Naj pestovateľ – PD Jelšovce

Marián Kukučka

Pri výbere strojov stavajú na misku váh parametre a cenu

Naj Naše pole a Slovenský chov – ročenka najlepších chovateľov a pestovateľov, vydaná ako mimoriadna príloha časopisov Slovenský CHOV a Naše pole, mala zámer podporiť i mediálne prezentovať najlepšie poľnohospodárske podniky. Medzi pestovateľmi sa v celkovom hodnotení na prvom mieste umiestnili PD Jelšovce.

V pestovaní pšenice ozimnej sa podnik umiestnil na 7. mieste, v jačmeni jarnom na 21. mieste, podobne ako u kukurice siatej na zrno, v repke olejnej ozimnej na 33. mieste, v slnečnici ročnej na 2. a u cukrovej repy na 7. mieste. Tieto umiestnenia vyniesli spomedzi všetkých pestovateľov plodín PD Jelšovce, okres Nitra, na najvyššie miesto. Spolu s predsedom Ing. Mariánom Ondrušom a agronómom Ing. Vladimírom Števčekom vám priblížime, v čom spočíva ich úspešnosť. Obaja sú z celkového umiestnenia milo prekvapení. Zaspomínali aj na podobné ankety v minulosti. V 70-tych rokoch nebolo nič výnimočné, ak na Žitnom ostrove bola úroda pšenice ozimnej 7 t.ha-1. Sú to aj na dnešnú dobu vynikajúce hodnoty, ale ťažko povedať aká bola ich hodnovernosť. Dôraz sa predovšetkým kládol na kvantitu ako kvalitu. Dnes je to naopak. Na celkových 940 ha ornej pôdy pestujú tradičné plodiny tejto oblasti ako cukrová repa, kukurica na zrno, pšenica, jačmeň, repka, ale i sója na semeno. Od roku 1996 začali používať bezorebné technológie. Kúpili sejačku Horsch, s ktorou obaja vyjadrili spokojnosť. Agronóm Ing. Števček vidí bezorebný systém v širších súvislostiach. Nie je to len o šetrení nákladov za pohonné hmoty, ale ako sa presvedčili v PD Jelšovce minulý rok pri sejbe repky, je to aj o šetrení vlahou. Jednoznačne sa to ukázalo na porastoch „bezorebnej“ repky v roky 2004. Tradičnou technológiou zasiatu repku museli zaorať, pretože nevzišla. Pozemok pripravený na sejbu repky bezorebne nie je ideálny. Veľa pozberových zvyškov a burín nevyhovuje rastu, čo je kompenzované lepším hospodárením s vlahou. Bezorebné systémy sú náročné na vybavenie strojmi. Nedá sa povedať, že vlastníctvom bezorebnej sejačky je vyriešená celá technológia. Je potrebné mať celú linku vrátane kombajnu na rozhadzovanie pliev. Postupne chcú touto technológiou prejsť aj na pestovanie cukrovej repy. Najskôr to ale skúsia na jednej parcele. Živočíšna výroba na PD Jelšovce je slabo rozvinutá. Je to dôsledkom neinvestovania, ktoré vyplývalo z nízkej ceny a platobnej neschopnosti v kritickom období pre ŽV v 90-tych rokoch. Kvóta 300 tis. l mlieka je podľa manažmentu nedostatočná na investície do novej dojárne. Preto doja len na stojisku. Celkovo majú 120 kusov hovädzieho dobytka, z čoho je 70 dojníc, pre ktoré pestujú približne 20 ha kukurice na siláž a 30 ha lucerny. Na kosenie a rezanie oboch plodín používajú pelhřimovskú SP8-050, ale kvalita práce, ako je pravidlom u starých strojov, klesá. Na novú rezačku peniaze nie sú a samozrejme nebolo by to pre nich ani rentabilné. Avšak SP8-050 aspoň minimálne uplatnenie nájde pri kosbe lucerny na prikrmovanie čerstvými krmivami. Peniaze vo väčšej miere investovali do chovu ošípaných. V roku 1998 vybudovali vlastnú výrobňu kŕmnych zmesí riadenú počítačom, ktorá má miešací pomer komponentov 1 : 10 000. Prostredníctvom nej sa zbavujú prebytkov zrna a čo je podstatné, vedia, čo skrmujú. Finančné prostriedky vložené do zariadenia sú už dávno vrátené. Mokrý výkrm uzavretého obratu stáda riadi takisto, ako výrobňu kŕmnych zmesí počítač. Ošípané sú na slame a vyprodukovaný hnoj je z maštale vypratávaný prostredníctvom obežného zhrňovača cez vynášací dopravník do kontajnera. Mechanizácia na PD Jelšovce je dobre vybavená. Chýbajú im len stroje, ktoré by neboli rentabilné. Riešenie tak nachádzajú v službách. Na siláž a senáž si požičiavajú rezačku, ktorú splácajú inými službami. Podobne je to s vyorávačom cukrovej repy. V ostatných činnostiach sú ako tak sebestační. Sejbu plodín rozdeľujú pre 2 sejačky. Bezorebná Horsch a klasická pneumatická Mistral sa vzájomne dopĺňajú. Prvou sejú semená do väčších hĺbok a Mistral využívajú predovšetkým na sejbu jačmeňa. Na presnú sejbu majú sejačku Kleine.

Náradia používané za traktormi od popredných svetových výrobcov by ste tu márne hľadali. Vsadili aj na slovenského výrobcu Josk a iné menej známe značky. Na predsejbovú prípravu pôdy pod drobnosemenné plodiny ako repka a repa využitie nachádza Gasselich Heger s odpruženou sekciou radličiek, utlačovacími valcami a zavlačovačmi. Na zväčša jarnú predsejbovú prípravu pôdy využívajú prútové náradie Josk Dikobraz PK 11. Cena a parametre stroja ich presvedčili na kúpu radličkového podmietača Josk Gepard 7,2 využívaného aj na opakované podmietky. Pri jeho vývoji sa spolupodieľali aj samotní Jelšovčania. Za sekciou radličiek a zavlačovačov výrobca na ich podnet vyrobil špeciálny kyprič. Jeho výhodou je, že sa vo vlhkej pôde neupcháva a dobre pracuje i v suchej. Jeho hmotnosť vykompenzovali protizávažím na závese stroja. Cíferské tanierové náradie na podmietku „musí“ byť i v tomto podniku. Bezorebne chcú hospodáriť na 40 % výmery. Zvyšok orú 2 švédskymi 5 radličnými otočnými pluhmi Överum. Zaujímavou kapitolou sú kombajny. Najnovší je Massey Ferguson Cerea 7274. Každoročne skosí až 1 000 ha. Na výpomoc chodí kombajn z Českej republiky a recipročne chodí aj ich stroj za rieku Moravu. Pozoruhodnosťou bol v minulosti kombajn ruskej výroby DON. Jeho práca bola obstojná, ale zato všetko komplikovala náročná obsluha, napr. len uvedenie drviča slamy do činnosti trvalo niekoľko hodín, zapnúť zberací adaptér min. 30 min. Svoje samozrejme zohralo aj nemožnosť zohnať náhradné diely. Po piatich rokoch ho nakoniec predali. Ale celkovo boli spokojní. Čo im zostalo bol slnečnicový adaptér, ktorému sa nevyrovnajú ani modernejšie. Robí takmer bezstratový zber, čo využívajú aj okolité podniky. Prerobiť adaptér na Massey Ferguson bola dvojdňová práca. Čo robí adaptér zaujímavým sú obežné gumové pásy, ktoré spadnutý úbor dopravia do priebežnej závitovky. Opäť je problém s náhradnými dielmi. Plechy vedia zvariť, ale horšie je to s gumenými pásmi. Zatiaľ ich brali z druhého adaptéru „používaného“ na náhradné diely. Traktorový park rozšírili tohto roku o nový Fendt 926 Vario TMS. V nižšej triede majú Valtru 8950 s 200 PS a z novších ešte Fendt Farmer 307 C. Rezervy vidia v strednej výkonovej triede. V dôsledku absencie nových výkonnejších traktorov si nemohli dovoliť kúpiť väčší veľkoobjemový voz. Trojročný ZDT Mega 18 má okrem veľkoobjemovej nadstavby aj rozhadzovač maštaľného hnoja. Na maximálne využitie plánujú používať aj fekálnu nadstavbu. Sami pozorujú vplyv na utláčanie pôdy v porovnaní s plne naloženým nákladným autom. PD Jelšovce vzniklo po rozdelení veľkého PD Výčapy-Opatovce v roku 1990. Spočiatku hospodárili na 850 ha ornej pôdy, ktorá medzičasom narástla na 940 ha. Ako to už býva, poniektorí si pôdu zobrali na samostatné hospodárenie a poniektorí ju stihli aj vrátiť. Kompaktný chotár delia na tzv. dolný, ktorý je za riekou Nitra s ťažkými zle obrábateľnými pôdami, ale zato s dobrým vlahovým režimom a výbornými úrodami a horný chotár, s ľahšie vysychajúcimi pôdami a zväčša nižšími úrodami. A čo je veľmi dôležité, hospodársky dvor je uprostred. Predsedsa Ing. Ondruš do roku 1995, kedy sa stal predsedom, pôsobil v Jelšovciach ako agronóm. Z toho možno aj vyplýva umiestnenie v Naj Naše pole. Je to dobrý odborník a čo je možno rovnako dôležité, neobmedzuje vo finančnom rozhodovaní agronóma Ing. Števčeka. Celé je to však založené na dôvere a na kvalite práce manažmentu i pracovníkov družstva.