Daňové zaťaženie v EÚ je stále vysoké
18. 6. 2003 | Hospodárske noviny
Najväčším zdrojom daňových príjmov členských krajín bola daň z príjmuCelkové daňové zaťaženie, čiže hodnota daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, v Európskej únii (EÚ) v roku 2001 dosiahla 41,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s 41,8 % v roku 1999 a 40,8 % v roku 1995. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojej najnovšej správe uvádza, že pomer daní k HDP v EÚ ešte stále prevyšuje úroveň v USA (2000: 29,6 %) a Japonsku (27,1 %), čo odzrkadľuje rozdielnu úlohu štátneho sektora v hospodárstve. Spomedzi členov EÚ najvyšší pomer daní k HDP v roku 2001 zaznamenalo Švédsko, Dánsko, Fínsko a Belgicko, najnižšie daňové zaťaženie má Írsko, Španielsko, Portugalsko a Grécko. Väčšina členských krajín v rokoch 1995 až 2001 zaznamenala zvýšenie pomeru daní k HDP, pričom najväčší vzostup nastal vo Švédsku, v Grécku a Rakúsku. Na druhej strane sa daňové zaťaženie znížilo v Írsku, Nemecku, vo Fínsku, v Luxembursku a Holandsku.Eurostat uvádza, že relatívne vysoké daňové zaťaženie je vo veľkej miere dôsledkom vzostupného trendu zo 70. rokov a v menšom rozsahu súvisí aj s vývojom v 80. a začiatkom 90. rokov. Dlhodobé zvyšovanie celkového daňového zaťaženia podľa úradu súvisí s rastúcim podielom štátneho sektora na ekonomickej aktivite. Dane a príspevky na sociálne zabezpečenie sa totiž zvyšovali v dôsledku financovania narastajúcich vládnych výdavkov na pokrývanie sociálnych záväzkov, ako sú dôchodky, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.Jednou z príčin, pre ktoré sa najnovšie znižovanie daňových sadzieb výraznejšie neodzrkadlilo v aktuálnych údajoch, je fakt, že v období výrazného hospodárskeho rastu na konci 90. rokov mali spoločnosti vyššie zisky a platili vyššie dane z príjmu, takže príjmy štátnej pokladnice vzrástli. Navyše daňoví poplatníci sa dostali do vyššej daňovej kategórie a mnohé vlády znižovanie daní čiastočne kompenzovali obmedzením nezdaniteľných položiek. Najväčším zdrojom daňových príjmov v EÚ sa v roku 2001 stala daň z príjmu, ktorej podiel presiahol 50 %. Dane z investícií tvorili zhruba 20 % a spotrebné dane necelých 30 %. Priemerný podiel priamych a nepriamych daní v EÚ v rokoch 1995 až 2001 mierne stúpol, pričom spomedzi členských štátov 10 zaznamenalo zvýšenie podielu priamych daní a 11 zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie.Eurostat pri porovnaní druhov daní a ich podielu na celkových daňových príjmoch štátu odhalil podstatné rozdiely v daňovej štruktúre jednotlivých členských štátov. Severské krajiny - Švédsko, Dánsko a Fínsko - majú relatívne vysoký podiel priamych daní, kým Írsko, Portugalsko a Grécko zasa majú relatívne vysoký podiel nepriamych daní. Sociálne príspevky v Nemecku v roku 2001 tvorili viac než 40 % celkových daní v porovnaní s európskym priemerom 31,4 %. Vysoký pomer týchto príspevkov - približne 36 % - zaznamenalo aj Francúzsko, Holandsko a Španielsko. Relatívne nízky podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie má Dánsko, Írsko a Británia, pričom dánsky systém sociálneho zabezpečenia je takmer výhradne financovaný zo všeobecných daní.
Štruktúra daní v EÚ v roku 2001 | ||||
Štát | Celkové dane (% HDP) | *Nepriame | *Priame | *Prípevky na soc. zab. |
Belgicko | 46,0 | 29,6 | 39,2 | 31,2 |
Dánsko | 49,8 | 35,1 | 60,4 | 4,4 |
Nemecko | 41,2 | 30,3 | 27,3 | 42,5 |
Grécko | 36,8 | 40,8 | 28,3 | 30,9 |
Španielsko | 35,6 | 33,8 | 30,5 | 35,7 |
Francúzsko | 45,4 | 34,7 | 29,1 | 36,3 |
Írsko | 31,2 | 43,6 | 41,9 | 14,5 |
Taliansko | 42,6 | 35,3 | 35,7 | 29,0 |
Luxembursko | 41,8 | 34,1 | 38,2 | 27,7 |
Holandsko | 40,0 | 33,7 | 30,6 | 35,6 |
Rakúsko | 45,6 | 33,8 | 33,4 | 32,8 |
Portugalsko | 35,9 | 41,4 | 27,8 | 30,9 |
Fínsko | 46,0 | 29,9 | 43,0 | 27,1 |
Švédsko | 54,1 | 31,3 | 41,2 | 27,5 |
Británia | 37,5 | 37,8 | 45,2 | 17,1 |
EÚ 15 | 41,1 | 33,7 | 34,9 | 31,4 |
* - ako % celkového daňového zaťaženia | ||||
Zdroj: Eurostat | ||||
Zdroj: Hospodárske noviny, 18. 6. 2003
© Copyright AGRIS 2003 - Publikování a šíření obsahu agrárního WWW portálu AGRIS je možné (pokud není uvedeno jinak) pouze za podmínky uvedení zdroje v podobě www.agris.cz a data publikace v AGRISu.
Přímá adresa článku:
[http://www.agris.cz/detail.php?id=174169&iSub=518 Vytištěno dne: 27.12.2025 06:44
