Ozimné obilniny na jeseň a v zime

Slovenská republika sa nachádza na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických celkov. Preto sa môžu vyskytovať zimy kontinentálneho typu, ktoré sa vyznačujú silnými mrazmi, ale taktiež mierne zimy prímorského charakteru. Nezanedbateľný nie je ani výskyt kombinovaného charakteru obidvoch zím v jednom roku. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že jedným z nepriaznivých faktorov pestovania ozimných plodín je v našich podmienkach zimné obdobie s typickým výskytom nízkych teplôt pod bodom mrazu, ale tiež začiatok jari, kedy sa môžu a tiež sa aj vyskytujú mrazové dni.

V prípade výskytu teplôt pod bodom mrazu na jar, po predchádzajúcom období oteplenia, dochádza v rastlinách ku strate aktuálnej mrazuvzdornosti, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia porastu. Rastliny sa znižujúcim denným teplotám, zmenám vlhkosti vzduchu a skracovaniu dĺžky dňa adekvátne prispôsobujú procesom otužovania, ktorý je možné rozdeliť do troch fáz, kde prvá fáza začína pri teplotách tesne nad nulou. Druhá fáza nastáva vtedy, keď teploty poklesnú na hodnoty -3 až -5 °C. Posledná etapa nastáva pri teplotách -10 až -15 °C. Podstata dobrého prezimovania ozimín spočíva najmä v dosiahnutej vývojovej etape rastlín pri nástupe zimného obdobia. Neskoro zasiate oziminy, najmä v kukuričnej výrobnej oblasti po zbere kukurice, vstupujú do zimy neodnožené, mnohokrát vo fáze vzchádzania, teda 1.-3. listu. Nástupom vysokých jarných teplôt a pri častom deficite zrážok v jarnom období rastlina nemá dostatok času na odnožovanie, vytvára sa málo produktívnych odnoží, štruktúra porastu na jar nedáva záruky dobrých úrod. Naopak, pri zavčasu zasiatych oziminách hrozí riziko rozvoja vírusových chorôb, poprípade hubových chorôb. Jeseň roku 2005 bola pre sejbu ozimných obilnín na väčšine územia priaznivá. Azda väčšie problémy so suchom boli na západnom Slovensku, kde zvlášť neskoršie sejby po kukurici môžu byť problémové. Nedostatok vlahy, zle pripravená pôda a neskorá sejba, to sú faktory, ktoré už teraz majú negatívny vplyv na výšku úrod. Stav porastov však nie je ovplyvnený len termínom výsevu, chorobami a škodcami, ale tiež biologickou hodnotou osiva, ktorá je často veľmi nízka. Vysieva sa necertifikované osivo, často dobre nevyčistené a namorené „po domácky“, niekedy neidentifikovanými moridlami. Osi- vá takto „upravené“ sa sejú pre istotu s vyšším výsevom (často 6-7 mil. klíčivých zŕn.ha-1), čo pri priaznivých podmienkach vzchádzania „zabezpečí“ prehustený porast, pri zlej agrotechnike, keď je poľná vzchádzavosť nižšia a možno zabezpečí optimálnu štruktúru porastu, no poľnohospodár každý hektár „vyhnojil“ minimálne 50 kg zrna.

Ošetrenie porastov

Jednotlivé zásahy je treba hodnotiť nielen z hľadiska účinnosti na škodlivé činitele, ale stále viac i z ekonomického pohľadu. Nejde len o celkovú výšku nákladov, ktorá je samozrejme podstatná, ale i o prínos toho ktorého ošetrenia k tvorbe úrod. Niektoré podniky napr. nechávajú aplikáciu herbicídov v oziminách až na jarné obdobie, kedy môžu zasiahnuť „cielene“, podľa aktuálneho výskytu druhov burín. Pritom ale už došlo k síce „neviditeľným“, ale ekonomicky významným škodám na porastoch, spôsobeným konkurenciou burín pretrvávajúcou do jari, a to najmä:

• Odčerpaním živín rastlinami burín,

• Zmenou mikroklímy porastu a s tým spojeným rozvojom hubových chorôb,

• Zmenou/zhoršením svetelného režimu porastu,

• Vyššími nákladmi pri jarnej aplikácii – obvykle je nutné použiť maximálne dávky prípravkov ...

Každé ošetrenie má pozitívny vplyv na úrodu, najvyššia efektívnosť ošetrenia (meraná dosiahnutými úrodami), je ale dosahovaná pri jesenných a skorých jarných termínoch aplikácie.

Rozvoj hubových chorôb, ich ošetrenie

Rastliny pšenice ozimnej, jačmeňa ozimného, raže a tritikale sú extrémne dlho vystavené rozvoju najrôznejších patogénnych organizmov. V súvislosti s priebehom počasia posledných rokov je treba predpokladať epidemické situácie vo výskyte hubových chorôb, ktoré sa v jesennom období rozvinú a pred príchodom zimného obdobia značne oslabujú mladý porast. Je vhodné urobiť si rekapituláciu chorôb, ktoré sa takto na jeseň šíria a uviesť možnosti ochranných opatrení. Pri veľmi skoro siatych oziminách môže v dôsledku vysokých teplôt dôjsť k ich rýchlemu vzchádzaniu, intenzívnemu rastu a následne odnožovaniu. To všetko je z pohľadu prípravy rastlín na chladné zimné obdobie v poriadku, až na jeden problém. Ak pokračuje vegetačne priaznivé počasie až do neskorej jesene, tieto včasné výsevy sú „hnané“ k tvorbe nových listov a odnoží. V konečnom dôsledku je vytvorené veľké množstvo vegetačnej hmoty, ktorá sa stáva náchylnou k listovým chorobám. V ostatných rokoch sme tak mohli opakovane pozorovať extrémny rozvoj múčnatky trávovej, ale aj hrdzí. Pravidelné sledovanie výskytu chorôb na území celej republiky prináša informácie o náraste napadnutia porastu obilnín pôvodcom černania báz stebiel (Geaumannomyces graminis). Príčina nárastu výskytu tejto choroby koreňov a bazálnych častí rastlín súvisí veľmi tesne so štruktúrou osevných sledov a podielom obilnín v nich. V prehľade výskumných poznatkov, týkajúcich sa tejto choroby, sa ako významný dispozičný faktor opakovane objavuje včasný termín sejby. Aj porasty ozimných jačmeňov boli v ostatných rokoch opakovane napadnuté pôvodcom listových škvrnitostí jačmeňa (Pyrenophora teres). Žalostný pohľad na žlto vyfarbené porasty ozimných jačmeňov, ktoré boli navyše veľmi silne napadnuté hnedou škvrnitosťou, priviedli rady pestovateľov k voľbe jesenného ošetrenia fungicídmi. Konali správne, alebo len podľahli vplyvu žalostného pohľadu na porasty ozimín? Má toto ošetrenie svoj racionálny základ? Výskum na túto otázku zatiaľ nedal jednoznačnú odpoveď, nebolo zaznamenané preukazné zvýšenie úrod po takomto fungicídnom ošetrení. V roku 2005 aj napriek relatívne teplej jeseni, však vďaka nízkym nočným teplotám, nepredpokladáme výraznejší rozvoj vírusových chorôb (BYDV – vírusová zakrpatenosť jačmeňa a WDV – vírusová zakrpatenosť pšenice). Po kalamitnej jeseni v roku 2002 väčšina poľnohospodárov posúva termín sejby ozimného jačmeňa a na skoré výsevy aplikujú insekticídny postrek proti prenášačom vírusových ochorení. V neposlednom rade netreba zabudnúť na ochranu proti myšiam a hrabošom, ktoré najmä počas suchej jesene dokážu zdecimovať porasty. Záverom možno povedať, že založené porasty ozimných obilnín sú v rámci Slovenska priemerné, nehrozia výrazné výpadky z titulu vírusových a hubových ochorení. Problematické sú neskoré výsevy najmä na západnom Slovensku po vyoraných kukuriciach, kde sucho zapríčinilo nerovnomerné vzchádzanie.