Roľníci pýtajú iba to, čo im právom patrí

Vo východiskách štátneho rozpočtu pre budúci rok navrhuje ministerstvo financií doplatiť prianie platby len na úroveň necelých 44 percent z ich výšky v tradičných členských štátoch EÚ. Takýto návrh predstavuje pre podnikateľskú prax veľké sklamanie, čo nám potvrdili viacerí manažéri a podnikatelia.

- Neviem si predstaviť, ako by sme mali na spoločnom trhu rovnocenne konkurovať farmárom z ostatných krajín, ktorí budú poberať vyššie podpory, v mnohých prípadoch dokonca výrazne, - povedal Štefan Papp, predseda Agrotop, a.s., Topoľníky (okres Dunajská Streda). - Zodpovední by si mali uvedomiť, že každá teraz „ušetrená“ koruna sa nám v budúcnosti „vráti“ vo forme slabšej konkurenčnej schopnosti a ďalšieho poklesu využívania agrárneho potenciálu Slovenska. Ani teraz - aj v dôsledku nízko stanovených výrobných kvót - s ním nemôžeme byť spokojní. Ďalší ústup by bol hotovou katastrofou.

Za veľmi zlý označil návrh východísk budúcoročného štátneho rozpočtu Jozef Nahácky, predseda RVOD Päta v okrese Galanta. Aj on je presvedčený, že po predchádzajúcich rokoch kapitálového poddimenzovania sa zvyšovanie konkurenčnej schopnosti poľnohospodárskej prvovýroby musí zabezpečiť - okrem iného - maximálne možným využívaním podporných rámcov. Ak teda prístupová zmluva umožňuje v roku 2006 vyplácať priame platby vo výške 65 percent štandardu pôvodných členov spoločenstva, pričom 35 percent poskytne Brusel, zvyšok by mal v plnom rozsahu garantovať národný rozpočet.

- Speňažovanie mnohých komodít sa dostáva na hranicu rentability a pri nedostatočnom využívaní dotačných zdrojov sa ekonomika poľnohospodárov zhorší, - uviedol. J. Nahácky. - Podniky potrebujú predovšetkým finančné zdroje, ku ktorým sa donedávna takmer vôbec nemohli dostať. Dnes už našťastie banky poskytujú preklenovacie úvery vo väzbe na priame platby. Keď však budú nízke, nižšie budú aj tieto možnosti finančného zabezpečenia agrárnej výroby. Aj preto trváme na tom, aby štátna správa „netaktizovala“ na náš úkor. Návrh z dielne MF jednoducho nemôžeme akceptovať.

Kritický postoj k nemu zaujíma aj Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce v okrese Levice. Podľa neho poľnohospodári uvítali a podporovali integráciu SR, hoci na základe podmienok dohodnutých na summite v Kodani si uvedomovali, že ich nečaká prechádzka „ružovou záhradou“. Ani vo sne im však nenapadlo, že predstavitelia štátu zmenia pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu dohodnuté rámce na bojisko, v ktorom ide doslova o každú korunu.

- Naše podnikateľské prostredie by bolo stabilnejšie, keby sme na viac rokov vopred poznali podporné rámce agrárnej produkcie a mohli s nimi počítať vo svojich výrobných a ekonomických kalkuláciách, zámeroch a plánoch, - zdôraznil M. Halmeš. - Zatiaľ čo poľnohospodári v tradičných členských krajinách s tým problémy nemajú, lebo od únie dostanú 100-percentné podpory, my musíme rok čo rok presviedčať politikov o svojej pravde a nikdy nevieme, aké platby napokon dostaneme. Uvedomujeme si, že štát nemá peniaze na rozhadzovanie, ale napriek tomu by nemal škrtiť výdavky tam, kde to nie je únosné. Zdá sa, že mnohí politici ešte stále nechápu význam dotácií poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. Ak by to bolo inak, nemohli by ich stavať do protikladu s rozvojom informačnej spoločnosti, školstva, či zdravotníctva.

Stanislav Nemec

(Roľnícke noviny, č. 31, 29. júl 2005)