Agris.cz - agrární portál

VLIV RŮZNÍCH ÚSPORNÍCH OPATŘENÍ NA VÝŠKU VÝNOSU A SLADOVNICKOU KVALITU JEČMENE OZIMÉHO

3. 3. 2004 | Odborné konference

VLIV RŮZNÍCH ÚSPORNÍCH OPATŘENÍ NA VÝŠKU VÝNOSU A SLADOVNICKOU KVALITU JEČMENE OZIMÉHO

Effect of different saving measures on yield and malting quality of winter barley

Stanislava Kubištová, Juliana Molnárová

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby

Summary: Within the framework ofsolving of grant project VEGA 1/9085/ was observed reaction of winter barley varieties Tiffany and Reni on conventional (tilth) and reduced (discs) way of soil tillage and different variants of fertilisation. The highest yield was recorded by tilth. Differences between varieties were statistical insignificant. By both of varieties increased yield after foliar fertiliser. Parameters of quality were effected by year, variety, fertilisation and way of soil tillage.

Key words: winter barley, variety, foliar fertiliser, yield, quality

Súhrn: V rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/9085/ sme sledovali reakciu odrôd jačmeňa ozimného Tiffany a Reni na konvenčný (orba) a redukovaný (disky) spôsob obrábania pôdy a rôzne varianty hnojenia. Vyššiu úrodu sme zaznamenali pri orbe. Rozdiely vo výške úrody medzi odrodami boli nepreukazné. Pri oboch odrodách sa zvýšila úroda po aplikácii listového hnojiva. Ukazovatele kvality boli ovplyvnené ročníkom, odrodou, hnojením a spôsobom obrábania..

Kľúčové slová:jačmeň ozimný, odroda, listové hnojivo, úroda, kvalita

Úvod

Šľachtiteľský pokrok rozpútal v posledných rokoch diskusiu o využití jačmeňa ozimného pre sladovnícky priemysel a to minimálne ako rezervnej suroviny. Výsledky viacerých autorov (4, 5) potvrdzujú, že môže dosiahnuť dobré parametre sladovníckej kvality. Jednou z ciest efektívneho využitia nových odrôd je riadená aplikácia listových hnojív podľa výživového stavu porastu. V rámci ochrany životného prostredia sa výskum zaujíma aj o rôzne mimnimalizačné technológie obrábania pôdy a ich vplyv na produkciu plodín (2).

Cieľom príspevku je zhodnotiť vplyv hnojenia, výživy a obrábania pôdy na výšku a kvalitu úrody jačmeňa ozimného.

Materiál a metody

Poľné polyfaktorové pokusy sa realizovali v r. 2001/2002 a 2002/2003na výskumnej báze FAPZ SPU v Nitre Dolná Malanta. Pokusná lokalita leží v KVO, pôdny typ je hnedozem, pôda je stredne ťažká, hlinitá. Pôdna reakcia je slabo kyslá, zásoba P stredne dobrá až dobrá a K dobrá. Pokusy boli založené metódou delených blokov s veľkosťou pokusnej parcelky 12 m2 v štyroch opakovaniach po kukurici na siláž. Použili sme štyri varianty hnojenia: a= 0 (kontrola), b= 50 kg N.ha-1 vo forme DASA, c= 50 kg N.ha-1 vo forme DASA + listové hnojivo v dávke 7 l.ha-1 v rastovej fáze DC 29, d= 80 kg N.ha-1 vo forme DASA + listové hnojivo v dávke 7 l.ha-1 v rastovej fáze DC 29. Na variantoch „b“, „c“ sa živiny aplikovali na základe agrochemicky stanoveného obsahu Nan, P a K v pôde. Pri „d“ variante sa zásoba pôdnych živín nezohľadňovala. Z listových hnojív sa aplikovali Humix a Campofort Fortestim Alfa.

Výsledky a diskuse

Z hľadiska rastu a vývinu boli posledné dva roky pre jačmeň ozimný veľmi kritické. Oba sledované ročníky možno podľa celkového úhrnu zrážok hodnotiť ako normálne, ale zrážky boli počas vegetácie rozdelené veľmi nerovnomerne (tab.1). Extrémne suchá a teplá jeseň v r.2001 priala rozšíreniu vošiek, prenášačov žltej vírusovej zakrpatenosti obilnín. Zožltnuté a oslabené porasty v mimoriadne studenom decembri bez snehovej pokrývky postihla vysoká redukcia vyzimovaním. Opačná situácia bola na jeseň 2002. Nadnormálne zrážky v septembri a októbri sťažovali predsejbovú prípravu pôdy a termín sejby sa oneskoril. Veľmi teplý november spôsobil, že neotužené a málo odnožené rastliny vstupovali do zimy nepripravené. Počas zimy sa viackrát vyskytli holomrazy, hlavne v mimoriadne suchom februári a porasty veľmi zle prezimovali. Nepriaznivé poveternostné podmienky ovplyvnili formovanie úrodotvorných prvkov a priemerná výška úrody (2,63 t.ha-1 v r.2001/2002 a 2,69 t.ha-1 v r.2002/2003) bola výrazne nižšia ako v predchádzajúcich rokoch.

Nepriaznivé klimatické podmienky čiastočne zmiernila dusíkatá výživa a aplikácia foliárneho hnojiva (tab.2). V priemere za oba ročníky odrody najlepšie reagovali na variant hnojenia d pri oboch spôsoboch obrobenia pôdy. Naše výsledky súhlasia s výsledkami viacerých autorov (1, 3 a iní), ktorí po použití listového hnojiva dosiahli štatisticky preukazné zvýšenie úrody. Výška úrody bola bez ohľadu na spôsob hnojenia o 0,26 t.ha-1 vyššia pri klasickej orbe v porovnaní s redukovaným obrobením pôdy diskami. Odrodová variabilita bola štatisticky nepreukazná. Produktívnejšia odroda Reni poskytla z 1 ha len o 0,15 t vyššiu úrodu ako Tiffany.

Dosiahnuté hodnoty mechanických parametrov kvality (tab.2) naznačujú, že okrem HTZ ich mimokoreňová výživa neovplyvnila. Štatisticky preukazne sa prejavil vplyv obrobenia pôdy. Pri redukovanom variante obrábania boli hodnoty HTZ a objemovej hmotnosti priaznivejšie. Vyrovnanosť zrna bola naopak vyššia na variante, kde bola použitá orba, no ani v jednom prípade nedosiahla 90% stanovených STN pre sladovnícky jačmeň. Odroda Tiffany mala síce menšie zrno ako Reni, ale vyššiu objemovú hmotnosť aj podiel predného zrna. Lepšie hodnoty mechanických ukazovateľov kvality boli dosiahnuté v druhom roku.

Pri zrne z pokusných políčok obrobených diskami sme stanovili aj obsah hrubého proteínu (tab.2). Na sladovnícke spracovanie boli jeho hodnoty privysoké, okrem zrna odrody Tiffany v ročníku 2001/2002 zaznamenali parcelkách ošetrených listovým hnojivom.

Tab. 1: Klimatická charakteristika pestovateľských ročníkov 2001/2002 a 2002/2003

Mes.

Normál

1951-1980

Teplota 2001/2002

Teplota 2002/2003

Zrážky 2001/2002

Zrážky 2002/2003

T [°C]

Z [mm]

Charakter.

°C

Charakter.

°C

Charakter.

Úhrn

% norm.

Charakter.

Úhrn

% norm.

VIII.

19,2

58,0

mim.teplý

23,1

teplý

20,8

veľ. suchý

23,8

41,0

veľ. vlhký

90,0

155,2

IX.

15,4

37,0

normálny

14,8

normálny

14,9

mim.vlhký

101,5

274,0

veľ. vlhký

62,1

167,8

X.

10,1

41,0

veľ. teplý

14,1

normálny

9,7

mim.suchý

8,3

20,0

veľ. vlhký

78,2

190,7

XI.

4,9

54,0

normálny

3,9

veľ. teplý

8,0

suchý

32,6

60,0

normálny

42,0

77,8

XII.

0,5

43,0

mim.stud.

-5,1

normálny

-0,4

veľ. suchý

17,1

40,0

normálny

37,7

87,7

I.

-1,7

31,0

normálny

-1,2

normálny

-1,9

veľ. suchý

11,9

38,4

normálny

33,0

106,5

II.

0,5

32,0

teplý

3,5

normálny

-1,8

normálny

35,7

111,6

mim.suchý

0,7

2,2

III.

4,7

33,0

teplý

6,3

normálny

5,1

normálny

28,7

87,0

mim.suchý

2,3

7,0

IV.

10,1

43,0

normálny

9,9

normálny

10,7

normálny

44,5

103,5

suchý

27,0

62,8

V.

14,8

55,0

veľ. teplý

17,4

mim.teplý

18,8

normálny

62,3

113,3

normálny

44,5

80,9

VI.

18,3

70,0

teplý

19,6

veľ. teplý

21,3

normálny

68,5

97,9

mim.suchý

6,5

9,3

VII.

19,7

64,0

veľ. teplý

22,1

teplý

21,2

normálny

50,9

79,5

vlhký

92,0

143,8

x

9,7

-

-

10,7

-

10,5

-

-

-

-

-

-

 

-

561,0

-

-

-

-

-

485,8

-

-

516

-

Tab. 2: Priemerné hodnoty výšky úrody a sledovaných ukazovateľov kvality

roč.

odroda

hnoj.

úroda [t.ha-1]

HTZ [g]

podiel pred. zrna [%]

objem. hmotnosť [g.l-1]

HP [%]

orba

disky

orba

disky

orba

disky

orba

disky

disky

2001/2002

Tiffamny

a

2,05

1,41

48,3

48,1

76,5

72,1

671,5

676,0

11,8

b

2,22

2,23

48,3

48,3

77,3

72,8

674,8

682,0

11,4

c

2,63

2,50

48,2

48,2

76,9

74,0

670,3

681,0

10,5

d

3,50

2,83

47,7

47,8

76,7

74,9

669,0

684,3

10,3

Reni

a

2,69

2,05

49,6

50,9

72,0

67,2

676,0

664,0

11,8

b

2,92

3,05

51,5

51,0

74,7

61,8

676,0

667,0

11,4

c

3,15

2,64

51,6

50,1

74,3

61,3

667,0

663,0

11,8

d

3,63

2,48

52,2

51,2

74,0

67,3

669,0

664,0

11,2

2002/2003

Tiffamny

a

2,28

2,36

50,4

51,2

87,4

87,8

684,9

684,3

12,2

b

2,62

2,72

51,0

50,8

88,3

8,5

685,8

684,9

12,1

c

2,76

2,98

51,0

51,2

88,7

87,8

684,6

683,9

12,4

d

3,02

3,32

50,7

51,4

88,2

87,8

685,2

684,6

12,6

Reni

a

2,48

2,09

57,9

58,5

86,7

86,2

671,5

676,0

12,7

b

2,55

2,71

58,3

57,9

86,8

87,7

676,0

678,0

12,5

c

3,00

2,26

58,3

57,9

87,7

87,2

670,3

678,0

12,6

d

3,14

2,48

57,9

58,5

88,0

87,4

674,0

677,0

12,7

Tab. 3: Dvojročné priemerné hodnoty výšky úrody a mechanických parametrov kvality zrna a vzťah medzi úrovňami sledovaných faktorov

pokusný faktor

úroda [t.ha-1]

HTZ [g]

podiel predného zrna [%]

objemová hmotnosť [g.l-1]

HP [%]

ročník

     

2001/2002

2,63 a

48,44 a

75,51 a

675 a

11,27 a

2002/2003

2,69 a

54,55 b

87,80 b

681 b

12,45 b

spôsob obrábania

     

A (orba)

2,79 b

51,32 a

81,69 b

676 a

-

B (disky)

2,53 a

51,67 b

80,62 a

680 b

-

odroda

     

Tiffany

2,59 a

48,07 a

82,51 b

681 b

11,65 a

Reni

2,74 a

54,92 b

79,80 a

675 a

12,07 b

variant hnojenia

     

a

2,22 a

50,97 a

80,67 a

680 b

12,10 b

b

2,63 b

51,82 c

81,51 b

680 b

11,85 a

c

2,75 b

51,37 b

81,24 b

676 a

11,80 a

d

3,10 c

51,82 c

81,20 ab

677 ab

11,69 a

Hodnoty minim. preukazných rozdielov

ročník á = 0,05

0,166

0,178

0,288

1,795

0,114

á = 0,01

0,220

0,236

0,381

2,371

0,152

sp. obrábania á = 0,05

0,166

0,178

0,288

1,795

-

á = 0,01

0,220

0,447

0,381

2,371

-

odroda á = 0,05

0,166

0,178

0,288

1,795

0,114

á = 0,01

0,220

0,236

0,381

2,371

0,152

var. hnojenia á = 0,05

0,310

0,332

0,536

3,339

0,213

á = 0,01

0,378

0,405

0,654

4,073

0,262

Závěr

Z našich výsledkov vyplýva, že cielenou mimokoreňovou výživou rastlín počas vegetácie možno vplývať na charakter produkčného a akumulačného procesu rastlín. Z hľadiska výšky úrody najlepšie reagovali odrody na variant hnojenia d. Priaznivejší obsah hrubého proteínu, vyššia úroda a vyrovnanosť zrna bola na variante obrobenom orbou, vyššia HTZ a objemová hmotnosť pri redukovanom spôsobe obrábania. V ročníku 2002/2003 sa dosiahli vyššie úrody a lepšie hodnoty mechanických parametrov kvality. Štatisticky preukazný rozdiel vo výške úrod medzi odrodami nebol zaznamenaný. Odroda Tiffany mala menšiu HTZ ako Reni, ale hodnoty všetkých ostatných parametrov kvality zrna boli u nej priaznivejšie. V priemere odrody nedosiahli hraničnú hodnotu obsahu hrubého proteínu a podielu predného zrna, ktorú stanovuje STN pre sladovnícky jačmeň.

Použitá literatura

BAIER, J. BAIEROVÁ, V.: Listová hnojiva. 2.vyd. AGRA CZ a.s., Střelské Hoštice, 2000. 49s. ISBN 80-238-5235-3

HŮLA, J. et al.: Vliv minimalizačných a půdoochranných technologií na plodiny, půdní prostředí a ekonomiku. Zemědělské informace, č.3/2002, Praha, 105s., ISBN 80-7271-106-7

PILAŘ, M: Úloha listového hnojiva Campofort v komplexnom systéme hnojenia obilnín. In: Zborník prác z medzinár. vedec. konferencie: Produkcia a využitie obilnín v 3. tisícročí, Nitra, 2002, p. 165-169, ISBN 80-7139-091-7 (in Czech)

REINER et al.: Wintergerste aktuell. DLG Verlag GmbH, Frankfurt am Main, 1988, 240 s.. ISBN 3 7690 0449 3.

ŠPUNAR, J. et al.: Yield and malting quality of variety Tiffany and observed spring barley varieties in beet production area in years 1997-2001. In: Cereal papers, 10, vol.1, 2002, ISSN 1212-138X (in Czech)

VARGA,L. VITÁRIUŠOVÁ,B. et al : Humix a jeho využitie pri pestovaní poľných plodín. . In: Zborník prác z medzinár. vedec. konferencie: Produkcia a využitie obilnín v 3. tisícročí, Nitra, 2002, s.162-164, ISBN 80-7139-091-7 .

Adresa autora

Ing. Stanislava Kubištová

Katedra rastlinnej výroby FAPZ SPU v Nitre

Tr. Andreja Hlinku 2

949 76 Nitra

Tel.: 00421 37 6508 275

Fax:

e-mail: kubistova2002@yahoo.co.uk


Zdroj: Odborné konference, 3. 3. 2004





© Copyright AGRIS 2003 - Publikování a šíření obsahu agrárního WWW portálu AGRIS je možné (pokud není uvedeno jinak) pouze za podmínky uvedení zdroje v podobě www.agris.cz a data publikace v AGRISu.

Přímá adresa článku:
[http://www.agris.cz/detail.php?id=174169&iSub=518 Vytištěno dne: 20.12.2025 05:10