Génové technológie sú realitou súčasnosti

Hneď v úvode sa mi žiada zdôrazniť, že vedeckí pracovníci, ktorí sa nedávno stretli v Nitre na medzinárodnom sympóziu s názvom Perspektívy a riziká geneticky modifikovaných organizmov, nie sú ich propagátormi ani odporcami. Podľa slov profesora Alexandra SOMMERA. predsedu Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (SAPV). sú puredovšetkým tvorcami objektívnych výsledkov v tejto oblasti ľudského poznania. On sám predpokladá, že za prvých desať rokov 21. storočia ľudstvo spotrebuje toľko potravín ako za predchádzajúcich desaťtisíc rokov.

Vyvoláva to otázku, ako k tomu prispejú zástupcovia vedecko-výskumnej obce, rovnako však aj samotní producenti potravín. Podľa profesora A. Sommera je priam tragické, že nové biotechnológie ľudí polarizujú a paralyzujú. Kompetentným tvorcom našej legislatívy zároveň chýbajú nevyhnutné poznatky. Ako potom vôbec môžu prijímať príslušné smernice a nariadenia? Aj v dôsledku dezinformácií o GMO má verejnosť podozrenie, že veda spojená s biznisom už nie je dôveryhodná.

ZELENA REVOLÚCIA

Ako sa vyjadril doc. Ing. Jozef TIMKO, DrSc, z Ústavu molekulárnej biológie SAV, je isté, že šľachtenie rastlinných a živočíšnych druhov prebieha na našej planéte už desaťtisíc rokov. Variabilita živočíchov i rastlín sa za posledných sto rokov zmenila výraznejšie ako za predchádzajúcich deväťtisíc rokov. Napriek tomu 800 miliónov ľudí vo svete trpí chronickou podvýživou a následkom nedostatočnej výživy zomierajú denne dva milióny detí.

Klasické konvenčné potraviny sa pritom ani zďaleka nepodrobujú sústavným testom a nie sú vystavené podobnému tlaku verejnosti a politikov ako génovo upravované produkty. Najväčšie problémy existujú s mikrobiálnymi infekciami, spôsobenými nekvalitnými a zdravotne nevyhovujúcimi základnými potravinami. To neznamená, že určité riziká pri využívaní GMO sú absolútne vylúčené, ale konzumentom je potrebné správne a trpezlivo vysvetľovať novú cestu tzv. zelenej revolúcie.

- Spotrebitelia, - zdôrazňuje profesor Sommer, - by nemali byť sústavne zneisťovaní prechodnými informáciami o génovej technike. Je nevyhnutné, aby sa posilnil i rozhodovacie, hodnotiace a kontrolné kompetencie širokej verejnosti. To však nemožno docieliť bez otvorenej komunikácie, vecnej a argumentmi podloženej diskusie medzi vedcami, výrobcami geneticky modifikovaných potravín a konzumentmi.

Vedecké výbory, spolupracujúce s Európskou komisiou, doteraz vyhodnotili celý rad GMO. Konštatovali, že sú neškodné pre životné prostredie i zdravie. - Aj keď k ich konečnému schváleniu zatiaľ z rôznych, nie vždy vedecky opodstatnených dôvodov zatiaľ nedošlo, - konštatoval Ing. Pavel FILKORN z ÚKSÚP-u Bratislava. Týka sa to najmä pestovania GMO plodín.

Do finálnych návrhov rozhodnutí Komisie o GMO je legálne vnesený celý rad pripomienok na dodatočné zdôvodnenie. Prítomnosť GMO v potravinách a krmivách sa ale povoľuje v maximálnom množstve 0,9 percenta z celkového obsahu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín dospel po zhodnotení rizika príslušnými vedeckými výbormi k záveru, že tento materiál neohrozuje životné prostredie ani ľudské zdravie. Nariadenie zohľadňuje medzinárodné obchodné záväzky spoločenstva a požiadavky Kartágskeho protokolu.

DÔVERA SPOTREBITEĽOV

Právne predpisy sa zameriavajú na rozptýlenie obáv členských štátov únie a na získanie dôvery spotrebiteľov pri schvaľovaní GMO v rámci krajín EÚ. Na základe súčasného poznania a faktov je v EÚ na výživu zvierat povolených niekoľko typov krmív vyrobených z GMO, ktoré boli posúdené ako zdravotne a produkčné rovnocenné pri porovnaní s nemodifikovanými formami (sója, kukurica, repka olejná). Podľa série biologických pokusov na cieľových druhoch a kategóriách zvierat je výživná hodnota krmív s obsahom geneticky modifikovaných plodín a krmív bez GMO rovnaká.

Na jednej strane sa geneticky modifikovaná sója, kukurica, repka olejná či bavlna vo svete pestujú až na 80 miliónoch hektároch pôdy, ale na druhej strane je ich produkcia bojkotovaná Východisko z tejto situácie vidí A. Sommer vo všeobecnom uplatnení a akceptovaní exaktných vedeckých postupov pri skúšaní a testovaní GMO v laboratóriách i v teréne, ako aj v ich realizácii v nezávislých systémoch. .

Horizontálny prenos génov GMO sa podľa profesora RNDr. Jána TURNU z Prírodovedeckej fakulty UK týka predovšetkým baktérií; napríklad génom antibiotickej rezistencie stačilo 25 rokov na to, aby sa rozšírili do patogénov. Výskum GMO sa však iba začína a je kontinuálnym, široko interdisciplinárnym odvetvím.

BEZ ZBYTOČNÝCH OBÁV

Každý spotrebiteľ musí mať záruky, že pri všetkých produktoch sa riziká neustále sledujú. - Niekedy sa zdá, že zákony, usmernenia a svetová obchodná politika vôbec nesúvisia s exaktnými vedeckými poznatkami, avšak experimentovať rozhodne treba, - vysvetľuje profesor A. Sommer.

Bez širokého uplatňovania výsledkov génového inžinierstva si pokrok v živočíšnej či v rastlinnej produkcii nemožno predstaviť. Zdôraznili to profesor Ing. Jozef BULLA, DrSc., zo SPU Nitra, a doc. Ing. Ján KRAIC, PhD., z VÚRV Piešťany. Spomenuli experiment v chove ošípaných vo výskumnej stanici pri Moskve, na ktorom sa podieľali aj pracovníci VÚŽV Nitra. Výsledkom pokusu s introdukciou ovčieho rastového hormónu do genómu ošípaných bolo stenčenie sa vrstvy slaniny a rozšírenie sa jatočného tela ošípaných, ako aj celkové zníženie podielu tukov a dosiahnutie živej hmotnosti zvierat do 120 kilogramov.

Génovú technológiu a biotechnológiu musíme považovať za kľúčové technológie 21 .storočia. Tak ako využívame mikroelektroniku, nanotechnológie a iné operačné techniky. Génové manipulácie nie sú síce ešte očakávaným dobrodením, ale nemali by sa stať ani postrachom. Je to realita dneška.

Milan Maloch

(Roľnícke noviny, č. 43, 21. októbra 2005)