Poľnohospodárstvo potrebuje skôr alternatívne riešenia ako kompenzácie

Ministerstvo žiada pre agrosektor zo štátneho rozpočtu dodatočnú sumu v celkovej výške 1,722 miliardy korún.

Nepriazeň počasia sprevádza slovenský poľnohospodársky sektor už od jesene roku 2002. Uvádza sa to v analýze dosahov negatívnych faktorov na tohtoročný stav poľnohospodárstva. Analýzu spolu s návrhmi riešenia a žiadosťou o kompenzáciu predložilo na včerajšie rokovanie vlády Ministerstvo pôdohospodárstva SR. To ako kompenzácie pre agrosektor požaduje 1,7 mld. Sk.

Katastrofálne horúčavy zasiahli tohto roku celý starý kontinent. A tak nielen Slovensko a krajiny bývalého východného bloku, ale aj štáty EÚ sa usilujú nájsť finančné zdroje na pomoc poľnohospodárom.EURÓPA HLÁSI OBROVSKÉ ŠKODYNapríklad Švajčiarsky zväz roľníkov informoval, že dlhotrvajúce suchá spôsobili v prvovýrobe škody za tristo miliónov švajčiarskych frankov. Dramaticky sa zhoršila situácia v zabezpečovaní krmiva pre dobytok, lebo vo viacerých krajinách prestala rásť tráva na pasienkoch. Horúčavy a suchá spôsobili v severnom Taliansku miliardové škody nielen poľnohospodárom, ale aj výrobcom elektrickej energie v hydroelektrárňach pre nízky stav hladiny riek. Mestám a obciam sa vypomstilo zanedbávanie údržby vodovodných sietí a zavlažovacích systémov. V dôsledku ich zlého stavu sa na trase ku konečnému spotrebiteľovi stratí až 29 % vody. Šéf federácie nemeckých farmárov Gerd Sonnleitner odhaduje, že sucho postihlo 3,5 milióna hektárov obilnín najmä na juhu a východe Nemecka. Strata tu predstavuje zhruba miliardu eur. Zástupca najväčšieho francúzskeho farmárskeho zväzu Jean-Michel Lemetayer vyčíslil, že v tomto roku bude farmárom v krajine galského kohúta chýbať 600-tisíc ton krmív a sena.Škody spôsobené horúčavami, suchom a požiarmi prinútili vlády a farmárov obrátiť sa na úniu so žiadosťou o finančnú pomoc. Podľa predbežných odhadov tohtoročné suchá "tromfnú" aj vlaňajšie záplavy, ktoré zanechali za sebou škody za 16 miliárd amerických dolárov. Fond solidarity EÚ, ktorý slúži na pomoc pri veľkých prírodných katastrofách, vyše 70 % svojich financií už vynaložil na kompenzáciu škôd, ktoré zanechali práve minuloročné povodne. Klimatické zmeny sú však výzvou, ktorej nemožno čeliť len kompenzáciami. Odborníci tvrdia, že vzhľadom na globálne otepľovanie bude nevyhnutné pristúpiť k rozsiahlym zmenám, a to nielen v poľnohospodárstve, ale aj v iných sférach podnikania.DAŽDE, HOLOMRAZY A SUCHONepriazeň počasia sprevádza slovenský poľnohospodársky sektor už od jesene roku 2002, uvádza sa v analýze dosahov negatívnych faktorov na tohtoročný stav poľnohospodárstva. Analýzu spolu s návrhmi riešenia a žiadosťou o kompenzáciu predložilo na včerajšie rokovanie vlády Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Zdôrazňuje sa v nej, že minuloročné daždivé jesenné počasie negatívne ovplyvnilo už zakladanie porastov ozimných obilnín. Nadmerné zrážky neumožnili zasiať odporúčané osevy obilnín. Ozimná pšenica bola vysiata len na výmere 299-tisíc hektárov, čo predstavuje 75 % odporúčaných plôch, ozimný jačmeň na 21 960 hektároch (64,6 %) a ozimná raž na ploche 22 600 hektárov (70 %). Iba osevné plochy ozimnej repky dosiahli 116 % odporúčanej výmery, čo predstavuje 128-tisíc hektárov.Následne dlhotrvajúce holomrazy a prudké výkyvy teplôt v zime zapríčinili poškodenie zasiatych plodín, takže sa muselo vyorať až 95-tisíc hektárov, čo znamenalo spolu s výsevom náhradných plodín, slnečnice a jačmeňa, ďalšie zvýšenie nákladov. Vývoj vegetácie potom od jarného obdobia poznačil nedostatok zrážok, ktorý sa stupňoval. Iba lokálne zrážky pri prechode studeného frontu v niektorých regiónoch porasty sčasti zlepšili. Odzrkadlilo sa to v značných rozdieloch na úrode v jednotlivých lokalitách SR.Prakticky od začiatku roka je na Slovensku nepriaznivá bilancia zrážok. Zrážkové úhrny v období od apríla do júla v niektorých regiónoch dosiahli iba 58 % tridsaťročného priemeru. Najnižšie zrážky boli na Podunajskej nížine, v Záhorskej nížine a juhu stredného Slovenska. Nedostatok vody v pôde v dôsledku deficitu zrážok sa prejavil pri obilninách v znížení počtu produktívnych odnoží, ale aj počtu zŕn v klase a znížení ich hmotnosti. Vysoké výpadky boli aj v úrodách iných plodín, hlavne repky olejky. Jesenné a zimné počasie spôsobilo, že jej porasty v súčinnosti s vysokými teplotami a nízkymi zrážkami koncom mája a v júni sa podstatnou mierou podieľali na najnižších úrodách v histórii jej pestovania v SR. Podobne v úrodách krmovín (lucerny, ďateliny červenej a trvalých trávnych porastov) sú úrody nízke, hlavne pri druhých kosbách, čo nie je dobrá prognóza pre kŕmne obdobie v zimných mesiacoch. ZÁVLAHOVÝ SYSTÉM LEN NA 38 PERCENTÁCHOverená strata nákladov vynaložených na vyorávky dosiahla celkovo 1,071 miliardy korún, z toho vyorávky zeleniny predstavujú 69 miliónov korún. Následné škody, ktoré prinieslo zníženie úrod, vyčíslil rezort pôdohospodárstva na 2,084 miliardy korún. Po zohľadnení 20 % podnikateľského rizika ministerstvo žiada vyčleniť pre agrosektor zo štátneho rozpočtu sumu v celkovej výške 1,722 miliardy korún.Z hľadiska objektivity hodnotenia dosahov sucha na poľnohospodársku výrobu je potrebný špecifický prístup k pôdam, na ktorých sú vybudované funkčné závlahy. Celkovo ide o výmeru 290 570 hektárov štátnych a asi 15 000 súkromných závlah, kde agropodnikatelia mali možnosť čiastočne eliminovať dosahy sucha umelým zavlažovaním. Zo skúsenosti z predchádzajúcich rokov vyplýva, že v SR sucho pravidelne v rôznej intenzite postihuje takmer tie isté oblasti a skupiny plodín. Slovenská republika prijala už v sedemdesiatych rokoch program výstavby závlah a malých vodných nádrží. Potenciálne plochy postihnuté suchom predstavujú 821-tisíc hektárov, čiže 56 % ornej pôdy.Na Slovensku v súčasnosti možno zavlažovať 315-tisíc hektárov, čo je okolo 38 % z potenciálnej potreby, z toho na 297-tisíc hektároch je závlahový systém funkčný, s rôznym stupňom čiastočných prevádzkových obmedzení. Závlahový systém SR tvorí 445 závlahových sústav so 493 čerpacími stanicami s rozmanitým technickým riešením, 210 kilometrov závlahových privádzačov a asi 9 000 kilometrov rozvodných rúrových sietí s približne 75 000 odbernými hydrantmi.KONCEPCIA PRE DVE REGIONÁLNE OBLASTIV dôsledku globálneho otepľovania hlavne na juhu Slovenska závlahy prestávajú mať intenzifikačný charakter. Ich použitie je skôr existenčnou nevyhnutnosťou. V súvislosti s pokračujúcim globálnym otepľovaním sa predpokladá nielen postupné zvyšovanie teplôt, ale aj nerovnomerné časové rozdelenie zrážok, najmä počas závlahovej sezóny. Prognózy, vyplývajúce z očakávaných klimatických zmien, jednoznačne potvrdzujú potrebu doplnkovej závlahy v intenzívnych poľnohospodárskych oblastiach SR.V nasledujúcom období rezort pôdohospodárstva odporúča vypracovať podrobný program a koncepciu rozvoja závlah pre dve regionálne oblasti Slovenska. Prvým je región, v ktorom závlahy z hľadiska úrod pôsobia ako existenčno-stabilizačný faktor. Ide o oblasť Podunajskej nížiny ohraničenú mestami Bratislava, Trnava, Nitra, Levice a Šahy s výskytom veľmi úrodných pôd. Druhým je región, v ktorom doplnková závlaha z hľadiska úrod pôsobí ako stabilizačný faktor. Patria sem nížinné oblasti Záhoria, Trnavy, Topoľčian, Lučenca, Rimavskej Soboty a Východoslovenskej nížiny s výskytom úrodných pôd.