Trh s obilím sa mení, a na zmeny treba reagovať

Minuloročná rekordná úroda obilia v celej Európe, spojená s rozšírením Európskej únie o desať nových členov, spôsobili krízu na trhu s obilím a ten sa z toho doteraz nespamätal. Najhoršia situácia je pritom v stredoeurópskych štátoch – a z nich zrejme na Slovensku - ktoré mali vlani asi najväčšiu nadúrodu a okrem toho nemajú priamy prístup k moru a s výnimkou Rakúska ani skúsenosti s intervenčným nákupom.

Mlynári majú teda aj teraz v skladoch dvoj-troj-mesačné zásoby, plné sú i silá skladovateľov a intervenčné sklady, čo, samozrejme, stláča cenu obilia z tohtoročnej žatvy smerom nadol. Možno však predpokladať, že ceny by sa mali postupne zvyšovať, kedže v tomto roku je úroda len priemerná a na Iberskom polostrove, vinou extrémneho sucha, takmer žiadna. Stačí teda len počkať pár týždňov či mesiacov na lepšiu cenu...

To však platí len pre niektorých našich pestovateľov, ktorí majú vybudované vlastné sklady. Väčšina je však stále nútená predávať obilie krátko po žatve, a to, pravdaže, „nahráva“ spracovateľom a obchodníkom. Tí neraz zneužívajú to, že roľník nemá na výber, a za obilie im núkajú „nedôstojné“ ceny.

Určitým riešením by mohla byť výstavba či rekonštrukcia skladov priamo u prvovýrobcov, na čo možno využiť aj zdroje z Európskej únie. Avšak kým v susednej Českej republike už v tomto smere podnikli konkrétne kroky, u nás sa o tom zatiaľ iba hovorí. Inšpiráciou pre našich poľnohospodárov by mohol byť aj krok českej Agrárnej komory, ktorá pripravuje vytvorenie Národného obilného družstva. Pomôcť pri realizácii úrody by mohlo aj zvýšenie stavov hospodárskych zvierat, ktorých počty u nás až neúnosne klesli.

Všetky tieto opatrenia môžu do istej miery zmierniť výkyvy na trhu s obilím, ale úplne ich neodstránia. Zásadný problém je totiž v tom, že Európska únia, vrátane Slovenska, produkuje podstatne viac obilia, ako sama dokáže spotrebovať. A na svetových trhoch sa európske obilie dokáže presadiť len vďaka proexportným podporám, pretože svetové ceny sú podstatne nižšie. Aj aktuálna intervenčná cena 101,31 eúr je vyššia ako svetová. Európska komisia preto už údajne uvažuje o jej znížení na 95 eúr.

Poľnohospodári by si teda mali uvedomiť, že obilie by mali pestovať iba vtedy, keď ho aj dokážu s primeraným ziskom predať, respektíve efektívne realizovať prostredníctvom produktov živočíšnej výroby. Ak niekto vyrába obilie len preto, že to vždy robil a neberie pritom do úvahy ekonomické ukazovatele, znamená to, že ženie vlastný podnik do záhuby. Okrem toho škodí aj konkurencieschopným pestovateľom, pretože nadprodukcia kazí ceny na trhu.

Roman Lettrich

(Roľnícke noviny, č. 34, 19. augusta 2005)