa ukázal negatívny vplyv suchého ročníka 2000. V celkovom hodnotení sme zistili, že podobne ako pri úrode koreňa ani v úrode skrojkov neboli medzi odrodami signifikantné rozdiely. Rozdiel medzi systémami pestovania sme zistili v roku 2001. Úroda skrojkov v konvenčnom systéme pestovania repy cukrovej bola 47,04 t.ha-1 a v ekologickom systéme 39,40 t.ha-1. Pri trojročnom hodnotení sme pozorovali medzi rokmi vysoko preukazné rozdiely. V úrode skrojkov neboli medzi odrodami významné rozdiely (Intera 32,52 t.ha-1, Monriz 32,48 t.ha-1). V konvenčnom systéme boli vyššie úrody skrojkov (34,06 t.ha-1) v porovnaní s ekologickým systémom (30,93 t.ha-1).

Celková produkcia fytomasy (koreň + skrojky) za trojročné obdobie dosiahla 105,71 t.ha-1. Podľa rokov (v poradí 1999, 2000, 2001) bola 106,40, 100,13 a 110,61 t.ha-1. Ročník ovplyvnil úrodu fytomasy (podobne ako úrodu koreňa i úrodu skrojkov) vysoko preukazne. Rozdiely medzi odrodami v rokoch 1999 a 2001 neboli preukazné. V roku 2000 sme zistili, že variabilita celkovej úrody fytomasy bola preukazne ovplyvnená odrodou. Vyššie hodnoty boli pri odrode Monriz (104,72 t.ha-1) ako pri odrode Intera (95,52 t.ha-1). V trojročnom priemere však rozdiel medzi odrodami bol nepreukazný. Pri systémoch pestovania v celkovom hodnotení boli tiež zistené vysoko preukazne vyššie úrody celkovej fytomasy pri konvenčnom systéme pestovania repy cukrovej (107,99 t.ha-1) ako pri ekologickom (103,43 t.ha-1).

Dosiahnuté výsledky korešpondujú s poznatkami, ktoré publikoval Bajči a kol. (1997), Šanta (1994) a iní, ktorí uvádzajú, že najsilnejším faktorom ovplyvňujúcim produkčný potenciál repy cukrovej v bezzávlahových podmienkach sa ukázal ročník. Súčasne sú v súlade s poznatkami iných autorov, ktorí poukazujú na potrebu prehĺbenia poznatkov v oblasti využitia vzájomného pôsobenia intenzifikačných faktorov a ekologických prístupov pri lepšom využití produkčného potenciálu repy cukrovej s ohľadom aj na ochranu životného prostredia (Kováč et al., 2001 a iní).

Tabulka 1: Úroda koreňa, skrojkov a fytomasy v rokoch 1999-2001

Tabulka 2: Štatistické ukazovatele hodnotených znakov

Závěr

Experimentálnou kvantifikáciou vplyvu vybraných intenzifikačných (odrody, výživa, ochrana) i extenzifikačných faktorov (ekologické pestovanie) na produkčný potenciálu repy cukrovej (úrody koreňa, skrojkov a celkovej fytomasy) bolo zistené, že:

· vysoko preukazné rozdiely v úrode koreňa boli medzi rokmi. Odrody ani systémy pestovania úrodu koreňa signifikantne neovplyvnili. Variabilitu úrody koreňa vysoko preukazne ovplyvnili interakcie systémy x roky a odrody x roky.

· úrodu skrojkov signifikantne (vysoko preukazne) ovplyvnili systémy pestovania a roky. Odrody úrodu skrojkov signifikantne neovplyvnili.

· celkovú produkciu fytomasy signifikantne ovplyvnili systémy pestovania (preukazne), roky (vysoko preukazne) a interakcie systémy x roky (vysoko preukazne) a odrody x roky (preukazne).

Použitá literatura

BAJČI, P. - PAČUTA, V. - ČERNÝ, I.: Cukrová repa. Nitra: ÚVTIP - NOI, 1997, 111 s., ISBN :80-85330-35-0.

KOLEKTÍV: Metodika hnojenia a výživy rastlín. Bratislava : AT Publishing., 1998, 112 s., ISBN : 80-967812-1-9.

KOVÁČ, K. - ANTAL, J. - ŽÁK, Š - DODOK, R.: Alternatívne systémy pestovania cukrovej repy. In: IV. Celoslovenská vedecká repárska konferencia. KRV SPU v Nitre. , SPU v Nitre, 2001, 54 - 60, ISBN80-7137-831-3.

KOVÁČ, K. - ŽÁK, Š.: Vplyv ekologického pestovania cukrovej repy na jej produkciu a kvalitu. In : Řepařství 2002, zborník z konference, Praha: ČZS a KRV na ČZU, 2000, s. 70-73, ISBN : 80-213-0590-8.

KRÁĽOVIČ, J. - KRÁLOVÁ,V.: Optimalizácia minerálnej výživy cukrovej repy. In : IV celoslovenská vedecká repárska konferencia (zborník referátov), Nitra, 2001, s. 73 - 75, ISBN 80-7137-831-3

LACKO-BARTOŠOVÁ, M. - FRANČÁKOVÁ, H.: Úrody a kvalita produkcie vybratých plodín v ekologickom a integrovanom systéme hospodárenia. In : Aktuálne otázky oživenia agrokomplexu. Michalovce, 1995 s.235-239.

ŠANTA, M.: Závlahy, dôležitý intenzifikačný faktor pri pestovaní cukrovej repy. Zborník referátov z celoslovenskej repárskej konferencie. In: Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba. Bratislava, 1994, s. 166 - 171.

ŠROLLER, J. - PULKRÁBEK, J. - CHOCHOLA, J.: Několik pohledů na problematiku pěstování cukrovky v ČR. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra, 1997, s. 37 - 44.

Adresa autora