PRODUKCE A KVALITA SLADOVNÍCKEHO JEČMENE VLIVEM DUSÍKATÉ A MIMOKOŘENOVÉ VÝŽIVY

PRODUKCE A KVALITA SLADOVNÍCKEHO JEČMENE VLIVEM DUSÍKATÉ A MIMOKOŘENOVÉ VÝŽIVY

The influence of N- and leaf- fertilizations on production and quality of malt barley

Henrieta Jakubcová, Juliana Molnárová

Katedra rastlinnej výroby, FAPZ SPU Nitra

Summary: Field experiments were carried out to determine the effects of leaf fertilizations on malt barley yields. The experiment based on 4 cultivars of spring barley (Kompakt, Annabell, Nitran, Ludan). On brown soil base of „Faculty of Agrobiology and food reserve“ in years 2002 and 2003. There was used one kind of soil tillage (conventional, ploughing to the depth of 0,18 m) and four varieties of fertilizations (a= 0; b= 50 kg N at form DASA plus PK; c= 50 kg N at form DASA plus Leaf fertilization and PK; d= 80 kg N at form DASA plus Leaf fertilization and PK) in three repetition. At variation of fertilization b-c, the minerals were added due to content of minerals in soil, variation d without content of minerals in soil. Theoretical quantity of PK was calculated at theoretical crop of grain 6 t. ha-1. The highest yield was reached at the cultivar Kompakt. Beneficial effect of leaf fertilization were proved at cultivars Annabell, Nitran, Ludan in both years, cultivar Kompakt has positive influence on production in 2003. For appreciation of results program Statgraphics were used.

Key words: malt barley, Leaf fertilization , fertilization, quality, crop

Souhrn: S cieľom zistenia vplyvu N- ej a mimokoreňovej výživy na produkciu a kvalitu sladovníckeho jačmeňa sme v rokoch 2002 a 2003 založili maloparcelkový pokus na výskumnej báze FAPZ SPU Nitra so 4- mi odrodami jačmeňa jarného (Kompakt, Annabell, Nitran, Ludan). Pokus bol založený pri konvenčnom obrábaní a pri 4 variantoch hnojenia (a= 0; b= 50 kg N vo forme DASA plus PK; c= 50 kg N vo forme DASA plus listové hnojivo a PK; d= 80 kg N vo forme DASA plus listové hnojivo a PK) v 3 opakovaniach. Vo variantoch hnojenia b-c živiny boli aplikované na základe obsahu živín v pôde, vo var. d bez ohľadu na obsah živín v pôde. Teoretická dávka PK bola vypočítaná pre teoretickú úrodu zrna 6 t.ha-1. Najvyššiu úrodu dosiahla odroda Kompakt. Na mimokoreňovú výživu odrody Annabell, Nitran, Ludan kladne reagovali v obidvoch sledovaných rokoch, odroda Kompakt iba v roku 2003. Získané výsledky úrod boli vyhodnotené štatisticky v programovom balíku Statgrafics.

Klíčová slova: sladovnícky jačmeň, mimokoreňová výživa ,hnojenie, kvalita, úroda

Úvod

Skutočnosť, že rastliny môžu prijímať živiny nielen koreňovým systémom ale aj listami, bola objavená v minulom storočí. K praktickému využitiu- k mimokoreňovému hnojeniu rastlín bolo možné pristúpiť až v 1. polovici nášho storočia, kedy vývoj strojov umožnil aplikáciu vodných roztokov živín na porasty (Baier, 1999).

Mimokoreňovou výživou je možné -vyrovnať nerovnomernosti pri príjme živín, - posiľňovať účinok N-, Mg- hnojív, - stimulovať účinok biosyntézy rastlín, -zlepšiť výživový stav a stresovú odolnosť počas vegetácie (Varga, Vitáriušová, Černá 2002, Pilař 2002 a ďalší).

Materiál a metody

Poľný polyfaktorový pokus s jačmeňom jarným bol založený so štyrmi odrodami (Annabell, Kompakt, Ludan, Nitran) na lokalite Dolná Malanta, ktorá sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti, s nadmorskou výškou 175-178 m, na pôdnom type hnedozem, pôdnom druhu stredne ťažkej hlinitej pôde s priemerným obsahom humusu 2,16 % a slabo kyslou pôdnou reakciou. Pôda je stredne dobre až dobre zásobená fosforom a dobre draslíkom. Vysievalo sa po predplodine repe cukrovej. V obidvoch sledovaných ročníkoch pokusy boli založené v riadnom agrotechnickom termíne pre jačmeň jarný.

Varianty hnojenia:

a = 0 kontrola

b = 50 kg N vo forme DASA plus PK

c = 50 kg N vo forme DASA + listové hnojivo + PK

d = 80 kg N vo forme DASA + listové hnojivo + PK

Na variantoch „b, c“ živiny boli aplikované na základe obsahu živín (Nan, P, K ) v pôde; na „d“ variante bez ohľadu na obsah živín v pôde.

Hnojivo DASA- obsahuje 26% N, 13% S- bolo aplikované pred sejbou a listové hnojivo vo forme Humixu a Campofortu Fortestim Alfa na list v rastovej fáze odnožovania. Humix obsahuje humínové kyseliny 2,5 %, N 4,0 %, P2O5 0,5 %, K2O 3,0 %, Fe 450mg.l-1, Cu 350 mg.l-1. Campofort je listové hnojivo v tekutej koncentrovanej forme, obsahujúce 15% N, 5% MgO, 4% S, 0,5% Zn.

Kvalitatívne znaky- hrubý proteín a extrakt v roku 2002 boli stanovené na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov, v roku 2003 v mikrosladovni Hordeum Sládkovičovo.

Výsledky a diskuse

Z výsledkov uvedených v Tabuľke č. 1 je dobre viditeľná reakcia sladovníckeho jačmeňa na poveternostné podmienky ročníka. Výrazný nedostatok zrážok (Graf 1), počas vegetačného obdobia v pestovateľskom roku 2003, sa prejavil na nižšej úrode zrna o 1,47 t.ha-1 v porovnaní s rokom 2002. Negatívne k tomu prispel mimoriadne teplý mesiac máj, ktorý má veľký význam z hľadiska zakladania generatívnych orgánov porastu a veľmi teplý mesiac jún, významný z hľadiska formovania a kvality zrna (Graf 2). Najproduktívnejšia odroda v obidvoch rokoch pokusu bola Kompakt. V priemere za dva roky zvýšeniu úrody došlo pri aplikácií listového hnojiva pri variantoch hnojenia „c“ a „d“.

Tabuľka č. 2 uvádza hodnoty sledovaných kvalitatívnych znakov (%) sladovníckeho jačmeňa za roky 2002- 2003. Možno konštatovať, že na sledované kvalitatívne parametre faktory v pokuse pôsobili rôzne. Najvýraznejšie pôsobil faktor- roky pri obidvoch znakoch.

Pri extrakte v priemere v roku 2002 bolo dosiahnuté 81,33%, čo zodpovedá optimálnej hodnote sladovníckej kvality jačmeňa podľa STN. Menší vplyv ako faktor- roky na extrakt mali faktory odroda, opakovanie, hnojenie. Štatisticky preukazné rozdiely sú pri faktoroch- roky, odroda, opakovanie.

Na obsah hrubého proteínu najvýraznejšie vplývali podmienky ročníkov. Z odrôd najvyšším obsahom hrubého proteínu vyznačuje Ludan, Kompakt, nižším Nitran, a najnižším Annabell. Obsah HP nebol významne ovplyvnený hnojením a opakovaním. Štatisticky preukazný rozdiel je zaznamenaný iba medzi rokmi.

Tab. 1: Priemerné úrody sladovníckeho jačmeňa v t.ha-1 (roky 2002 a 2003) podľa hlavných faktorov

(1)- 1.- Kompakt, 2.- Annabell, 3.- Nitran, 4.- Ludan

(2)- 1.- 1. variant, 2.- 2. variant, 3.- 3. variant, 4.- 4. variant

(3)- 1.- rok 2002, 2.- rok 2003

Tab. 2: Priemerné hodnoty sledovaných kvalitatívnych znakov (%) sladovníckeho jačmeňa za roky 2002-03

(1)- 1.- Kompakt, 2.- Annabell, 3.- Nitran, 4.- Ludan

(2)- 1.- 1. variant, 2.- 2. variant, 3.- 3. variant, 4.- 4. variant

(3)- 1.- rok 2002, 2.- rok 2003

Graf 1

Graf 2

Závěr

Z výsledkov pokusu so sladovníckym jačmeňom, v pestovateľských rokoch 2002 a 2003 vyplýva, že existujú rozdiely v reakcii odrôd na hnojenie ako aj na priebeh poveternostných podmienok. Vyššie úrody dosiahli všetky odrody v roku 2002, pričom odroda Annabell bola v obidvoch najúrodnejšia a najmenšia úroda bola zaznamenaná v roku 2002 pri odrode Nitran a v roku 2003 pri odrode Ludan.. Preukazné rozdiely medzi úrodami zrna boli medzi rokmi. Medzi variantami hnojenia nebol zaznamenaný preukazný rozdiel.

Použitá literatura

Baier, J.: Soudobý přínos mimokořenové výživy obilovín. Výzkumný ústav rostlinné výroby. Praha 6- Ruzyně. 1999.

Pilař, M.: Úloha listových hnojiv Campofort v komplexním systému hnojení obilovin. In: Pestovanie a využitie obilnín v treťom tisícročí. Nitra. 2002. s.165-169, ISBN 80-7139-091-7.

Varga,L., Vitáriušová,B., Černá,I.:Humix a jeho využitie pri pestovaní poľných plodín. In: Pestovanie a využitie obilnín v treťom tisícročí. Nitra. 2002. s.162-164, ISBN 80-7139-091-7.

Adresa autora