Stroj je ako človek. Má robiť, ale i oddýchnuť si

Orbu považujú za kvalitnú predsejbovú prípravu pôdy.

V krásnych, ale náročných podmienkach medzi Prešovom a Sabinovom pod vrchom Šariš hospodária otec Štefan a syn Jaroslav Bačišinovci na 218 ha pôdy. Každý rok považujú za lepší ako predchádzajúci, a tak môžu myslieť aj na rozumné investovanie do modernej techniky. Sejbou repky začali zakladať úrodu 13-teho roku hospodárenia.

Začiatky súkromne hospodáriaceho roľníka Ing. Štefana Bačišina spadajú do obdobia transformácií jednotných roľníckych družstiev. K rozhodnutiu hospodáriť za seba a na svojom ho „dotlačilo“ i rozpadávajúce sa družstvo v Šarišských Michaľanoch. Zostala voľná pôda vlastníkov, o ktorú do zákonom stanovenej lehoty 31.8. 1992 požiadal. Časť ľudí mu poskytla pôdu ihneď a ostatní postupom času prišli za ním sami. Neúspešne sa pokúšal aj o prebratie živočíšnej výroby. Pre prácu v poľnohospodárstve ho priam predurčujú a pomáhajú vedomosti zo štúdia na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ale predovšetkým z dlhoročnej praxe v miestnom poľnohospodárskom podniku, kde začínal v roku 1970 ako opravár poľnohospodárskych strojov. Dnes hospodári na ornej pôde o výmere 218 ha. O všetku pôdu sa starajú so synom a jedným zamestnancom. Mladší z dvojice Bačišinovcov bol známy ako majster republiky v streľbe z ľubovoľnej pištole. Kvôli športu zanechal aj vysokú školu. Súťažný duch ho neopustil ani pri jeho terajšej práci. Zúčastňoval sa majstrovstiev Slovenskej republiky v orbe a trikrát aj majstrovstiev sveta v orbe do klina s otočným pluhom. Trénoval na vlastných pozemkoch aj s viacnásobným majstrom Slovenska Danielom Neštickým. Jarnú prípravu pôdy začínajú, ako sa na správnych oráčov patrí, už na jeseň orbou. Na vykonanú orbu môžu byť pyšní. Vzorové oranie v okolí prekážok ako stĺpy, hydranty a pod., by sa lepšie nedalo precíznejšie ani porýľovať. Priamočiara brázda, odvaly, kde nepoznať jednotlivé prejazdy, na to všetko sa bola radosť pozerať. O tom, akú vážnosť prikladajú orbe, svedčí každoročné menenie jej smeru. Jarná príprava pôdy sa odvíja od dokonale vyzretej pôdy. Nevyužívajú kultivátory, brány. Pred sejbou len upravia povrch pôdy domácky vyrobeným smykom. Je to ťažký trám s navarenými klinmi, ktoré sa dajú prirovnať ku klincom na bránach. Po tejto operácii rozhodia priemyselné hnojivo, v posledných rokoch používajú Amofos v dávke 100 – 200 kg.ha-1. Od firmy Kverneland majú rozhadzovač priemyselných hnojív s možnosťou nastavenia pracovnej šírky od 18 do 36 m. Vzhľadom na postrekovač však využívajú len 18 m pracovný záber. Takúto technológiu umožňuje aj kvalitná sejačka agregovaná s rotačnými bránami. Do pripravenej pôdy sejú predovšetkým jačmeň, lebo je predpoklad, že dobre vyklíči. Koľajové riadky pomocou sejačky nerobili, ale už pri najbližšej sejbe ich chcú použiť. Záber sejačky je 3 m a podľa jednotlivých prejazdov vedia odhadnúť požadovaných 18 m záberu postrekovača. RAU je nesený moderný postrekovač s objemom nádrže 1 000 l, ktorého dávka je nastaviteľná a riadená počítačom nezávisle od pracovnej rýchlosti. Minimálna dávka vody je 70 l.ha-1, čo sa rovná dávke počas leteckej aplikácie. Samozrejme nezabúdajú ani na dýzy, ktoré musia byť adekvátne dávke. Vodu do postrekovača čerpali doma z obecného vodovodu, ale vzhľadom na finančnú náročnosť pri výmere 200 ha a súčasných cenách vody boli donútení hľadať iné riešenie. Teraz čerpajú vodu z potoka vlastným čerpadlom do šiestich 1 000 l nádrží a z nich tým istým čerpadlom do postrekovača. „Za jeden deň sme schopní ošetriť 100 ha. Striekame len za bezvetria, čo je u nás zväčša do 10-tej hodiny, a potom od 16-tej do 20-tej hodiny. Teplotu berieme tiež ako limitujúci faktor. Snažíme sa postrekovať tak, aby účinok bol čo najlepší. Veľmi veľa hnojíme kvapalnými hnojivami, snažíme sa ich dávať do každého postreku. Rastliny tak majú jednoznačne lepší zdravotný stav, čo sa odzrkadlí na úrode“, povedal starší z Bačšinovcov.

Zber plodín robia svojpomocne. Mali starú E-514, ktorú predali. Tohtoročnú žatvu robili za pomoci služieb. Mali Case od Nových Zámkov a Claas farmára z Jarovníc. Pochvaľovali si rýchlosť a kvalitu zberu. Uvažujú aj o kúpe nového kombajnu, pretože vzhľadom na výmeru by potrebovali nový stroj. Chcú využiť prostriedky z EÚ, a tak spracovali projekt cez sektorový operačný program. V okolí začali ako prví s pestovaním slnečnice, dnes ju sejú na 50 ha. Pri jej pestovaní zistili postupom času zaujímavosti. Na výdrve spozorovali, že ju nepoškodia jarné mrazy. Ak je už väčšia, tak je to otázne. Po iné roky siali po „troch zamrznutých“, ale teraz sa neobávajú jarných mrazíkov a sejú už v apríli. Pri zbere slnečnice vôbec nedesikujú, ale používajú na zníženie vlhkosti prvé mrazy, ktoré prichádzajú už koncom septembra. Keď začali pestovať slnečnicu pred siedmimi rokmi, bola daždivá jeseň, pršalo a pôda bola tak rozmočená, že sa nemohli dostať do poľa. Prišli silné večerné mrazy –7 až –8 °C a cez deň svietilo slnko a fúkal vietor. Toto počasie umožnilo, že sa zberová technika dostala na pole a za 2 dni zožali celú výmeru. Deň po zbere napadol sneh. Slnečnicu sejú upravenou univerzálnou sejačkou. Výsevok používajú 6 kg.ha-1. S touto sejačkou sejú aj mak s výsevkom 1,5 kg na hektár. Pred štyrmi rokmi sa rozhodli kúpiť nový traktor. „Vyberali sme ho so synom doslova podľa sympatií, podobne ako si človek vyberá manželku.“ Zúčastnili sa výstavy Agrokomplex a tu sa obom zapáčili fínske traktory Valtra. Aj s odstupom času, keď sa zúčastňujú prezentácií pre firmy a porovnávajú ostatné stroje, je pre nich najkrajší traktor Valtra. Ako hovoria „už niet zlého traktora“. Po dobrých skúsenostiach s Valtrou 8750, ktorý má výkon 190 PS, sa rozhodli dokúpiť si Valtru 900 s výkonom 90 PS. Nevedia si ich kvôli bezporuchovosti vynachváliť. Tomu ale predchádza každodenná starostlivosť. Nestane sa, že by si sadli do traktora bez skontrolovania oleja, náplne a vyfúkania chladiča a vzduchového filtra. Každý z nich má pridelený stroj, o ktorý sa musí starať a je zaň zodpovedný. Je to aj otázka prestíže. Plánujú kúpiť ešte výkonovo väčší traktor, okolo 210 – 215 PS. Opäť si vyberú Valtru. „Každý stroj, o ktorý sa bude človek poctivo starať, vydrží ako ten náš. Podobne ako napr. s topánkami. Ak ich človek neošetruje, tak sa môžu skôr rozpadnúť. Mašina je ako človek, má robiť ale i oddýchnuť.“ Ing. Bačišin nesúhlasí s tým, aby traktor robil celý deň a za volantom sa vymieňali len traktoristi. Ten, kto to tak robí, mal by traktor po 4-roch rokoch dať do šrotu. Je to síce iba kov, ale môže sa prehriať a „unaviť“. Takúto filozofiu majú pri práci so svojimi traktormi. Za väčšiu Valtru by mohli pripojiť 5-radličný pluh, ale používajú 4-radličný, aby ho šetrili. „Náš traktor nezadymí, môže ísť v optimálnych otáčkach 1 600.min-1. Ide voľne, je nezaťažený. Nepotrebujeme, aby sa pole zoralo za 2 hodiny, my si nato dáme aj viac dní, ale práca je precíznejšia a kvalitnejšia.“ V čase návštevy sa v hale nachádzal nový, ešte nepoužitý traktor Zetor Forterra s výkonom 120 PS. Pri ňom si pochvaľovali veľmi dobrý pomer medzi cenou a výkonom. Veria, že kvalitou sa bude rovnať Valtre. Samozrejme musíme spomenúť aj pluhy. Pred ôsmimi rokmi si vybrali pluh od firmy Kverneland. „Sú to jedny z najkvalitnejších pluhov.“ Jeho cena je pomerne vysoká, ale práca vynikajúca. Minulý rok menili lemeše a rátajú, že im vydržia ešte aj budúcu jeseň. Ing. Bačišin zo svojej praxe vie, čo je to menenie lemešov a ich kovanie. Prerátal si to a zistil, že je výhodnejšie ich kúpiť. Staršie pluhy už nespĺňajú požiadavky na kvalitu práce a trvácnosť. Ku trom otočným pluhom plánujú po schválení projektu dokúpiť aj štvrtý päťradličný pluh. Hrdí sú na upravený dvojradličný súťažný pluh Kverneland. Veria, že po zrealizovaných úpravách sa dokážu presadiť v súťažiach v orbe. Strojový park sa nachádza na hospodárskom dvore bývalého družstva, o ktorý sa delia s ďalšími súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Začínali v jednej hale, ktorú postupom času odkúpili od daňového úradu. V jednej miestnosti majú všetky potrebné stroje a náradia na opravy. V ďalšej hale, kde bol sklad a menšia dielňa s montážnou jamou, plánujú presunúť terajšiu dielňu a urobiť v nej aj sýpku. Postačovať bude na uskladnenie väčšej časti vyprodukovaného obilia. Na budúci rok, ak im to dovolia financie, chcú kúpiť násypku a dopravníky na naskladňovanie. Vo vnútri uvažujú o drevených boxoch, aby zamedzili miešaniu jednotlivých druhov obilnín. Vyberanie budú riešiť nakladačom, pretože pásy na vyskladňovanie považujú za poruchové. Myslia aj na dosúšanie obilnín. Majú predstavu o roštoch z pletiva, na ktoré dajú plachtu na zamedzenie prepadávania obilnín a kúpia aj ventilátory. Do ďalšej budúcnosti plánujú demontovať na tejto hale strechu a urobia tam podkrovné bývanie. Ing. Bačišin verí, že sľúbené dotácie v novembri dostanú. Hospodária aj bez dotácií, ale za súčasných cenových podmienok je to veľmi náročné. Po nabehnutí na nový systém prideľovania dotácií veria, že pre podnikanie na pôde nastanú lepšie časy.