Hnojenie slnečnice – významný faktor znižovania závislosti úrod od poveternostných podmienok

Ing. Gabriela Šrojtová,

Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany,

Ústav agroekológie Michalovce

Celková plocha osiata slnečnicou v minulom roku na Slovensku bola približne 90 000 ha, z čoho na Východoslovenskej nížine (VSN) približne 20 000 ha. To svedčí o jej významnom postavení v rastlinnej výrobe u nás. Vplyvom bioklimatických zmien v poslednom desaťročí sa posúvajú možnosti pestovania slnečnice až na severnú hranicu repárskej výrobnej oblasti a miestami i južnú hranicu zemiakarskej výrobnej oblasti. V súvislosti s priebehom počasia v našich podmienkach sa pre tvorbu úrod slnečnice kladie dôraz na viaceré významné intenzifikačné faktory, medzi ktoré patrí hnojenie resp. výživa.

Potvrdzujú to aj výsledky z pokusov Oblastného výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach, v ktorých sú úrody slnečnice až o 50 % vyššie ako úrody dosahované v pestovateľskej praxi na VSN. Pokusy so slnečnicou, ktorých cieľom bolo zistiť výkonnosť biologického potenciálu v konkrétnych podmienkach, boli založené na experimentálnom pracovisku vo Vysokej nad Uhom, na fluvizemi modálnej (FMm). Fluvizeme modálne patria medzi stredne ťažké, hlinité pôdy s priemerným obsahom ílovitých častíc nad 35 % a s obsahom humusu 1,9 %. Pôdno-klimatickými podmienkami charakterizované experimentálne pracovisko reprezentuje centrálnu časť Východoslovenskej nížiny. Patrí do teplého, veľmi suchého, nížinného, kontinentálneho klimatického regiónu, s dlhodobým priemerom teploty vzduchu 9,1 oC a priemerom úhrnu zrážok za rok 591 mm. Zaraďuje sa do kukuričnej výrobnej oblasti. Skúmané faktory počasia (priemerná denná teplota vzduchu, suma zrážok), resp. ich priebeh a vplyv na úrody slnečnice sa sledovali pri hybride Fleuret zasiatom po predplodine pšenici letnej forme ozimnej, a to v dvoch variantoch hnojenia: V1 – variant hnojený 250 kg č.ž. NPK (pomer živín 1 : 2 : 2), V2 – variant nehnojený. Zber sa robil ručným zrezávaním úborov slnečnice z plochy 30 m2, ktoré sa následne vymlátili maloparcelkovým kombajnom SEEDMASTER. Úrody nažiek (prepočítané na 8 % vlhkosť) a počet rastlín na hektár sú uvedené v tabuľke 1. Pri hodnotení vplyvu počasia (teploty, zrážky) na úrody slnečnice v dvoch variantoch hnojenia sa vychádzalo z klimatických podmienok zaznamenaných na pozorovacej stanici SHMÚ, ktorá sa nachádza priamo vo Vysokej nad Uhom (tabuľka 2, 3). Vegetačné obdobie v sledovaných rokoch 2000–2003 na tejto lokalite je možné hodnotiť po teplotnej stránke ako normálne, keď priemerná teplota dosiahla v jednotlivých mesiacoch vegetačného obdobia 93,9-116,6 % dlhodobého priemeru (DP). Ako veľmi teplý je možné hodnotiť mesiac máj (tabuľka 2). V pokusných rokoch 2000– 2003 sa potvrdilo, že zrážky na Východoslovenskej nížine sú najpremenlivejším meteorologickým prvkom. Vo Vysokej nad Uhom sa v roku 2000 extrémnym suchom vyznačovali mesiace máj a jún s úhrnom zrážok na úrovni 50 %, resp. 34,2 % dlhodobého priemeru. Extrémne suché boli aj mesiace apríl a máj v roku 2002, kedy sa mesačný zrážkový úhrn pohyboval na úrovni 68,5 % a 41,9 % dlhodobého normálu a apríl v roku 2003 (60 % DP, tabuľka 3). Celkový priemerný úhrn zrážok za vegetačné obdobie pokusných rokov (320 mm) bol oproti dlhodobému normálu (344 mm) nižší o 7 %. Zrážky v júli, okrem roku 2002, výrazne prevyšovali dlhodobý priemer. Najvýraznejší nedostatok vlahy vo všetkých hodnotených rokoch bol v máji, kedy v pokusoch slnečnica vzchádzala (tabuľka 4). Vzhľadom k tomu, že v tomto mesiaci dosiahla priemerná teplota za pokusné roky 116,6 % dlhodobého normálu (minimálna teplota na vzchádzanie je 4 oC, optimálna 8 oC), ale zrážky boli len na úrovni 53,2 % dlhodobého normálu, slnečnica horšie vzchádzala. Pri výsevku 70 000 rastlín na hektár vzišlo v priemere len 64 800 rastlín na hektár. Hnojenie pritom nevplývalo na vzchádzanie rastlín v pokusných rokoch 2000–2003, pretože aj na nehnojenom variante bolo vzídené približne rovnaké množstvo rastlín na hektár ako na hnojenom variante. Nedostatok zrážok sa okrem mája prejavil aj v letných mesiacoch, najmä v auguste, vo všetkých pokusných rokoch okrem roku 2002. Vtedy sa slnečnica v pokusoch nachádzala vo fáze kvitnutia (tabuľka 4), kedy rastliny veľmi citlivo reagujú na nedostatok vody a úbor je ľahko kontaminovaný pórmi húb Sclerotinie a Botrytis. Pre vytvorenie dobrej úrody slnečnice je rozhodujúci priebeh počasia práve počas kvitnutia. V sledovaných pokusoch bolo zistené, že negatívny priebeh počasia dokáže pozitívne eliminovať hnojenie slnečnice. Zistené úrody na hnojenom variante (3,55 t.ha-1) boli v priemere o 77 % vyššie ako na nehnojenom variante (2,01 t.ha-1). Nedostatočná zásobenosť pôdy a následne rastliny vodou a živinami má za následok zníženie úrody na nehnojenom variante. Úroda nažiek slnečnice 2,01 t.ha-1 na nehnojenom variante potvrdzuje, že príjem živín bol čiastočne krytý z pôdnych zásob (15 % koreňov sa nachádza pod 0,4 m). Na pôdach možno počítať ročne s prísunom 15-20 kg dusíka na hektár z atmosféry (mokrý a suchý spad, absorpcia plynov, nesymbiotická fixácia dusíka). Pri fosfore a draslíku sú ich hlavným zdrojom organické a priemyselné hnojivá používané priamo a z predchádzajúcich hnojení vytvorená zásoba tzv. prijateľných živín. Slnečnica je plodina s vysokými nárokmi na živiny, preto je dôležitá výživa všetkými živinami v optimálnom pomere: N 50–90 kg.ha-1, P 40-60 kg.ha-1, K 150–200 kg.ha-1.

Záver

Produkčný proces tvorby úrod slnečnice ročnej bol v sledovanom období 2000–2003 významne ovplyvňovaný priebehom poveternostných podmienok, predovšetkým zrážkami a teplotami. Úrody nažiek slnečnice boli závislé od ročníka najmä od teplôt a zrážok vo fáze vzchádzania, vo fáze kvitnutia a dozrievania. Bolo zistené, že zvolený variant hnojenia významne nevplýval na počet vzídených rastlín. Hnojenie významne vplývalo na úrodu i napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam, pričom zvýšenie úrody vplyvom hnojenia bolo 77 % oproti variantu bez hnojenia (s úrodou 2,01 t.ha-1). Slnečnica by mala mať trvalé miesto v osevnom postupe. Nemala by už byť plodinou, ktorou sa osievajú menej úrodné pôdy, lebo nevýkonné prostredie bráni realizácii progresívnych genetických vlastností a znakov výkonných hybridov.