Dynamika tvorby biomasy repy cukrovej počas vegetácie

DYNAMIKA TVORBY BIOMASY REPY CUKROVEJ POČAS VEGETÁCIE

Dynamics of sugar beet biomass production during the vegetation period

M. Kováčova 1, Š. Žák 2

SELEKT VŠÚ a.s. Bučany 1, VÚRV Piešťany 2

Summary: In field conditions the trial with sugar beet has been established to investigate its development and growth on the plots of SELEKT RBI, joint-stock company, Bučany. We found out that uneven distribution of precipitation caused lower yield of the root, leaf and beet tops and in year 2002. The yield of biomass reached 90.98 t.ha-1 at average of the years. In individual years, according to the years 1999-2000-2001-2002 the yield formed 96.01 t.ha-1 (105.5 % of average value) – 113.21 t.ha-1 (124.4 % of average) – 79.28 t.ha-1 (87.1 % of average) – 77.5 t.ha-1 (85.2 % of average). The increase in root yield was recorded till to the harvest term, while at the yield of the beet tops and leaves this increase continued up to begin of August. Subsequently, there was recorded slow decrease to the half of September and repeated slow increase in beet tops and leaf yield. At average of the years 1999 – 2000, the ratio of root yield to the yield of the tops and leaf was 67 % : 33 %. The most different ratio was recorded in 2002 (83 % : 17 %) but that ratio was appropriate for sugar beet growers.

Key words: sugar beet, root yield, root and leaf yield, yield of biomass

Souhrn: Na pozemkoch SELEKT-u VŠÚ a.s. Bučany bol v rokoch 1991-2002 v poľných podmienkach zakladaný pokus s repou cukrovou na sledovanie jej vývinu. Úroda biomasy v priemere rokov 1991 - 2000 dosiahla 90,98 t.ha-1, v jednotlivých rokoch to podľa rokov 1999-2000-2001-2002 bolo 96,01 t.ha-1 (105,5 % priemeru) - 113,21 t.ha-1 (124,4 % priemeru) - 79,28 t.ha-1 (87,1 % priemeru) - 77,5 t.ha-1 (85,2 % priemeru). Pri úrode koreňa sme pozorovali nárast až po zberový termín, kým pri úrode skrojkov a listu sme pozorovali narastanie do začiatku augusta, nasledovalo postupné znižovanie do polovice septembra a opäť nastal mierny nárast úrody skrojkov a listu. V priemere rokov 1991 -2000 bol pomer úrody koreňa k úrode skrojkov a listu 67 % : 33 %. Najodlišnejší pomer bol v roku 2002 (83 % : 17 %).

Klíčová slova: cukrová repa, úroda koreňa, úroda skrojkov a listu, úroda biomasy

Úvod

Repa cukrová je typickým predstaviteľom rastlín mierneho pásma. Je rastlinou dlhého dňa, preto jej vyhovujú ročníky s intenzívnejším slnečným žiarením. Okrem genetických vplyvov na rast a vývin pôsobia aj pôdne faktory a poveternostné podmienky (Bajči a kol., 1997).

Tvorba úrody repy cukrovej je podmieňovaná mnohými ovplyvniteľnými i neovplyvniteľnými faktormi a ich vzájomnými interakciami (Kováčova, Miklovič, 1992). Úrodový potenciál repy cukrovej závisí od produkčného potenciálu stanovišťa a použitých intenzifikačných faktorov (Kráľovič, Králová, 2001). Z nich má kľúčový význam výživa (Kolektív, 1998), ochrana a odroda (Roháčik, Morbacher, 2000).

Stabilizačný faktor pestovania cukrovej repy v poveternostne menej priaznivých podmienkach predstavuje doplnková závlaha (Šanta, 1994). V bezzávlahových podmienkach stabilita úrody kolíše a rozhodujúcim faktorom býva počasie. V týchto podmienkach významný vplyv na produkciu a kvalitu repy cukrovej má vzájomné spolupôsobenie počasia, pestovateľských a prírodných podmienok stanovišťa s vlastnosťami použitých odrôd (Žák a kol., 2002).

Cieľom príspevku je sledovanie dynamiky tvorby biomasy repy cukrovej počas vegetácie v rokoch 1999 až 2002.

Materiál a metody

Práca hodnotí výsledky poľných pokusov vývinových skúšok. Poľné pokusy boli zakladané na pozemkoch SELEKTu, VŠU a.s. v Bučanoch. Stanovište je charakterizované stredne ťažkými úrodnými pôdami degradovanej černozeme s neutrálnou reakciou, strednou zásobou prístupných živín.

Pozemky patria do kukuričnej výrobnej oblasti s priemernou ročnou teplotou 9,3°C a s priemerným úhrnom zrážok okolo 560 mm.

Do vývinových skúšok boli každoročne zaradené minimálne tri jednoklíčkové odrody nášho a zahraničného sortimentu. Hodnotené výsledky predstavujú vždy priemer odrôd. Spoločne pre všetky roky je pestovanie repy cukrovej jednotnou metodikou zakladania týchto pokusov.

Odrody sa pestovali v poľných pokusoch na trojriadkových parceliach s dĺžkou 7,5 m. na ploche 10 m2. Každá odroda mala štyri opakovania. Odbery sa začínali 15. júla, pokračovali v 15 dňových intervaloch do polovice októbra. Odbery boli robené ručne za pomoci podorávača.

Výsledky a diskuse

Najvyššia úroda koreňa (tab. 3) bola dosiahnutá v roku 2000 (120,2 % priemeru), nasledoval rok 1999 (115,4 % priemeru), rok 2002 (105,2 % priemeru) a rok 2001 (94 % priemeru). Významné rozdiely medzi jednotlivými rokmi môžeme vysvetliť rozdielnym priebehom teplôt a zrážok, predovšetkým ich rozdelením v priebehu vegetačného obdobia. V roku 2000 po suchej jari prišlo obdobie dostatočného množstva zrážok, ktoré repa cukrová využila. Naopak v roku 2002, keď bol zrážok nadbytok sa dosiahla nižšia úroda koreňa, pretože ich rozdelenie nebolo najvhodnejšie a napr. za 15 dní októbra, keď už repa zrážky nemohla využiť spadlo 69,1 mm zrážok, čo skomplikovalo zber.

V roku 2000 sa dosiahla aj najvyššia úroda skrojkov a listu (tab. 4) - 133,6 % priemeru rokov 1991-2000. V ostatných rokoch bola úroda skrojkov a listu vždy nižšia ako priemer rokov 1991-2000 , v roku 1999 to bolo 85,4 %, v roku 2001 73,1 % a v roku 2002 iba 44 %. Ak úroda koreňa varírovala od 57,68 t.ha-1 po 73,71 t.ha-1, tak pri úrode listu bolo toto rozpätie oveľa väčšie (od 13,00 t.ha-1 po 39,5 t.ha-1).

Tabuľka 1: Klimatická charakteristika vegetačného obdobia (apríl - október)

Tabuľka 2: Prehľad o vegetačnej dobe repy cukrovej

Tabuľka 3.: Úroda koreňa repy cukrovej

Tabuľka 4.: Úroda skrojkov a listu repy cukrovej

Úroda biomasy (tab. 5). v priemere rokov dosiahla 90,98 t.ha-1 a v jednotlivých rokoch to podľa rokov 1999-2000-2001-2002 bolo 96,01 t.ha-1 (105,5 % priemeru); 113,21 t.ha-1 (124,4 % priemeru); 79,28 t.ha-1 (87,1 % priemeru); 77,5 t.ha-1 (85,2 % priemeru).

Úroda koreňa postupne narastala až po zberový termín. Najvyššie prírastky boli zaznamenávané v priebehu mesiaca júla, prvej polovice augusta. Pri úrode skrojkov a listu mal vývin iný priebeh, keď sme pozorovali narastanie do začiatku augusta, nasledovalo postupné znižovanie do polovice septembra a opäť mierny nárast úrody skrojkov a listu. Úroda biomasy v podstate kopírovala priebeh úrody koreňa, s výnimkou začiatku októbra, kedy nastal mierny pokles.

V priemere rokov 1991-2000 bol pomer úrody koreňa k úrode skrojkov a listu 67 % : 33 %. Najviac sa k tomuto pomeru priblížili hodnoty z roku 2000, kedy bola aj najvyššia úroda koreňa, pomer koreňa ku skrojkom a listu bol 65 % : 35 %. Nasledovali roky 1999 a 2001 (pomer 73 % : 27 %), najodlišnejší pomer bol v roku 2002 (83 % : 17 %).

Tabuľka 5.: Úroda biomasy repy cukrovej

Závěr

Úroda biomasy v priemere rokov 1999 - 2000 dosiahla 90,98 t.ha-1 a v jednotlivých rokoch to podľa rokov 1999-2000-2001-2002 bolo 96,01 t.ha-1 (105,5 % priemeru); 113,21 t.ha-1 (124,4 % priemeru); 79,28 t.ha?1 (87,1 % priemeru); 77,5 t.ha-1 (85,2 % priemeru).

Pri úrode koreňa sme pozorovali postupný nárast až po zberový termín.

Pri úrode skrojkov a listu sme pozorovali narastanie do začiatku augusta, nasledovalo postupné znižovanie do polovice septembra a opäť nastal mierny nárast úrody skrojkov a listu. Úroda biomasy v podstate kopírovala priebeh úrody koreňa, s výnimkou začiatku októbra, kedy nastal mierny pokles.

V priemere rokov 1991-2000 bol pomer úrody koreňa a úrody skrojkov a listu 67 % : 33 %. Najviac sa k tomuto pomeru priblížili hodnoty z roku 2000, kedy bola aj najvyššia úroda a pomer koreňa ku skrojkom a listu bol 65 % : 35 %. Nasledovali roky 1999 a 2001 (pomer 73 % : 27 %), najodlišnejší pomer bol v roku 2002 (83 % : 17 %).

Použitá literatura

BAJČI, P., PAČUTA, V., ČERNÝ, I.: Cukrová repa. Nitra : Ústav vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo, 1997, 111 s., ISBN 80-85330-35-0.

KOLEKTÍV: Metodika hnojenia a výživy rastlín. Vydanie prvé, Bratislava: AT Publishing, 1998, 112 s., ISBN: 80-967812-1-9.

KOVÁČOVA,M., MIKLOVIČ, D.: Charakteristika rastu a formovanie technologickej akosti cukrovej repy vo vegetačnom období. Rostl. výroba, 1992, č.9-10, s.841-846.

KRÁĽOVIČ, J., KRÁLOVÁ, V.: Optimalizácia minerálnej výživy cukrovej repy. In: IV. celoslovenská vedecká repárska konferencia, vydal VES SPU Nitra, 2001, s.73-75, ISBN: 80-7137-831-3.

ROHÁČIK, T., MORBACHER, J.: Rozvojový program pestovania cukrovej repy v SR v roku 2005. Bratislava: Roľnícke noviny, 11. 10. 2000, príloha Beseda, s. 2-3.

ŠANTA, M.: Závlahy, dôležitý intenzifikačný faktor pri pestovaní cukrovej repy. In: Zborník referátov z celoslovenskej repárskej konferencie “Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba”, Bratislava, 1994, s.166-171.

ŽÁK, Š., KOVÁČ, K., BABULICOVÁ, M.: Vplyv vybraných intenzifikačných faktorov (odroda, výživa, ochrana) na produkčný potenciál repy cukrovej pestovanej v bezzávlahových podmienkach Trnavskej pahorkatiny. In: Řepařství 2002, zborník z konferencie,Vydal: ČZU Praha, s. 144-147, ISBN80-213-0877-X.

Adresa autora