Výrobcov techniky zachraňuje export

Veľmi podkapitalizované slovenské poľnohospodárstvo neumožňuje domácim strojárskym firmám, ktoré vyrábajú techniku pre toto odvetvie, naplno rozvinúť výrobu. Jednoducho preto, lebo poľnohospodárom nezostáva z predaja rastlinných a živočíšnych produktov dostatok finančných zdrojov na to, aby pravidelne obnovovali svoj strojový park.Medzi naše najlepšie strojárske firmy s výrobou pôdohospodárskej techniky patrí Agrofinal Hlohovec, známy svojimi sejačkami. Viac ako 80 percent produkcie však firma exportuje do zahraničia. Podobne aj spoločnosť Agrio Postrekovače v Ponikách vyváža svoje výrobky do Česka a Holandska, pretože domáci trh by ju sotva uživil.

Spoločnosť AGRO BB v Banskej Bystrici-Kremničke má za sebou viac ako 30-ročnú tradíciu výroby techniky pre roľníkov a pre jej obchodné aktivity platí presne to isté. Viac ako polovica produkcie smeruje do zahraničia. Pri mulčovačoch rozvíja spoločnosť spoluprácu s holandským partnerom a jej výrobky poznajú aj na Ukrajine a v Estónsku. Približne trinásť rokov vyváža aj do Nemecka, ale najväčší podiel na vývoze má Česká republika. Firma je dlhoročným výrobcom náhradných dielov na nemecké kombajny a v programe traktorových kosačiek sa angažuje už vyše 30 rokov. Ak sa v minulosti zaoberala predovšetkým opravami strojov, v súčasnosti má vyšší podiel výroba a predaj. Z jej dielne pochádzajú nesené rozmetadlá priemyselných hnojív, slnečnicové a repkové adaptéry na kombajny a v súlade s pokrokom techniky rozširuje aj výrobu náhradných dielov na nové druhy kombajnov.- Prakticky každý kupujúci sa pýta, akú splatnosť mu ponúkneme, pričom by chcel kúpiť stroj hoci aj na päť splátok, - približuje skúsenosti z praxe riaditeľ AGRO BB Pavel Rajčok. - Banky majú síce prebytok peňazí, ale nám nevychádzajú v ústrety, - ťažká si a dodáva, že finančné problémy poľnohospodárstva sa spätne prenášajú na výrobcov techniky.Jedným z príkladov je oblasť služieb. Spoločnosť vlastní sedem moderných obilných kombajnov, ktoré žnú úrodu od juhu až po sever Slovenska. Doteraz však nemá uhradených 30 percent výkonov za minulý rok. Vymáhanie pohľadávok je veľmi náročné a neraz sú platby nahradené bartrom. Znamená to, že strojárska firma musí potom predávať obilie, prípadne živočíšne produkty, čo je práca navyše a predstavuje návrat do minulosti.Slovenskí strojári by podľa niektorých pozorovateľov dokázali vyrobiť až 90 percent potreby poľnohospodárskych strojov na tuzemskom trhu. A nielen to, trúfajú si ich vyrobiť a aj vyrábajú lacnejšie ako zahraničná konkurencia, pritom v porovnateľnej kvalite. Podľa P. Rajčoka však u nás stále prevláda predstava, že západný stroj je lepší, pretože je drahší, a myslí si, že potrvá ešte nejaký čas, kým sa prvovýrobcovia presvedčia, že kvalitné sú aj domáce strojárske výrobky.Pohľad do strojových parkov poľnohospodárskych podnikov svedčí o tom, že ich obnova je už veľmi potrebná. Najhoršia situácia je v dopravnej technike, oveľa lepšie na tom však nie sú ani traktory a kombajny. Nie je až také vzácne vidieť na našich poliach ešte staručké E-512, ktoré však už nijako nevynikajú svojím výkonom a kvalitou práce. Je známe, že svojho času sa o výrobu obilného kombajnu pokúšali aj Podpolianske strojárne v Detve, podkapitalizované poľnohospodárstvo im však nedalo žiadnu šancu.Niekedy bránia rozvoju podnikania aj zbytočné administratívne prekážky. V rámci cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou tam chcela spoločnosť AGRO BB v minulom roku presunúť na žatvu svoje kombajny. Tie sú u nás využité dva a pol mesiaca v roku, ale na ukrajinských poliach by mali podstatne dlhšiu sezónu. Nápad však narazil na bariéru predpisov, keď druhá strana žiadala zábezpeku vo výške niekoľko miliónov korún za každý stroj. Zábezpeku mali, prirodzene, dostať späť, ale nikto im nemohol zaručiť, kedy. V každom prípade to však znamená potrebu značného balíka voľných zdrojov, ktoré našim firmám chýbajú.