Vplyv hustoty semenárskych porastov ozimnej repky na množstvo a veľkosť semien

Vplyv hustoty semenárskych porastov ozimnej repky na množstvo a veľkosť semien

The effect of seed crop stand density of the winter oilseed rape on quantity and size of the seeds

Pavel Zubal

Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Abstract

In the years 1998 2001 by form of the field trial in Borovce near Piešťany (maize area, degraded Chernozem on loess, long-term temperature standard 9,2o C, precipitation sum 595 mm) the effect of the seeding rate (1,0 and 1,3 MGS. ha-1) at three varieties (Lirajet, Linfort and Zorro) on quantity and size of the winter oilseed rape seeds was studied.

From the results can be seen, that there were found out no significant differences in yields among the varieties. The seed rate had also no significant effect on the yield of oilseed rape, either.

The yields were mostly influenced by number of the rape plants (within the yield components), which were on the unit surface before the harvest. Either high capability of the rape plants to compensate interactive values of the yield components, like number of the siliqua per minor and main branches, number of seeds per asiliqua and TSW did not eliminate reduction of the plants per 1 m2 (at value intervals of 77 25 plants per 1 m2 ). The thin stands have formed more silique on the minor branches than the thick ones, comparing with the silique on the main branch (thin stands 88%, dense ones 74%).

The higher was the number of productive plants per unit surface, the lower was total number of the silique (r = -0, 423++), the lower weight of the seeds (r = -2,55) and also number of the seeds per one plant (r = -0,226++). The lower was the number of silique per oneplant, the higher was the number of seeds in them (r = -0,108+).

winter oilseed rape, varieties, seeding rate, stand spacing, yield, TSW

ÚVOD

Organizácia porastu, tvorená počtom rastlín na jednotke plochy a ich vzájomnými vzdialenosťami, je predovšetkým pri semenárskych porastoch významný urodový faktor. Pri oz. repke sa uvádza (VAŠÁK, J., 2000), že s hustotou porastu rastie percento redukcie generatívnych orgánov, pričom za limit (pri odrodách), po ktorom sa redukcia výrazne znižuje, je považovaných 40 rastlín na m2. Pri jeho prekročení platí negatívny vzťah medzi počtom rastlín a úrodou (ŠAROUN, J., 2002). Nižší počet rastlín môže byť za priaznivých podmienok kompenzovaný vyšším rozkonárením s vyšším počtom šešúľ na rastline, semien všešuli aich veľkosťou. Viacero prác (ZUBAL, P., 2002) hľadá spodný limit počtu rastlín, pri ktorom už absolútny počet generatívnych orgánov na jednotke plochy klesá.

Tieto vzájomné vzťahy organizácie semenárskych porastov ozimnej repky olejky sú predmetom nášho príspevku.

MATERIÁL AMETÓDA

Poľné pokusy boli zakladané na Výskumnom pracovisku v Borovciach pri Piešťanoch. Ide o lokalitu v kukuričnej oblasti, s nadmorskou výškou 167 m n.m., z pôdneho hľadiska charakterizovanú ako degradovanú černozem na spraši s pH 5,5 - 7,2, s dobrým obsahom prístupného draslíka, stredným obsahom fosforu a vysokým obsahom horčíka (Mehlich II) pri obsahu humusu 1,8 2,0%. Do pokusu boli zaradené nasledujúce faktory:

A. Odroda:

a1 Lirajet

a2 Linfort

a3 Zorro

B. Výsevok:

b1 1,0 milión klíčivých semien (MKS)

b2 1,3 milión klíčivých semien (MKS)

Pokusy prebiehali v r. 1999 - 2001. Základné hnojenie fosforom (28 kg.ha-1) a draslíkom (60kg.ha-1) bolo vykonané na jeseň pri predsejbovej príprave pôdy. Dusíkaté hnojenie bolo vykonávané vždy na jar systémom delených dávok v množstve 150 kg.ha-1 N.

Pri zakladaní pokusov bola použitá konvenčná (orbová) technológa s predsejbovou a jarnou elimináciou burín (Treflan, Lontrel) a s jesennou likvidáciou výdrvu (Gallant Super). Jesenní, jarní aj šešuľoví škodcovia boli podľa výskytu eliminovaní insekticídmi (Nurelle, Decis, Vaztak) a na jeseň bol aplikovaný Horizon ako morforegulátor. (V r. 1999 Retacel.)

Sejba bola vykonávaná parcelkovou sejačkou Oyord a zber maloparcelkovým kombajnom Wintersteiger.

Výsledky boli vyhodnotené pomocou analýzy rozptylu stestovaním rozdielov pomocou Tukey-testu.

VÝSLEDKY ADISKUSIA

Na úrodu ozimnej repky, v priemere za pokusné roky, nemali sledované faktory preukazný vplyv. Nepreukazné rozdiely medzi odrodami vychádzajú z ich približne rovnakých vlastností a nie sú prekvapivé (tab. 1). Všetky odrody reagovali rovnakým, čiže žiadnym spôsobom na rozdielny výsevok, rôzne úrovne hnojenia a snáď prekvapivo aj na poveternostné podmienky pokusných rokov. Takisto nepreukazný vplyv výsevku na výšku úrody sa prejavil vo všetkých rokoch a pri všetkých skúšaných odrodách

Hmotnosť tisíc semien bola preukazne ovplyvnená iba odrodou a preukazné a výrazné boli rozdiely medzi rokmi, čiže výsevok nemal na tento znak preukazný vplyv. Najvyššiu hodnotu vykazovala v priemere za ostatné faktory odroda Linfort - 8,22 g, preukazne menej Lirajet - 7,74g a najmenej, opäť preukazne Zorro 7,33g. V priemere najvyššia HTS bola v najmenej úrodnom roku 2000, ale pri najmenšom počte rastlín na jednotke plochy a pri najmenšom počte semien v šešuli 11,19 g. V najúrodnejšom roku 2001, ale pri najvyššom počte rastlín, dosahovala HTS preukazne najnižšie hodnoty 3,87 g, čo je 34% z najvyššej hodnoty. Medzi týmito hodnotami bol r. 1999, s priemernou HTS 8,24 g.

Súčin počtu šešúľ na rastline a semien v šešuli predstavuje komplexnejší znak počet semien na rastline. Na jeho hodnoty mali vplyv odrody, na úrovni 5%-nej pravdepodobnosti a vysokopreukazné rozdiely boli aj medzi rokmi. Najnižšiu priemernú hodnotu tohto znaku 4230 semien dosiahla odroda Linfort, pričom sa odlišovala preukazne iba od najvyššej hodnoty tohto znaku, zistenej pri odrode Zorro 4 930 semien. Výsevok nemal na počet semien preukazný vplyv.

Z hľadiska rokov bola najvyššia hodnota počtu semien na rastline zistená v r. 2000 5 018 semien, čo bolo preukazne viac ako v r. 1999 a 2001, ktoré sa od seba vzájomne neodlišovali.

Z celkového vplyvu pokusných faktorov na úrodu a úrodotvorné prvky ozimnej repky olejky v pokusných rokoch vyplýva, že síce pri odrodách sa v úrode neprejavili vzájomné rozdiely ako preukazné, avšak okrem počtu semien v šešuli a počtu produktívnych rastlín bol vplyv odrody na ostatné znaky vysokopreukazný. Odroda Zorro mala preukazne najviac šešúľ na vedľajších konároch ako aj na hlavnom konári (termináli), a preto aj šešúľ spolu na celej rastline. Vďaka nepreukazne najvyššiemu počtu semien v šešuli mala táto odroda aj preukazne najvyšší počet semien na rastline. Preukazne najnižšia hodnota HTS pri tejto odrode ju však v konečnom dôsledku postavila do pozície nepreukazne sa odlišujúcej odrody. Opačne sa správala odroda Linfort, pri ktorej najnižší počet šešúľ a najnižší počet semien na rastline bol kompenzovaný najvyššou HTS, čo ju v úrode zaradilo z hľadiska významnosti na rovnakú úroveň s ostatnými odrodami.

Ako menej významný sa ukázal faktor výsevok, ktorý preukazne (a pochopiteľne) ovplyvnil iba vzchádzavosť, počet produktívnych rastlín a čiastočne (P 0,05) aj výšku rastlín. Pri vyššom výsevku bola vyššia vzchádzavosť, takmer 90%-ná, čo je pre repku menej obvyklé (VAŠÁK, J. akol., 2000). Počet rastlín pred zberom bol síce vyšší pri vyššom výsevku, ale výpadok rastlín cez zimu a počas vegetácie predstavoval 55% zo vzídených rastlín, zatiaľ čo pri výsevku 1,0MKS bol výpadok iba 37%. To potvrdzuje údaje autorov (VAŠÁK, J. akol., 2000, FÁBRY, A.- BARANYK, P., 2002) uvádzajúcich dôkazy o neúčinnosti zvyšovania výsevku pri pestovaní oz. repky.

Z úrodotvorných prvkov konečnú úrodu ovplyvňuje predovšetkým počet rastlín, ktoré sú k dispozícii na jednotke plochy pred zberom. V rozmedzí hodnôt nášho pokusu (od 25,6 po 77,3 na m2) zvyšujúci sa počet rastlín pozitívne ovplyvňoval výšku úrody (r = 0,746++). Čím bol porast hustejší, tým viac mal šešúľ na hlavnom konári a menej na vedľajších konároch, resp. tým menej mal spolu šešúľ na rastline. Menší počet šešúľ na rastline bol ale kompenzovaný vyšším počtom semien v šešuli, čo v konečnom dôsledku priaznivo ovplyvnilo úrodu (tab. 1). Pri konkrétnych hodnotách znakov v našom pokuse teda platilo, že na úrodu má pozitívny vplyv počet šešúľ na hlavnom konári (r = 0,695) a negatívny počet šešúľ na vedľajších konároch (r=0,435, tab. 2).

Z hľadiska organizácie porastu je možné dedukovať, že pri sledovaných odrodách je predovšetkým 25 rastlín už nedostatočný počet, ktorý porast, resp. rastliny, aj cez masívnu tendenciu zvyšovať hodnoty ostatných úrodotvorných prvkov nedokážu eliminovať, čo sa prejavuje negatívne na úrode. I 46,5 rastlín na m2 sa ukázalo ako nedostatočný počet, pri ktorom bol oproti 77,3 rastlinám síce nepreukazne, ale nižší počet semien na rastline, ale už preukazne nižšia úroda (tab. 1). Je to v súlade s údajmi Jenricha, H. (JENRICH, H., 2002), ktorý ako predstaviteľ šľachtiteľa týchto odrôd (DSV Lippstadt, SRN) pri nich považuje 50 80 na m2 za optimálny počet rastlín pred zberom.

ZÁVER

Z výsledkov poľných pokusov vyplývajú nasledujúce závery:

· v úrodách neboli zistené preukazné rozdiely medzi odrodami Lirajet, Linfort a Zorro

· na výšku úrody nemal preukazný vplyv výsevok, resp. rozdiely medzi výsevkami 1,0 a1,3 MKS neboli preukazné

· z úrodotvorných prvkov najviac ovplyvňoval úrody počet rastlín, ktoré boli k dispozícii na jednotke plochy pred zberom. Ani vysoká schopnosť rastlín repky vzájomne kompenzovať hodnoty úrodotvorných prvkov ako je počet šešúľ na vedľajších a hlavnom konári, počet semien v šešuli a HTS neeliminovala úbytok rastlín na m2 (v rozmedzí hodnôt 77 - 25 rastlín na m2).

· počet produktívnych rastlín súvisel preukazne a pozitívne iba s výsevkom a vykazoval preukazné rozdiely medzi rokmi.

· pomer počtu šešúľ na vedľajších a hlavnom konári bol v priemere 79,4 ku 20,6%, pričom odroda Zorro na rozdiel od Linfort vytvárala viac šešúľ na vedľajších konároch ako na hlavnom

· riedke porasty vytvárali viac šešúľ na vedľajších konároch ako husté v porovnaní so šešuľami na hlavnom konári (riedke porasty 88% a husté 74%)

· čím vyšší bol počet produktívnych rastlín na jednotke plochy, tým nižší bol celkový počet šešúľ (r = - 0 423 ++) a aj počet semien na rastline (r = -0,226++)

· čím nižší bol počet šešúľ na rastline, tým vyšší bol počet semien v nich (r = -0,108+)

ZOZNAM LITERATÚRY

fábry, a. baranyk, p.: Pěstitelské systémy ozimé řepky, stěžejní trendy technologie systému výroby řepky. In: Olejniny: Strategické, agronomické a ekonomické trendy pestovania olejnín na Slovensku : Zborník z odbornej konferencie Piešťany 26.-27.2.2002. Piešťany : VÚRV, 2002, s. 29-35.

jenrich, h.: Optimálne podmienky pre produkciu repky vNemecku. In: Olejniny: Strategické, agronomické a ekonomické trendy pestovania olejnín na Slovensku : Zborník z odbornej konferencie Piešťany 26.-27.2.2002. Piešťany : VÚRV, 2002, s. 16-22.

ŠAROUN, J. - BARANYK, P. ŠKEŘÍK, J.: Využití regulátorů růstu vporostech řepky ozimé. In: Olejniny: Strategické, agronomické a ekonomické trendy pestovania olejnín na Slovensku : Zborník z odbornej konferencie Piešťany 26.-27.2.2002. Piešťany : VÚRV, 2002, s. 36 46.

VAŠÁK, J. akol.: Řepka. Praha AGROSPOJ, 2000, 301

ZUBAL, P.: Vplyv rôznych pestovateľských opatrení na úrodu kapusty repkovej pravej formy ozimnej. Záv. správa, Piešťany : VÚRV, 2002, s.24, tab. 12, príl. 2

Kontaktná adresa:

Ing. Pavel Zubal, CSc.

Výskumný ústav rastlinnej výroby, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany

e-mail: zubal@vurv.sk

Tab. 1: Vplyv hnojenia, odrody, výsevku a rokov na sledované znaky ozimnej repky olejky za pokusné roky

	Vzchádza- vosť %	Počet produktív. rastlín	Výška rastlín mm	Počet šešúľ na bočných konároch	Počet šešúľna termináli	Počet šešúľ na rastline	Počet semien v šešuli	Úroda t.ha-1	HTS g	Počet semien na rastline
Lirajet	93,54	50,89	1237,5	143,53	35,13	177,74	25,70	3,84	7,74	4560
Linfort	77,28	49,58	1193,5	130,53	37,24	167,65	25,50	3,73	8,22	4267
Zorro	79,00	48,99	1176,7	155,22	38,91	194,12	25,99	3,89	7,33	4930
Hd (0,05)	5,92	2,54	21,8	12,58	1,48	13,21	0,89	0,158	0,15	397,8
(0,01)	7,36++	3,16	27,2++	15,64++	1,85++	16,43++	1,11	0,197	0,190++	494,5++
1,0 MKS	77,01	47,96	1210,4	147,28	36,88	184,07	25,79	3,84	7,74	4688
1,3 MKS	89,55	51,67	1194,8	138,91	37,31	175,59	25,67	3,80	7,79	4483
Hd (0,05)	4,04	1,73	14,9+	8,59	1,01	9,02	0,61	0,108	0,104	271,6
(0,01)	5,31++	2,28++	19,6	11,29	1,33	11,86	0,80	0,142	0,137	357,0
1999	101,22	46,50	1308,5	111,59	37,47	149,05	28,67	4,86	8,24	4301
2000	51,28	25,62	877,6	178,10	24,38	201,55	24,80	1,35	11,19	5020
2001	97,33	77,32	1421,7	139,60	49,43	188,90	23,72	5,26	3,87	4437
Hd (0,05)	5,92	2,54	21,8	12,58	1,48	13,21	0,89	0,158	0,153	397,8
(0,01)	7,36++	3,16++	27,2++	15,64++	1,85++	16,43++	1,11++	0,197++	0,190++	494,5++
	83,28	49,82	1202,6	143,09	37,09	179,83	25,73	3,84	7,76	4586

Tab. 2: Korelačné vzťahy medzi úrodotvornými prvkami a úrodou oz. repky olejky priemer za roky 1999, 2000 a 2001