Výmera chmeľníc i cena chmeľu sú stabilizované

Tohtoročná úroda chmeľu by mala byť slušná. Aj keď to podľa Mariána Borovského, riaditeľa družstva Slovchmeľ Horná Streda, nebude vlaňajších 1,3 tony z hektára, očakávať možno slušný priemer na úrovni 1 až 1,1 tony. Aj kvalita chmeľu je podľa prvých rozborov priemerná.

Pestovatelia začali zber chmeľu 17. augusta, pričom ukončiť by ho mali do konca tohto mesiaca. Nesprevádza ho však veľká brigádnická kampaň ako kedysi, keďže chmeľníc už nie je toľko ako v minulosti. Kým ešte v roku 1992 bolo na Slovensku 1 268 hektárov chmeľníc, do roku 2000 klesla ich výmera na 250 hektárov. Štát sa v tom období rozhodol podporiť výsadbu chmeľníc s orientáciou na bezvirózny chmeľ, ktorý má vyššie hektárové výnosy a aj kvalitu z hľadiska obsahu alfa horkých kyselín. Počas piatich rokov pestovatelia nahradili starý chmeľ novým - bezviróznym. V súčasnosti máme na Slovensku 350 hektárov chmeľníc. Ich výmery sa stabilizovali a podľa M. Borovského sú vyhovujúce.

Slovchmeľ zastrešuje všetkých pestovateľov chmeľu na Slovensku. Vykupuje od nich úrodu, následne chmeľ balí a predáva ho pivovarom. Ceny chmeľu podľa M. Borovského medziročne nevzrástli, ale ani neklesli. Už piaty rok za sebou sú približne rovnaké. Pestovatelia dostávajú okolo 145-tisíc korún za tonu. S predajom úrody nie sú problémy. Približnetretina sa predá na domácom trhu - slovenský chmeľ odoberajú všetky slovenské pivovary s výnimkou Heinekenu - a zvyšok chmeľu nachádza odbyt v Českej republike, v Nemecku, v Srbsku či v Anglicku. Pestovanie chmeľu sa sústreďuje v okolí Trenčína, ale chmeľnice sa nachádzajú aj v okresoch Topoľčany či Piešťany.

Slovenskí pestovatelia chmeľu sa dobre pripravili aj na vlaňajší vstup do EÚ. Obnovili chmeľnice, ale ešte by sa zišlo investovať do závlah. Tam by mali podľa M. Borovského smerovať projekty pestovateľov chmeľu aj pri uchádzaní sa o podporu z eurofondov.

Približne rovnaký začiatok ako na Slovensku má zber chmeľu aj v susednej Českej republike, ktorá je jeho tretím najväčším pestovateľom na svete - po Nemecku a Spojených štátoch amerických. V Čechách sa však pestuje takmer výlučne žatecký poloraný červenák.

Tohtoročná úroda chmeľu bude podľa pestovateľov priemerná. Z hektára by mali českí roľníci zobrať asi tonu chmeľu, čo je zhruba rovnako, ako vlani. Augustové ochladenie a dážď však mali negatívny vplyv na kvalitu - chmeľové hlávky budú mať nižší obsah pivovarský cenných látok.

- S odhadom úrod sme spokojní, čo sa už ale nedá povedať o cenách, - povedal ČTK Bohumil Pázler, predseda Zväzu pestovateľov chmeľu v ČR. - Kým na českom trhu sa ponuky pohybujú na úrovni 4,3 eura za kilogram chmeľu (asi 165 Sk), v Nemecku dostávajú pestovatelia až 5 eúr za kilogram (asi 192 Sk), - dodal.

Odbyt chmeľu majú českí pestovatelia zaistený zhruba na 98 percent, pričom asi 80 až 85 percent úrody vyvezú do zahraničia. Najväčším odberateľom českého „zeleného zlata" je už niekoľko rokov Japonsko.

V tomto roku budú naši západní susedia zberať chmeľ z výmery 5 659 hektárov, čo je v porovnaní s minulým rokom o 214 hektárov menej.

- Je to najnižšia výmera chmeľníc od roku 1871 a reálne hrozí, že pestovateľské plochy sa budú naďalej znižovať, - uviedol B. Pázler. Nie všetci pestovatelia totiž obnovia chmeľnice, ktoré im zničila víchrica. Výstavba jedného hektára novej chmeľnice stojí v priemere 500-tisíc Kč, čo je podľa B. Pázlera nad finančné možnosti väčšiny pestovateľov. Pritom až polovica českých chmeľníc je staršia ako 15 rokov, čo je tri roky nad ideálnym vekovým priemerom.

Na budúci rok budú môcť poľnohospodári získať dotáciu na ozdravenie chmeľníc, a to až vo výške 50-tisíc korún na hektár, - povedal Ivan Branžovský z českého ministerstva poľnohospodárstva.

PETER FILLO, JÁNDUBOVEC

(Roľnícke noviny, č. 35, 26. augusta 2005)