SROVNÁNÍ TECHNOLOGICKÉ KVALITY VYBRANÝCH ODRŮD JEČMENE OZIMÉHO

SrovnáNí technologické kvality vybraných odrůd ječmene ozimého

Comparison of technological malt quality of the chosen winter barley varieties

Rastislav Bušo, Juliana Molárová, Jozef Žembery

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiologie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby

Summary: We observed the influence of fertilization, year and varieties on the malt quality of winter barley in the field polyfactor experiments in the years 1999/2000 and 2000/2001. There were three varieties (LUXOR multi-rowed, BABYLONE, TIFFANY two-rowed) and four variants of fertilization (a = 0, b = 40 kg.ha-1 N, c = 80 kg.ha-1 N, d = 120 kg.ha-1 N). Polyfactor field experiments were established on the Experimental base Slovak University of Agriculture located in Dolna Malanta (maize production area). As a fore-crop there was a winter colza. More favourable values of objective parameters of malt quality reached two-rowed variety TIFFANY. Better values were reached by multi-rowed variety LUXOR only at the starch content. Rates 40 kg.ha-1 of N had the best influence on the malt quality.

Key words: winter barley, N-fertilization, malt quality

Souhrn: V pěstitelských ročnících 1999/2000 2000/2001 jsme na experimentální báze SPU v Nitře, Fakulty agrobiologie a potravinových zdrojů na pozemcích v Dolní Malantě sledovali vliv stupňovaných dávek N (0, 40, 80 a 120 kg.ha-1) na mechanické a chemické znaky kvality tří odrůd ječmene ozimého Luxor, Babylone a Tiffany. Předplodinou byla ozimá řepka. Nejlepších hodnot co se týče tak mechanických jako i chemických vlastností dosáhla dvouřadá odrůda Tiffany. Víceřadá odrůda Luxor překonala dvouřadé jenom při obsahu škrobu. Jako nejvhodnější se osvědčila dávka N v rozmezí 40 kg.ha-1.

Klíčová slova: vlastní text

Úvod

Jačmeň ozimný púta na seba v posledných rokoch z pohľadu jeho využitia v sladovníckom priemysle a následne vhodnosti na výrobu piva veľkú pozornosť. Svojimi mechanickými, fyziologickými a chemickými vlastnosťami zrna dokáže najmä v rokoch nepriaznivých pre jačmeň jarný, ako tomu bolo v roku 2000, smelo konkurovať jačmeňu jarnému. To si uvedomili i veľké nadnárodné pivovarnícke spoločnosti a čoraz častejšie si zakontrahovávajú zrno u pestovateľov jačmeňov ozimných.

Vyššia odolnosť jačmeňa ozimného voči suchu, čo súvisí s jeho mohutnejším koreňovým systémom, takže si vie lepšie osvojovať jednak vodu, ale i živiny aj z hlbších vrstiev pôdy, lepšie využitie zimnej vlahy a nižšia citlivosť na suché obdobia koncom jari a začiatkom leta, rýchla regenerácia porastu na jar, tolerantnosť k horšej predplodine a jeho vhodnosť ako dobrej predplodiny ku kapuste repkovej pravej, to všetko ho z pohľadu predpokladaného zvyšovania priemerných teplôt a poklesu zrážok radí k perspektívnym plodinám v našich podmienkach. Na Slovensku ale spomedzi 11. odrôd jačmeňa ozimného, z toho 6. dvojradových, registrovaných v Listine registrovaných odrôd (z roku 2003 ) nie je ani jedna deklarovaná ako sladovnícka (v ČR je to Tiffany). Priaznivé výsledky technologickej kvality jačmeňa ozimného v pokusoch viacerých autorov (WACHTER 1995, ŠPUNAR, OBORNÝ, VACULOVÁ 1999, MOLNÁROVÁ, FRANČÁKOVÁ, KOLINOVÁ 2000, SKOPAL 2001, ŠPUNAR 2001) dokazujú, že jačmeň ozimný má svoje miesto v systéme pestovania obilnín nielen ako kŕmny jačmeň, ale minimálne i ako rezervná surovina pre sladovnícky priemysel.

Cieľom nášho príspevku bolo zistiť reakciu odrôd na stupňovanú dávku N z pohľadu ich technologickej kvality a odporučiť ich vhodnosť tak pre pestovateľov ako aj pre spracovateľský priemysel.

Materiál a metody

Pokus, ktorý bol súčasťou výskumného projektu ”Úsporné a pôdoochranné technológie pestovania obilnín z ekologického, energetického a kvalitatívneho hľadiska”, bol riešený na Katedre rastlinnej výroby AF (FAPZ) SPU v Nitre v rokoch 1999 - 2001 pomocou polyfaktorových poľných pokusov, na pozemkoch Dolná Malanta blokovou metódou náhodne usporiadaných variantov hnojenia.

Modelovými plodinami bola jedna viacradová odroda Luxor a dve dvojradové odrody Babylone a Tiffany. Predplodinou bola kapusta repková pravá. Použili sme štyri varianty hnojenia:

„a“ nehnojený kontrolný variant

„b“ - celková dávka N 40 kg.ha-1. Na jeseň teoreticky sme mali aplikovať P a K, ale nakoľko zásoba živín P a K na Experimentálnej báze prevýšila nami stanovenú teoretickú dávku P a K pri všetkých variantoch hnojenia, tieto formy hnojív sme neaplikovali. Dusíkaté hnojivá na uvedenom variante sme na jeseň neaplikovali. Na jar - po obnovení jarnej vegetácie sme aplikovali celú dávku N vo forme liadku amónno-vápenatého v rámci regeneračného prihnojenia, pri zohľadnení Nan v pôde v hĺbke 0,30 m.

„c“- celková dávka N 80 kg. ha-1. Na jeseň aplikovali sme 1/3 N vo forme síranu amónneho podľa obsahu Nan v hĺbke 0,30 m v pôde. Na jar (regeneračná dávka) regeneračné prihnojenie po obnovení vegetácie 2/3 N vo forme liadku amónno-vápenatého, s ohľadom na zásobu Nan v pôde.

„d“ - celková dávka N 120 kg. ha-1. Na jeseň: 1/5 N s ohľadom na zásobu Nan vo forme síranu amónneho. Na jar: 2/5 N na regeneračné hnojenie vo forme liadku amónno-vápenatého, podľa obsahu Nan v pôde. Produkčné hnojenie: 2/5 N podľa obsahu Nan a ľahkohydrolyzovateľného N v pôde v hĺbke 0,60 m.

Z mechanických ukazovateľov kvality sme zisťovali: hmotnosť tisíc zŕn (HTZ) v g, objemovú hmotnosť (OH) v g.l-1, podiel zŕn nad sitom 2.5 a 2,8 mm v %, klíčivosť v %.

Z chemických ukazovateľov kvality: obsah hrubého proteínu (HP) v % (podľa Khjeldala), obsah extraktu v (%) (podľa Grafa), obsah škrobu v (%) (podľa Ewersa)

Na jeseň pred sejbou sme vykonali orbu do hĺbky 0,22 m bez zaorania pozberových zvyškov.

Výsledky a diskuse

V priemere za obidva pestovateľské ročníky sme najvyšší podiel zrna nad sitom 2,5 x 22 mm (I. trieda) dosiahli pri odrode Babylone, ktorá ako jediná vyhovovala norme STN 461 100 5, požadujúcej 90% podiel zrna I. triedy. Potvrdil sa názor ŠPUNAR (2001), že nevýhodou viacradových odrôd jačmeňa ozimného je nižší podiel predného zrna s vyšším podielom pliev, keď pri odrode Luxor bola táto hodnota len od 47,5 do 61,2% (Tab. 1). Optimálne hodnoty HTZ sa pohybujú u jačmeňa ozimného v rozpätí 38 50 g. V tomto prípade všetky sledované odrody mali HTZ v tomto rozmedzí. Dôležitý znak technologickej kvality objemovú hmotnosť 680-720 g.l-1, dosiahla iba odroda Tiffany a to pri vyšších dávkach N (80, 120 kg.ha-1) (Tab. 1). Čo sa týka klíčivosti, tú všetky tri odrody mali viac ako 97%. Odroda Luxor prekonala pri obsahu škrobu dvojradové odrody, keď najvyššiu hodnotu dosiahla pri dávke N 80 kg.ha-1 (Tab. 1). Jeden z najdôležitejších znakov obsah hrubého proteínu, ktorého optimálne hodnoty sú od 9,5 do 10,5% a STN udáva hodnotu maximálne 11% dosiahla iba odroda Luxor pri dávke 80 kg.ha-1 a dvojradová odroda Tiffany na nehnojenom kontrolnom variante (10,8%). Ďalším dôležitým chemickým znakom popri obsahu škrobu a obsahu hrubého proteínu je obsah extraktu. Optimálna hodnota extraktu je 81% a viac. Obidve sledované dvojradové odrody dosiahli 80,9% extraktu a to pri dávke 40 kg.ha-1, resp. pri nulovej dávke N. ŠPUNAR, OBORNÝ, VACULOVÁ (1999) udávajú nimi dosiahnutú hodnotu extraktu pri odrode Tiffany 82,1%. BAUMER, PICHLMAIER, WYBRANITZ (1995) dosiahli obsah hrubého proteínu pri odrode Babylone 10,2% a extrakt 82,1%. Pri odrode Tiffany dosiahli obsah hrubého proteínu 9,4% a extrakt 83,4%. Obsah hrubého proteínu pri odrode Tiffany v Nemecku okrem spolkovej krajiny Bavorsko bol 9,9% (WACHTER ,1995)

V priemere za obidva pestovateľské ročníky v mechanických ukazovateľoch kvality dosiahli najlepšie hodnoty dvojradové odrody Babylone (podiel zrna I. triedy = 91,2%, HTZ = 47,2 g) a Tiffany (OH = 678 g.l-1). Klíčivosť mali zhodne 98,4%, čím splnili, alebo sa, v prípade OH, priblížili norme STN 461 100 5 pre posudzovanie sladovníckeho jačmeňa. V prípade chemických ukazovateľov kvality (HP a extrakt) znovu dvojradové odrody dosiahli hodnoty približujúce sa k optimálnym, najmä odroda Tiffany (HP 11,3%, extrakt 80,4%). Viacradová odroda Luxor dosiahla najlepšiu hodnotu iba v prípade obsahu škrobu (61,8 g) (Graf 1).

Graf 1: Technologická kvalita jačmeňa ozimného v priemere za sledované varianty hnojenia v pestovateľských ročníkoch 1999/2000 2000/2001

Tabulka 1: Technologická kvalita jačmeňa ozimného v pestovateľských ročníkoch 1999/2000 2000/2001

Závěr

V dvojročných pokusoch s dvomi odrodami dvojradového jačmeňa ozimného Babylone a Tiffany a s jednou odrodou jačmeňa viacradového v podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti južného Slovenska sa nám ako najvhodnejšia z pohľadu objektívnych znakov kvality a ich ďalšieho využitia v sladovníckom priemysle javila dvojradová odroda Tiffany. Odroda Babylone mala vysoký obsah hrubého proteínu a nízky obsah škrobu. Viacradová odroda Luxor mala dobrý obsah škrobu, ale v ostatných ukazovateľoch nedosiahla kritéria stanovené STN pre sladovnícke jačmene. Za optimálnu dávku N v kontexte využitia týchto odrôd v sladovníckom priemysle považujeme dávku 40 kg.ha-1.

Použitá literatura

BAUMER, M. - PICHLMAIER, K. WYBRANITZ, J.: Ertrags-, Korn- und Malzqualitätsergebnisse aus den Sommer- und Wintergersten-Landessortenversuchen der Bundesrepublik Deutschland 1995. In: Braugersten Jahrbuch 1996, Herausgegeben von der Arbeitsgemeinschaft zur Förderung des Qualitätsgerstenbaues im Buntesgebiet e.V. (Braugersten-Gemeinschaft), 1995, 266 s.

Molnárová, J. Frančáková, H. Kolinová, M.: Niektoré ukazovatele kvality zrna a produkcie jačmeňa dvojradového ozimného v závislosti na hnojení a odrode. Jačmeň výroba a zhodnotenie, Zborník z odborného seminára so zahraničnou účasťou, Nitra, 2000, s.145 - 148.

Skopal, J.: Perspektívy ozimého sladovnického ječmene. Úroda, č. 4, Tematická príloha: Ozimý ječmen, 2001, s. 4 5.

Špunar, J.: Ozimý ječmen a jeho perspektiva. Úroda, č.4, 2001, Tematická príloha: Ozimý ječmen. s. 1-2

Špunar, J. Oborný, J. Vaculová, K.: Dvouřadý ozimý sladovnický ječmen novinka v sortimentu. Úroda, 1999, č. 12, s.36 39.

Wachter R.: überprüfung der Braugerstensorten der Ernte 1995. In: Braugersten Jahrbuch 1996, Herausgegeben von der Arbeitsgemeinschaft zur Förderung des Qualitätsgerstenbaues im Buntesgebiet e.V. (Braugersten-Gemeinschaft), 1995, 266 s.

Adresa autora