Plodinový ekvivlent Cirsium arvense (L.) Scop. v repe cukrovej

PLODINOVÝ EKVIVALENT CIRSIUM ARVENSE (L.) SCOP. V REPE CUKROVEJ

The Crop Equivalent of Cirsium arvense (L.) Scop. in Sugar Beet

E. Líška, E. Demjanová, E. Hunková

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Summary: The crop equivalent of Cirsium arvense (L.) Scop. in sugar beet on experimental station of Slovak Agricultural University in Nitra – Dolná Malanta in years 2002 – 2003 was researched. The crop equivalent of Cirsium arvense in sugar beet was lower in year 2003, than in 2002. It was caused by extremely warm weather with very low or without rainfalls in vegetation period 2003 year. The competitive ability and crop equivalent of Cirsium arvense was the highest in May 2002 and May 2003 and lower in June 2002 and 2003. The crop equivalent of Cirsium arvense (L.) Scop. in sugar beet reached value CEi = 4,92 – 2,96 in May 2002 – 2003, and CEi = 0,86 – 0,55 in June 2002 – 2003.

Key words: sugar beet, crop equivalent, Cirsium arvense (L.) Scop., weed infestation

Souhrn: V rokoch 2002 a 2003 v rámci poľného polyfaktorového pokusu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity na experimentálnej báze v Nitre – Dolnej Malante bol sledovaný plodinový ekvivalent pichliača roľného Cirsium arvense (L.) Scop. v porastoch repy cukrovej. Odber živín v rokoch sledovania bol významne ovplyvnený pestovateľským ročníkom, najmä vysokou teplotou ovzdušia a hlbokým, dlhodobým deficitom vlahy vo vegetačnom období v roku 2003. Plodinový ekvivalent Cirsium arvense (L.) Scop.v repe cukrovej bol vyšší v máji, v jej skorších rastových fázach, v júni bola naopak konkurenčne silnejšia repa cukrová voči pichliaču roľnému v oboch rokoch sledovania. Plodinový ekvivalent pichliača roľného Cirsium arvense (L.) Scop. v porastoch repy cukrovej dosiahol hodnotu CEi = 4,92 – 2,96 v máji 2002 – 2003 a CEi = 0,86 – 0,55 v júni 2002 - 2003.

Klíčová slova: repa cukrová, plodinový ekvivalent, Cirsium arvense (L.) Scop., zaburinenosť

Úvod

Prognóza škodlivosti zisteného stavu zaburinenosti má značný praktický význam. Snahou je nájsť spôsob objektívneho stanovenia hodnoty, ktorá by umožnila výpočet tzv. hospodárskeho prahu škodlivosti. Po stanovení tejto hodnoty je možné o. i. posúdiť aj ekonomickú návratnosť prostriedkov vynaložených na reguláciu zaburinenosti. V súčasnosti sa skúmajú postupy s využitím plodinových ekvivalentov (Váňová, Klem, 1997 in Dvořák, 1998). Plodinový ekvivalent je merateľný znak, ktorý vyjadruje nároky buriny na abiotické faktory (svetlo, teplo, vodu, živiny) v porovnaní s kultúrnou rastlinou, v ktorej sa vyskytuje.

Pichliač roľný je trváca hlboko koreniaca burina, ktorá klíči a vzchádza väčšinou na jar pri minimálnej teplote 4 – 6 °C z hĺbky 20 – 50 mm. Vyžaduje pôdy so stredným až vysokým obsahom dusíka. Tvorí korene a horizontálne koreňové výhonky s púčikmi, z ktorých vyrastajú nadzemné byle. Hlavný koreň rastie do hĺbky 2-3 m aj hlbšie. Časť koreňových výhonkov môže byť v dormantnom stave, čo sťažuje jeho reguláciu (Mikulka et al., 1999). Koreňový systém je krehký a citlivý voči kultivačným zásahom, s vysokou regeneračnou schopnosťou. Je rozšírený na celom území Slovenska od nížin do horských oblastí. Vyskytuje sa vo všetkých plodinách pestovaných na ornej pôde aj mimo nej. Jeho mnohostranná škodlivosť a početnosť výskytu má na Slovensku rastúcu tendenciu (Líška et al., 2001). Tri rastliny pichliača roľného na m2 spotrebujú približne 5 kg N, 0,8 kg P, 4 kg K. Pri veľmi silnom výskyte (v “ohniskách”) môže pichliač roľný nadzemnou a podzemnou fytomasou z plochy 1 ha odčerpať viac ako 300 kg N, 40 kg P a takmer 400 kg K, tiež Ca, Mg a mikroelementy. Keďže príjmová kapacita koreňov pichliača je vyššia, pestované kultúrne rastliny pozastavujú svoj rast a druhotne sú napádané chorobami a škodcami (Stach, 2000, Líška et al., 2002). Od roku 1989 sú zaznamenávané stále stúpajúce trendy vo výskyte pichliača roľného na ornej pôde .(Kneifelová a Mikulka, 2003). Významne sa ale premnožuje i na nepoľnohospodárskej pôde, ktorá je zdrojom zaburinenosti polí. Aj keď rastliny pichliača vytvárajú len listovú ružicu, v prvom roku spôsobujú škody na plodinách vzhľadom k pomerne silnej konkurenčnej schopnosti. (Mikulka, 2003).

Repa cukrová patrí k plodinám, kde regulácia zaburinenosti patrí po ročníku, založení a udržaní kompletného porastu a po vplyve stanovišťa k rozhodujúcim faktorom úrodnosti (Šimurková, 2003).

Materiál a metody

V roku 2001 bol založený poľný polyfaktorový pokus na experimentálnej báze SPU v Nitre – Dolná Malanta. Výmera každej pokusnej parcely bola 30 m2 so štyrmi opakovaniami. Aktuálna zaburinenosť v pestovaných plodinách bola hodnotená 3 krát počas vegetácie. Na jar pri plnom vzchádzaní po aplikácii postemergentných herbicídov početnou metódou a pred zberom metódou hmotnostne početnou na ploche 1 m2 v štyroch opakovaniach s využitím metódy náhodne usporiadaných dielov. Varianty obrábania pôdy boli nasledovné: B1 – stredne hlboká orba do hĺbky 0,20 – 0,25 m, B2 – plytká orba do hĺbky 0,15 – 0,20 m, B3 – tanierovanie do hĺbky 0,10 – 0,12 m. Varianty hnojenia: 0 (kontrola) – bez hnojenia, PH + PZ – bilančné hnojenie priemyselnými hnojivami a zapravenie pozberových zvyškov predplodiny v dávke 5,0 t.ha-1 (v sušine). Odbery rastlín boli uskutočnené na variante B1 a hnojení 0 (kontrola).

V rokoch 2002 - 2003 bolo vybraných z pôdy po 30 rastlín repy cukrovej a pichliača roľného v dvoch termínoch – 17. 5. a 17. 6. 2002 a 19. 5. a 17. 6. 2003. Zvyšky pôdy boli odstránené prúdom vody nad sitom s priemerom otvorov 0,2 mm, nadzemná časť a korene boli mechanicky oddelené. Sledované boli nasledovné parametre (v priemere na jednu rastlinu): počet koreňov, dĺžka koreňov, výška rastlín, počet listov, hmotnosť nadzemnej časti rastlín v čerstvom stave, hmotnosť koreňov v čerstvom stave, hmotnosť suchej hmoty koreňov, hmotnosť suchej hmoty rastliny, hmotnosť suchej hmoty rastlín spolu. Rastové fázy boli zistené podľa BBCH stupnice. Plodinové ekvivalenty boli vypočítané na základe vzťahu: CEi = Ww/Wc. CEi = plodinový ekvivalent pre určitý burinový druh “i”, Ww = hmotnosť suchej hmoty buriny, Wc = hmotnosť suchej hmoty plodiny.

Výsledky a diskuse

Wilson (1986) posudzoval relatívnu konkurencieschopnosť burín na základe plodinových ekvivalentov. Uvádza plodinové ekvivalenty rôznych druhov burín v pestovanej plodine – pšenici letnej, forma ozimná. Buriny s plodinovým ekvivalentom vyšším ako 1 majú vyššiu konkurenčnú schopnosť ako jedna rastlina pšenice letnej, f. ozimná. Váňová, Klem (1997, in Dvořák, 1998) uvádzajú priemernú hodnotu plodinového ekvivalentu pichliača roľného CEi = 2, pre pšenicu letnú, forma ozimná. Problematika plodinových ekvivalentov nie je dostatočne prebádaná a vyžaduje ďalší výskum.

Tabulka 1: Porovnanie rastových fáz repy cukrovej a pichliača roľného podľa BBCH stupnice

Graf 1: Plodinové ekvivalenty Cirsium arvense (L.) Scop. v repe cukrovej v r.2002 a 2003

Veľký vlahový deficit v máji a v júni 2003 spôsobil fyziologické sucho pôdy a výrazne obmedzil čerpanie živín repou cukrovou, ako aj pichliačom roľným. Plodinový ekvivalent pichliača roľného voči repe cukrovej bol najvyšší v májových termínoch hodnotenia - CEi = 4,92 – 2,96 (graf 1). Repa cukrová v tomto termíne vzchádza, má zvyčajne 2 - 4 listy a je veľmi citlivá na zaburinenosť pichliačom roľným. V júnových termínoch hodnotenia je už vo fáze listovej ružice a stáva sa vážnejším konkurentom pichliača roľného v čerpaní živín z pôdy – CEi = 0,86 – 0,55 (graf 1). Neriešenie problému zaburinenosti pichliačom roľným v repe cukrovej spôsobuje neskôr vážne problémy aj v zvyčajne následnej plodine – jačmeni jarnom. Pichliač roľný je možné v repe cukrovej účinne regulovať prípravkami s účinnou látkou clopyralid. Prípravky pôsobia systémovo a po translokácii koreňovým systémom výrazne oslabujú vitalitu rastlín pichliača roľného. Ak je však intenzita zaburinenosti vysoká (>25% pokryvnosti), účinnosť prípravkov na báze clopyralidu je veľmi nízka, najmä pri dlhšie trvajúcom deficite vlahy v pôde. Preto je účelné sústrediť sa na reguláciu pichliača roľného najmä v obilninách a znížiť tak potenciálnu zaburinenosť v repe cukrovej. V takýchto prípadoch prináša aplikácia clopyralidu v repe cukrovej pomerne vysoký pestovateľský efekt.

Závěr

Čerpanie živín plodinami, ako aj pichliačom roľným bolo významne ovplyvnené ročníkom (najmä deficitom vlahy v roku 2003). Repa cukrová je konkurenčne silnejšia ako jačmeň jarný, je však citlivá na zaburinenosť pichliačom roľným v máji, v rastovej fáze vzchádzania.

Použitá literatura

DVOŘÁK, J.: Praktikum z herbologie. Brno : MZLU, 1998. 87 s. ISBN 80-7157-344-2

KNEIFELOVÁ, M. - MIKULKA, J.: Expanding weeds on arable land. In: XVI. Slovak and Czech Plant Protection Conference. Nitra : SPU, 2003, s. 251. ISBN 80-8069-235-1

LÍŠKA, E. et al.: Výskum burín v porastoch pestovaných plodín a regulácia zaburinenosti v rozličných sústavách hospodárenia na pôde v agroekologických podmienkach Slovenska : Záverečná správa projektu VEGA 1/5141/98. Nitra: SPU v Nitre, 2001. 158 s.

LÍŠKA, E. – ČERNUŠKO, K. – HUNKOVÁ, E. – OTEPKA, P. 2002. Biológia burín. Nitra : VES SPU v Nitre, 2002. 221 s. ISBN 80-8069-001-4

LÍŠKA, E. – FÁBRI, A. – HUNKOVÁ, E.: Aktuálna zaburinenosť vybraných plodín na Slovensku. In: Agroregion 2000. České Budějovice : Jihočeská univerzita, 2000, s. 237-238, ISBN 80-7040-424-8

MIKULKA, J. et al.: Plevelné rostliny polí, luk a zahrad. Praha : ČZU, 1999. 160 s. ISBN 80-902413-2-8

MIKULKA, J.: Biologie a regulace pcháče obecného. In: Farmář, roč. 9, 2003, č.1, s. 25.

STACH, J.: Využití minimálního zpracování půdy ve vyšších polohách. Habilitační práce. České Budějovice : ZF JU v Českých Budějovicích, 2000. 186 s.

ŠIMURKOVÁ, J..: Najdôležitejšie problémy s burinami v porastoch repy cukrovej. In: Naše pole, roč.7, 2003, č. 6, s. 17

WILSON, B. J. 1986. Yield responses of winter cereals to the control of broadleaved weeds. In: Proceedings EWRS Symposium – Economic Weed Control. 1986, s. 75-82.

Adresa autora

Príspevok vznikol za podpory grantového projektu VEGA 1/8159/01 riešeného na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre.