VPLYV ODRODY A RÔZNYCH SYSTÉMOV PESTOVANIA NA ÚRODU A NA VYBRANÉ KVALITATÍVNE PARAMETRE JAČMEŇA SIATEHO JARNÉHO

Vplyv odrody a rÔznych systémov pestovania na úrodu a na vybrané kvalitatívne parametre jačmeňa siateho jarného

The influence of varieties and growing systems on the yield and selected qualitative parameters of spring barley

1Marta KLIMEKOVÁ, 2Karol KOVÁČ, 1Zuzana LEHOCKÁ, 1Mária BABULICOVÁ

1 Research Institute of Plant Production Piešťany, 2 Slovak Agriculture University Nitra

Summary: In the years 1999 2000 the effect of two different ways of fertilization (B1 simulating ecological farming system / 40 t.ha-1 manure two times during the rotation, B3 40 t.ha-1 manure two times during the rotation + NPK fertilization by balance method), three forecrops (sugar beet, winter wheat, grain maize) on the grain yield and selected qualitative parameters of two varieties (Jubilant, Atribut) of spring barley was investigated. The yield height was highly significantly influenced by year, fertilization and forecrop. The highest yield was obtained after sugar beet (forecrop). The differences between varieties (Jubilant and Atribut) in term of achieved grain yield werent statistically significant. The thousand - grains weight was influenced by the fertilization. Growing year and forecrop affected statistically significantly the bulk density and share of grain residues over 2,5 mm sieve

Key words: spring barley, ecological system, conventional system, varieties, thousand - grains weight, bulk density

Souhrn: V rokoch 1999-2000 sme v poľnom stacionárnom pokuse skúmali vplyv dvoch úrovní hnojenia (B1 simulujúceho ekologický systém / 40 t.ha-1maštaľného hnoja dvakrát za rotáciu, B3 40 t.ha-1maštaľného hnoja dvakrát za rotáciu + hnojenie NPK na základe bilančnej metódy), troch predplodín (repy cukrovej, pšenice letnej f. ozimnej, kukurice na zrno) na výšku úrod a hodnoty vybraných kvalitatívnych znakov dvoch odrôd jačmeňa siateho jarného Jubilant a Atribut. Výšku úrod štatisticky vysoko preukazne ovplyvnil ročník, hnojenie a predplodina. Najvyššie priemerné úrody sme dosiahli po repe cukrovej. Rozdiely medzi odrodami Jubilant a Atribut v dosiahnutých úrodách neboli štatisticky preukazné. Zo sledovaných faktorov (ročník, hnojenie, predplodina, odroda) na HTZ malo preukazný vplyv len hnojenie. Objemová hmotnosť zrna a podiel vyšších frakcií zrna nad sitami ( 2,5 mm) bol ovplyvnený štatisticky vysoko preukazne ročníkom, predplodinou.

Klíčová slova:: jačmeň siaty jarný, ekologický systém, konvenčný systém, odrody, HTZ, objemová hmotnosť

Úvod

Jačmeň siaty jarný je v ostatnom desaťročí jednou z našich najdôležitejších obilnín, významnou komoditou v domácom a zahraničnom obchode, dôležitou kŕmnou plodinou, surovinou na výrobu sladu a iných potravinárskych produktov (Kubinec, Kováč, 1998). V kritickom roku 2000 - 2001 predstavovala osevná plocha jačmeňa siateho jarného 201,3 tisíc ha a bola dosiahnutá priemerná úroda 1,99 t.ha-1. V nasledujúcom roku 2001 2002 osevná plocha poklesla o 4,8 tisíc ha a priemerná úroda predstavovala 3,29 t.ha-1. V porovnaní s krajinami EÚ sú úrody jačmeňa siateho jarného na Slovensku nižšie asi o 11,28 % (http://europa.eu.int/index.htm). Dlhú a úspešnú tradíciu pestovania má najmä jačmeň siaty jarný pre sladovnícke účely. Je to komodita, ktorá je z hľadiska ceny i záujmu odberateľov pre poľnohospodárov ekonomicky zaujímavá. Jej pestovanie by preto nemalo zaniknúť, ale malo by sa naopak s podporou EÚ dostať na vyššiu úroveň. Nové možnosti poskytuje i využitie ekologicky dopestovaného jačmeňa na potravinárske účely, pretože je oceňovaný dieteticky v zdravej výžive (Petr, Škeŕík, 1999).

Do produkčného procesu pestovania plodín spolu s klimatickými faktormi v podstatnej miere zasahuje človek úpravou a modifikáciou pestovateľského prostredia. V súbore takýchto faktorov možno cieľavedome využiť výber odrôd, striedanie plodín, obrábanie pôdy, hnojenie a iné. Cieľom nášho príspevku bolo zhodnotiť vhodnosť predplodiny, hnojenia a odrody na výšku úrod a vybrané kvalitatívne parametre zrna jačmeňa siateho jarného.

Materiál a metody

Poľný stacionárny pokus bol založený v roku 1990 v Borovciach pri Piešťanoch v oblasti kukurično jačmenného výrobného typu na degradovanej černozemi v nadmorskej výške 167 m. Dlhodobá priemerná ročná teplota je 9,2 oC a úhrn zrážok 593 mm. Pôdna reakcia bola slabo kyslá až neutrálna (5,5 7,2) a priemerný obsah humusu bol 1,8 2,0 %. V pokuse boli nasledovné varianty: A1 biologický osevný postup (repa cukrová ++, jačmeň siaty jarný, kukurica siata na zrno ++, lucerna siata, lucerna siata, pšenica letná f. ozimná, A2 zrnovinársky osevný postup jačmeň siaty jarný, hrach siaty, pšenica letná f. ozimná, kukurica siata na zrno ++, jačmeň siaty jarný, pšenica letná f. ozimná ++. Hnojenie na variante B1 maštaľným hnojom dvakrát za rotáciu osevného postupu (dávka 40 t.ha-1), bez chemickej ochrany - simulácia ekologického spôsobu pestovania rastlín, na variante B3 hnojenie NPK bilančnou metódou a dvakrát za rotáciu osevného postupu maštaľný hnoj (dávka 40t.ha-1) so štandardnou chemickou ochranou rastlín. V pokuse boli zaradené dve odrody jačmeňa siateho jarného Jubilant a Atribut. Štatistické vyhodnotenie úrod jačmeňa siateho jarného a vybraných kvalitatívnych ukazovateľov sme vykonali analýzou rozptylu, testovaním rozdielov Tukey testom.

Výsledky a diskuse

Priemerná úroda jačmeňa siateho jarného v r. 1999-2000 bola 4,74 t.ha-1. Štatisticky preukazne vyššie úrody sme dosiahli v roku 1999 (6,5 t.ha-1) v porovnaní s rokom 2000 (2,98 t.ha-1) v dôsledku optimálnejšieho priebehu počasia vo vegetačnom období roku 1999. Odroda Jubilant mala vyššiu priemernú úrodu (4,76 t.ha-1) v porovnaní s odrodou Atribut (4,72 t.ha-1) avšak rozdiel nebol štatisticky preukazný. Pri hodnotení vplyvu predplodiny na výšku dosiahnutých úrod jačmeňa siateho jarného sme stanovili, že najvhodnejšou predplodinou bola repa cukrová (5,65 t.ha-1). Po tejto predplodine boli štatisticky vysoko preukazne vyššie priemerné úrody jačmeňa siateho jarného v porovnaní s predplodinou kukurica na zrno (4,90 t.ha-1 ) a pšenicou letnou f. ozimnou (3,66 t.ha-1). Hnojenie malo vplyv na výšku dosiahnutých úrod. Variant hnojenia B3 (hnojenie NPK bilančnou metódou) mal v priemere za odrody, predplodiny a sledované roky úrodu 5,00 t.ha-1 v porovnaní s variantom B1 (4,48 t.ha-1), ktorý simuloval ekologický spôsob hospodárenia , to bolo štatisticky vysoko preukazne viac (tab.1).

Priemerná hmotnosť tisíc zŕn jačmeňa siateho jarného za sledované roky, varianty a odrody bola 43,81 g. Štatisticky preukazne ju ovplyvnilo len hnojenie. Na variante hnojenia B3 bola HTZ 45,27 g a na variante B1 42,34 g. Vplyv ročníka, odrôd, predplodín nemal štatisticky významný vplyv na HTZ (tab.2).

Objemová hmotnosť zrna jačmeňa siateho jarného (tab.3) bola 661,3 g.l-1. Štatisticky vysoko preukazný vplyv na dosiahnuté hodnoty objemovej hmotnosti mal ročník a predplodina. Vyššie hodnoty objemovej hmotnosti boli v roku 1999 (673,5 g.l-1) v porovnaní s rokom 2000 (649,1 g.l-1). Po predplodine repa cukrová bola vyššia objemová hmotnosť (670,4 g.l-1) v porovnaní s predplodinou kukurica na zrno (662,1 g.l-1) a pšenicou letnou f. ozimnou (651,4 g.l-1).

Podiel vyšších frakcií zrna jačmeňa siateho jarného na sitách (2,5 mm) ovplyvnili štatisticky vysoko preukazne ročník, odrody, predplodiny. Odroda Jubilant (81,84 %) mala v porovnaní s odrodou Atribut (72,61 %) vyšší podiel vyšších frakcií zrna na sitách (2,5 mm). Po predplodine repa cukrová (80,08 %) bol vyšší podiel vyšších frakcií v porovnaní s hodnotami dosiahnutými po predplodinách kukurica na zrno (79,28 %) a pšenica letná f. ozimná (72,31 %).

Tabulka 1: Priemerné úrody jačmeňa siateho jarného v r. 1999-2000 v t.ha-1

Tabulka 2: Vplyv predplodín, odrôd a variantov hnojenia na HTZ jačmeňa siateho jarného (g) v r. 1999-2000

Tabulka 3: Vplyv predplodín, odrôd a variantov hnojenia na objemovú hmotnosť zrna jačmeňa siateho jarného (g.l-1) v r. 1999-2000

Tabulka 4: Vplyv predplodín, odrôd a variantov hnojenia na podiel vyšších frakcií zrna (2,5 mm) jačmeňa siateho jarného (v %) v r. 1999-2000

Graf 1: Klimatogram (Borovce 1999) Graf 2: Klimatogram (Borovce 2000)

Závěr

Výšku úrod jačmeňa siateho jarného zaradeného po troch predplodinách (repa cukrová, pšenica letná f. ozimná, kukurica na zrno) v rokoch 1999, 2000 štatisticky vysoko preukazne ovplyvnil ročník, hnojenie a predplodina. Najvyššie priemerné úrody sme dosiahli po repe cukrovej. Rozdiely medzi odrodami Jubilant a Atribut v dosiahnutých úrodách neboli štatisticky preukazné. Hnojenie priemyselnými hnojivami bilančnou metódou ovplyvnilo výšku dosiahnutých úrod v porovnaní s variantom simulujúcim ekologické hospodárenie. Zo sledovaných faktorov (ročník, hnojenie, predplodina, odroda) na HTZ malo preukazný vplyv len hnojenie. Po predplodine repa cukrová bola dosiahnutá najvyššia úroda, štatisticky preukazne najvyššie hodnoty objemovej hmotnosti a podielu vyšších frakcií zrna nad sitami (2,5 mm).

Použitá literatura

Kováč, Babulicová a kol.: Výskum regionálnych osevných postupov vo vzťahu k biodiverzite a trvalej udržateľnosti agroekosystémov. Úloha RVT 27-10-01-01, Piešťany, 2002, s. 56

Kubinec, Kováč: Progresívne technológie pestovania jarného jačmeňa. Piešťany, 1998, ISBN 80-88720-03-6

Petr, Škeřík, Kvalita sladovnického ječmene z ekologického a konvenčního pěstování. In.: Zb. 10 let ekologického zemědělství v České republice. Praha, 1999, s. 43-46

Adresa autora