Eliminovanie negatívnych vplyvov vyššej koncentrácie niektorých plodín

Všeobecne je dlhé roky v agronomickej teórii i praxi uznávaný poznatok, že pre dosahovanie vysokej produkcie a kvality pestovaných plodín je jednou z najzákladnejších podmienok pestrý a z viacerých hľadísk vyvážený osevný postup, v rámci ktorého sa tie isté alebo príbuzné plodiny zaraďujú v požadovanom minimálnom časovom odstupe, stanovenom na základe dlhodobých sledovaní. Táto požiadavka je zdôvodnená najmä potrebou eliminácie, resp. ľahšej regulácie škodlivých činiteľov, najmä chorôb, ale aj škodcov a burín, ktorých výrazný nárast pri jej nedodržiavaní je obvykle nepríjemnou skutočnosťou, podstatne ovplyvňujúcou ekonomiku pestovania. Pri niektorých je dôležitá aj tzv. únava pôdy, vyvolaná biologickými a chemickými zmenami v nej následkom pôsobenia koreňov, resp. ich výlučkov do pôdy.

Nie všetky skupiny plodín, resp. druhy, majú z vyššie uvedených hľadísk rovnaké požiadavky, teda nie sú na dĺžku intervalu pestovania po sebe rovnako citlivé či náročné. Vzhľadom k črtajúcim sa možnostiam rozšírenia plôch niektorých druhov na ich využitie pre energetické účely je potrebné venovať sa následkom ich netradične vysokej koncentrácie v osevných postupoch a prípadným možným spôsobom a postupom, maximálne eliminujúcim negatívne účinky takéhoto kroku.

Z obilnín sa vysokej koncentrácii v osevných postupoch venujeme už niekoľko desiatok rokov pri pšenici letnej, forme ozimnej a pri jačmeni jarnom. Najvýraznejšie zníženie úrod pšenice je pozorované pri jej pestovaní v monokultúre, kde v ostatných troch rokoch bola priemerná úroda 4,76 t.ha-1. Ani zaoraním slamy a zeleným hnojením sa negatívny vplyv monokultúry výraznejšie nepodarilo eliminovať, keďže tento zásah mal za následok zvýšenie hektárovej úrody len o 0,31 tony. V osevných postupoch po hrachu siatom sa pritom dosahovali priemerné úrody od 6,14 t.ha-1 pri 80 % koncentrácii obilnín do 6,36 t.ha-1 pri 60 % koncentrácii. Význam dobrej predplodiny hrachu je zrejmý z porovnania úrod po ňom a po jačmeni ozimnom pri 80 % koncentrácii obilnín v osevnom postupe, kde priemerná úroda 5,72 t.ha-1 po jačmeni bola o 0,42 t nižšia. Pri jačmeni jarnom je v dlhodobom priemere depresia úrod, spôsobená zvyšovaním podielu obilnín v osevných postupoch, nižšia ako pri pšenici. Možno to dedukovať zo skutočnosti, že v jeho dlhodobej monokultúre sa dosiahla za ostatné tri roky o 0,26 t.ha-1 vyššia priemerná úroda (5,02) ako v monokultúre pšenice, pričom aj rozdiely v porovnávaní s vyššími hektárovými úrodami jačmeňa v osevných postupoch sú podstatne menšie ako pri pšenici, a to od 0,02 t pri 80 % koncentrácii do 0,25 t pri 60 % koncentrácii. Už samotné striedanie uvedených druhov pri ich vysokej koncentrácii znižuje negatívne účinky ich monokultúrneho pestovania, pričom výraznejšie pri pšenici ako jačmeni.

Priaznivejšie účinky však má zaraďovanie tzv. prerušovacích plodín, kde sa po dvojročnom pestovaní pšenice prejavila kukurica na zrno a po dvojročnom pestovaní jačmeňa jarného kukurica na siláž lepšou plodinou ako ovos. Obidvomi týmito plodinami sa však darilo zmierniť negatívne pôsobenie na úrody aj zaburinenie, to druhé najmä pri ovse. Preto, aby sa zmierňovali negatívne vplyvy vysokej koncentrácie obilnín v osevných postupoch, prípadne monokultúr, nebude však stačiť iba zaraďovanie prerušovačov. Ukazuje sa, že ani zaorávanie slamy s patričnou dávkou N nemôže byť z viacerých dôvodov dostačujúce. Z poľských poznatkov vyplýva, že pre udržanie obsahu humusu v pôde je potrebné v monokultúrach rôznych plodín, ktorými boli nielen obilné druhy, ale napríklad aj kukurica, ozimná repka, repa cukrová, zemiaky, ľan, používať každý tretí rok maštaľný hnoj v dávke 30 t na 1 ha. Či by takéto opatrenie pre trvalú udržatelnosť postačovalo aj v našich podmienkach, je možno jednoznačne ťažko odhadnúť. V každom prípade však bude potrebné venovať pozornosť udržaniu obsahu organickej hmoty v pôde a zároveň aj udržaniu žiaducich obsahov živín v pôde pri neklesajúcom pH na úroveň kyslej a slabo kyslej pôdnej reakcie v oveľa väčšom rozsahu ako doteraz. K tomu bude možné a potrebné využívať všetky dostupné vhodné zdroje organických hnojív, nakoľko maštaľného hnoja nebude pri nízkych stavoch hospodárskych zvierat dostatok.

Porasty olejnín, predovšetkým repky olejky a slnečnice, nedosahujú zatiaľ na Slovensku takú koncentráciu ako obilniny (tab. 1), ale vzhľadom na ich značnú citlivosť na dĺžku intervalu po sebe nasledujúceho pestovania zvyšuje sa aj pri nich význam problému koncentrácie plôch. Rozhodujúcim faktorom znášanlivosti je pri olejninách zdravotný stav, t.j. výskyt chorôb a škodcov. Nezanedbateľné dôsledky vyšších koncentrácií repky sa ale prejavujú napr. aj v rozširovaní tých druhov burín, ktoré sú v tejto plodine ťažko regulovateľné. Staršia literatúra uvádzala veľmi striktne ako maximálnu koncentráciu 12,5 %-né zastúpenie ozimnej repky, resp. jej následné pestovanie na tom istom pozemku až po 6 rokoch. S postupným rozvojom pestovania repky, a to nielen na Slovensku, však tieto zásady prestávali platiť a koncentrácia plôch sa postupne zvyšuje. Pri repke postupne vzniká situácia, kedy po zbere z výdrvu vzídené rastliny vytvárajú často súvislé porasty, ktoré predstavujú pre rozvoj škodcov a čiastočne i chorôb ideálne podmienky (nemorené osivo, neošetrené rastliny proti skočkám, siatici a pod.). Vzniká tak „zelený most“ pre prenos patogénov a koncentrácia porastov repky sa vlastne zvyšuje. V prípade niektorých hubových chorôb predstavujú rezervoár patogénov aj porasty slnečnice.

Ďalším faktorom, zvyšujúcim negatívny efekt koncentrácie repkových porastov, je rozvoj minimalizačných technológií, ktoré plytkým kyprením pôdy skôr vytvárajú ako eliminujú vhodné podmienky pre rozvoj škodlivých činiteľov, predovšetkým škodcov. Napriek tomu sa však koncentrácia repkových porastov na Slovensku postupne zvyšovala a je predpoklad, že sa bude ďalej zvyšovať. Zatiaľ najvyššie hodnoty vykazuje Košický kraj (tab. 1), kde je súčasne aj vysoká koncentrácia porastov slnečnice. Z hľadiska menších regiónov a predovšetkým z podnikového hľadiska dosahuje zastúpenie repky ešte oveľa vyššie hodnoty, ojedinele až 30 %. V Nemecku je v súčasnej dobe v priemere takmer 12 %-né zastúpenie, pričom celé regióny (Meklenbursko, Frísko) dosahujú až 30 %-nú koncentráciu. Dopyt po surovine na výrobu metylesteru repkového oleja povedie k ďalšiemu zvyšovaniu plôch ozimnej repky. Je preto potrebné hľadať odpoveď na otázku, či sa prejaví vyššia koncentrácia na úrodách a aké sú možnosti eliminácie jej prípadných negatívnych dopadov. Pokusy s vplyvom koncentrácie plôch olejnín na úrody, pôdu a i., obdobné pokusom s obilninami, nie sú u nás založené. Údaje z českého Zväzu pestovateľov a spracovateľov olejnín však dokazujú, že zvyšovanie koncentrácie plôch nemusí viesť k nižším úrodám (tab. 2). Potvrdzujú to aj úrody dosahované pri vysokých koncentráciách v Nemecku, avšak čím vyššia je koncentrácia, tým vyššie musia byť finančné a technologické nároky na pestovanie. Za rozhodujúce pestovateľské opatrenia eliminujúce negatívny vplyv vysokej koncentrácie repkových porastov možno považovať:

- racionálne, dôsledné, včasné a účinné používanie vhodných pesticídov a využívanie všetkých možností biologickej ochrany,

- vhodný systém obrábania pôdy v rámci osevného sledu, vedúci k trvale udržateľnej pôdnej hygiene,

- elimináciu časovej a priestorovej blízkosti porastov repky (likvidácia porastov z výdrvu je samozrejmosťou),

- orientáciu na rezistentné odrody a hybridy a používanie insekticídno-fungicídne moreného osiva,

- optimalizáciu všetkých ostatných pestovateľských opatrení, a to v rámci celej rastlinnej výroby.