Vplyv systému pestovania repy cukrovej na jej úrodu a kvalitu

VPLYV SYSTÉMU PESTOVANIA REPY CUKROVEJ NA JEJ ÚRODU A KVALITU

The influence of growing system on the yield and quality of sugar beet

Š. Žák 1, K. Kováč 2, M. Klimeková 1, M. Babulicová 1

VÚRV Piešťany 1, SPU Nitra 2

Summary: From the analysis and evaluation of yield parameters and technological quality of sugar beet, variety Monriz cultivated in two different growing systems (ecological and conventional) in the years 2000 – 2002 followed that there were no statistically significant differences within ecological and conventional system between determining indicators. This fact suggest on the real possibility of sugar beet growing by the ecological way. The sugar beet yield was higher (statistically significant) in conventional system, but refined sugar extraction was higher in ecological system. There were no differences between this two systems at refined sugar yield. The significant interactions between sugar beet yields, production of polarization sugar and refined sugar yield says about the significant influence of year (weather) on these parameters.

Key words: sugar beet, ecological and conventional system, sugar beet yield, sugar content, production of polarization sugar, refined sugar extraction, refined sugar yield

Souhrn: Z analýzy a hodnotenia parametrov úrody a technologickej kvality repy cukrovej odrody Monriz v dvoch systémoch pestovania (ekologický a konvenčný) v rokoch 2000-2002 vyplynulo, že medzi rozhodujúcimi znakmi pri pestovaní repy cukrovej neboli zistené štatisticky významné rozdiely pri ekologickom systéme pestovania v porovnaní s konvenčným systémom, čo poukazuje na reálnu možnosť pestovania repy cukrovej ekologickým spôsobom. Úroda koreňa bola síce preukazne vyššia v konvenčnom systéme, ale výťažnosť rafinády bola vyššia v ekologickom systéme, takže v úrode rafinády nebol významný rozdiel medzi systémami. Preukazné interakcie rok x systém v znakoch úroda koreňa, úroda polarizačného cukru a úroda rafinády napovedajú o významnom vplyve ročníka (priebeh počasia) na tieto znaky.

Klíčová slova: repa cukrová, ekologický a konvenčný systém, úroda koreňa, cukornatosť, produkcia polarizačného cukru, výťažnosť rafinády, úroda rafinády

Úvod

Repa cukrová je plodina náročná na agrotechniku (prekyprenie a homogenizáciu orničnej vrstvy pôdy do hĺbky 0,30 m) a harmonickú výživu najmä dusíkom. Produkciou 50 t.ha-1 buliev spolu s listami repa odoberie z pôdy okolo 250 kg N, 30 kg P, 250 kg K, 85 kg Na, 60 kg Mg a 50 kg Ca (Fecenko, Ložek, 2000; Kováčová, 1997). Za základ organického hnojenia sa pokladá hnojenie maštaľným hnojom, ktorý treba zaorať najneskôr do polovice septembra (Bajči a kol.,1997).

Repa cukrová patrí v rastlinnej produkcii k významným plodinám, ktoré v osevnom postupe pozitívne ovplyvňujú pôdne prostredie, kvalitu následnej produkcie a dobre potláčajú buriny (Kováč, Klimeková, 1998). V ekologickom pestovaní rastlín je všestranný, dobre vyvážený osevný postup s primeraným zastúpením vikokvetých plodín a okopanín základným predpokladom pre dobré fungovanie agroekosystému (Dlouhý, 1994). Systém pestovania vplýva nielen na produkciu repy cukrovej, ale aj na jej technologickú kvalitu (Lacko-Bartošová, Frančáková, 1995, Kováč, Žák, 2000 a iní).

Materiál a metody

Na účelovom hospodárstve VÚRV Piešťany v Borovciach bol v poľných podmienkach založený maloparcelkový pokus. V príspevku hodnotíme roky 2000 až 2002. Územie má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým priemerom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer ročnej teploty je 9,2°C, za vegetáciu 15,5°C. Výrobná oblasť je kukurično-jačmenná, pôda černozem hnedozemná. Obrábanie pôdy k repe cukrovej bolo štandardné (systém 3 orieb, predsejbová úprava pôdy stredne ťažkými nesenými klincovými bránami, sejba sejačkou na presnú sejbu repy).

V príspevku hodnotíme dva varianty pestovania, ktoré simulujú dva systémy (ekologický a konvenčný). Sú to:

Ekologické pestovanie repy cukrovej podľa pravidiel IFOAM (hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 t.ha-1, regulácia zaburinenosti plečkovaním a ručnou okopávkou).

Konvenčné pestovanie repy cukrovej (hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 t.ha-1 + NPK z priemyselných hnojív v dávke NPK 80:38:96 kg.ha-1, ochrana repy štandardným chemickým spôsobom).

V rámci biologického šesť honového osevného postupu sa repa cukrová pestovala v článku lucerna – lucerna - pšenica letná f. ozimná – repa cukrová. V pokuse sa pestovala odroda Monriz, pri medziriadkovej vzdialenosti 450 mm a v riadku 125 mm. Pokus bol založený blokovou metódou v štyroch opakovaniach. Rozmery pokusných parceliek 6 x 12 m, zberová plocha 10,80 m2. Zber buliev a skrojkov sa robil ručne. Cukornatosť, obsah a-amino N, obsah sodíka a obsah draslíka boli stanovené na automatickej linke VENEMA (Selekt, a.s. Bučany) zo vzorky 25 riep. Výťažnosť rafinády sme vypočítali podľa Reinefelda. Výsledky boli spracované do tabuliek a zhodnotené analýzou variancie.

Výsledky a diskuse

Z hľadiska zrážok boli vo všetkých troch rokoch zimné i jarné zrážky deficitné, najviac v roku 2002 (tab.1). V roku 2000 boli deficitné aj letné zrážky, no v rokoch 2001 a 2002 boli letné zrážky nad normálom. Suma zimných teplôt bola veľmi rozdielna, keď v roku 2001 bola veľmi teplá zima, v roku 2000 sa približovala k normálu a v roku 2002 bola zasa veľmi studená. Suma jarných teplôt bola v roku 2001 na úrovni normálu, ale v rokoch 2000 a 2002 bolo toto obdobie teplejšie. Suma letných teplôt bola v rokoch 2000 a 2001 na úrovni normálu, ale v roku 2002 bolo leto teplejšie.

Úroda koreňa repy cukrovej (tab.2) v pokuse počas jeho trvania bola 61,50 t.ha-1, keď sa pohybovala od 47,80 t.ha-1 (2000) po 70,86 t.ha-1 (2002). Medzi rokmi 2000 a 2001 ako aj 2000 a 2002 bol vysoko preukazný rozdiel a medzi rokmi 2001 a 2002 bol nepreukazný. Analýzou variancie sme zistili, že medzi systémami bol štatisticky významný rozdiel, keď v ekologickom systéme (59,03 t.ha-1) bola preukazne nižšia úroda ako v konvenčnom (63,97 t.ha-1).

Laboratórne stanovenie technologických parametrov repy ukázalo, že v pokuse bola priemerná cukornatosť 15,37°S (tab. 2). Analýzou variancie sme zistili, že v ekologickom systéme bola vyššia cukornatosť (15,56 °S) ako v konvenčnom systéme (15,18 °S), rozdiel však bol nepreukazný Variabilitu cukornatosti počasie štatisticky významne ovplyvnilo, keď medzi rokmi 2000 a 2001 bol vysoko preukazný rozdiel a medzi rokmi 2000 a 2002 bol preukazný.

Priemerná produkcia polarizačného cukru (tab.2) v pokuse bola 9,40 t.ha-1, keď sa pohybovala od 7,69 t.ha-1 (2000) po 10,90 t.ha-1 (2002). Medzi rokmi 2000 a 2001, ako aj 2000 a 2002 bol vysoko preukazný rozdiel a medzi rokmi 2001 a 2002 bol rozdiel preukazný. Analýzou variancie sme zistili, že medzi systémami neboli štatisticky významné rozdiely.

V pokuse sme zistili priemernú výťažnosť rafinády 12,63 % (tab.2). Analýzou variancie sme zistili, že v ekologickom systéme bola vyššia výťažnosť rafinády (13,02 %) ako v konvenčnom systéme (12,25 %) a tento rozdiel bol preukazný. Variabilitu výťažnosti rafinády počasie štatisticky významne ovplyvnilo, keď medzi rokmi 2000 a 2001 bol vysoko preukazný rozdiel a medzi rokmi 2000 a 2002 bol rozdiel preukazný.

Úroda rafinády (tab.2) v pokuse v priebehu jeho trvania bola 7,71 t.ha-1, keď sa pohybovala od 6,57 t.ha-1 (2000) po 8,61 t.ha-1 (2002). Medzi rokmi 2000 a 2001 ako aj 2000 a 2002 bol vysoko preukazný rozdiel a medzi rokmi 2001 a 2002 bol preukazný rozdiel. Analýzou variancie sme zistili, že medzi systémami neboli štatisticky významné rozdiely.

Pri znakoch úroda koreňa, produkcia polarizačného cukru a úroda rafinády sme zistili preukaznú interakciu roky x systémy. V úrode koreňa v rokoch 2001 a 2002 boli v ekologickom systéme nižšie hodnoty ako v konvenčnom, kým v roku 2000 to bolo naopak.. V znakoch produkcia polarizačného cukru a výťažnosť rafinády bola situácia podobná, keď v rokoch 2001 a 2002 boli v ekologickom systéme nižšie hodnoty ako v konvenčnom, kým v roku 2000 to bolo naopak.

Tabulka 1: Priebeh zrážok a teplôt v rokoch 2000 – 2002 v porovnaní s dlhodobým normálom (DN)

Tabulka 2: Hodnoty znakov technologickej kvality repy cukrovej v rokoch 2000 - 2002

Tabulka 3: Štatistické vyhodnotenie parametrov kvality repy cukrovej v rokoch 2000 – 2002

Závěr

Z analýzy a hodnotenia parametrov úrody a technologickej kvality repy cukrovej odrody Monriz v dvoch systémoch pestovania (ekologický a konvenčný) v rokoch 2000-2002 vyplynulo, že medzi rozhodujúcimi znakmi pri pestovaní repy cukrovej neboli zistené štatisticky významné rozdiely pri ekologickom systéme pestovania v porovnaní s konvenčným systémom, čo poukazuje na reálnu možnosť pestovania repy cukrovej ekologickým spôsobom. Úroda koreňa bola síce preukazne vyššia v konvenčnom systéme, ale výťažnosť rafinády bola vyššia v ekologickom systéme, takže v úrode rafinády nebol významný rozdiel medzi systémami. Preukazné interakcie rok x systém v znakoch úroda koreňa, úroda polarizačného cukru a úroda rafinády napovedajú o významnom vplyve ročníka (priebeh počasia) na tieto znaky.

Použitá literatura

BAJČI, P. - PAČUTA, V. - ČERNÝ, I.: Cukrová repa. Nitra: Ústav vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo, 1997, 111 s., ISBN: 80-85330-35-0.

DLOUHÝ, J.: Ekologické zemědelství. In: Kováč, K.- Göransson, M. a kol.: Integrované a ekologické systémy rastlinnej výroby. Piešťany: VÚRV, 1994, s. 16-27, ISBN: 80-900515-7-X.

FECENKO, J. - LOŽEK, O.: Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra: SPU, 2000, 442 s. ISBN: 80-7137-5.

KOVÁČ, K. - KLIMEKOVÁ, M.: Pestovanie cukrovej repy pri obmedzených vstupoch v podmienkach ochrany podzemných zdrojov vody. In: Listy cukrovarnícke a řepařské, roč.114, 1998, č.11, s. 300 -304.

KOVÁČ, K. - ŽÁK, Š.: Vplyv ekologického pestovania cukrovej repy na jej produkciu a kvalitu. In : Reparství 2002, zborník z konferencie, Praha : ČZS a KRV na ČZU, 2000, s. 70-73, ISBN : 80-213-0590-8.

KOVÁČOVÁ, M.: K racionalizácii hnojenia cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, 1997, s. 53-59.

LACKO-BARTOŠOVÁ, M. - FRANČÁKOVÁ, H.: Úrody a kvalita produkcie vybratých plodín v ekologickom a integrovanom systéme hospodárenia. In : Aktuálne otázky oživenia agrokomplexu. Michalovce, 1995 s.235-239.

Adresa autora