Cenu pšenice neovplyvnil ani jej nedostatok

Na slovenských poliach sa v tomto roku urodilo 1700 500 ton pšenice, ale len štvrtina z tohto množstva, teda približne 450-tisíc ton, je vhodných na potravinárske účely. V uplynulom rekordnom roku, kedy celková produkcia pšenice dosiahla 1 764 500 ton, až 40 percent z tohto množstva, t.j. 705 800 ton, spĺňalo potravinárske parametre. Na zabezpečenie potrieb domáceho trhu je pritom potrebných vyše 600-tisíc ton potravinárskej pšenice ročne.

Ako ďalej uviedol minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, napriek tohtoročnej nízkej úrode potravinárskej pšenice je jej cena na domácom trhu stále nízka. - Kým v štátoch EÚ-15 sa tona chlebovej pšenice v súčasnosti predáva v priemere za 119 eur, v susednom Rakúsku za 99 eur, v Čechách za 95 eur a v Poľsku za 93 eur, tak na Slovensku len za 85 eur. Pritom ceny múky u nás a v okolitých štátoch sú na približne rovnakej úrovni, - uviedol minister.

Za danej situácie je teda intervenčný nákup pre našich poľnohospodárov veľmi výhodný a môže sa stať, že značné množstvo kvalitnej slovenskej pšenice skončí v intervenčných skladoch, a odtiaľ sa bude môcť vyvážať len na trhy mimo krajín spoločenstva. - Mlynári by mali preto vyvinúť maximálne úsilie, aby si zabezpečili dostatok suroviny pre tento hospodársky rok, - dodal Zs. Simon.

Z vlaňajšej bohatej úrody skončilo v intervenčných skladoch až 239 403 ton pšenice, ale z toho je už 206 211 ton predaných (170-tisíc ton už aj opustilo územie SR) a na zostávajúcich 33 192 ton je otvorená verejná obchodná súťaž Európskej komisie. Do 22. júna budúceho roku je otvorená verejná súťaž aj na vývoz 64 016 ton jačmeňa do tretích krajín a do 28. júna 2006 je možné predať 100-tisíc ton slovenskej kukurice na španielskom trhu.

Nový intervenčný nákup sa začne 1. novembra a podľa ministra Zs. Simona v ňom dôjde v porovnaní s minulým ročníkom k určitým zmenám. - Na pravidlách intervenčného nákupu pre hospodársky rok 2005/2006 sa ešte pracuje. Poľnohospodárov s nimi oboznámime v dostatočnom časovom predstihu, - dodal minister. Naznačil však, že určite nedôjde k zníženiu kvalitatívnych kritérií pre intervenčný nákup obilia, skôr naopak, v tomto roku sa už bude povinne sledovať aj výskyt mykotoxínov a fuzarióz.

Pri predchádzajúcom intervenčnom nákupe boli poľnohospodári nespokojní najmä s tým, že sa namiesto v novembri začal až vo februári, keďže platobná agentúra nemala dostatok finančných prostriedkov. Tentoraz by sa takýto problém podľa Zs. Simona nemal zopakovať.

- Platobná agentúra má v súčasnosti dostatok finančných zdrojov. Okrem toho, spolu s ministerstvom financií pripravujeme aj opatrenie, vďaka ktorému sa výrazne zrýchli a zjednoduší financovanie intervenčného nákupu. To opatrenie spočíva v tom, že sa založí mimorozpočtový účet, z ktorého bude možné financovať všetky intervenčné opatrenia, - zdôraznil Zs. Simon.

Zároveň pripomenul, že od minulého roku zostávajú v platnosti zmluvy so skladovateľmi, zabezpečujúcimi intervenčný nákup, takže by mal byť k dispozícii aj dostatok skladovacích kapacít. Ministerstvo by však chcelo pomôcť malým a stredným farmárom, ktorí nemajú vlastné skladovacie kapacity a sú nútení predávať obilie takpovediac priamo od kombajnu. - Práve preto, aby takíto agropodnikatelia neboli nútení predávať obilie hneď po jeho zbere, požiadali sme EK o presun prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov, a to z opatrenia 3.9 - Technická pomoc, na opatrenie 1.1 - Investície do poľnohospodárskych podnikov. Ak komisia tento presun schváli, začiatkom budúceho roku by sme vypísali osobitné výberové konanie, v rámci ktorého budú môcť roľníci podávať projekty na budovanie malokapacitných skladov, potrebných na uskladnenie ich vlastnej úrody, - konštatoval Zs. Simon.

Ako šéf rezortu pôdohospodárstva ďalej uviedol, k 30. septembru bolo do verejných skladov uložených takmer 305-tisíc ton obilia, na ktoré dostali prvovýrobcovia pôžičky vo výške 950 miliónov korún.

Roman Lettrich

(Roľnícke noviny, č. 41, 7. októbra 2005)