Jediná chyba môže výrazne znížiť kvalitu siláže

V poslednom čase sa problematika silážovania v médiách a na seminároch dosť často zužuje na ovplyvnenie silážovateľnosti krmovín prídavkom konzervačných látok. Je to asi spôsobené tým, že na trhu pôsobí niekoľko firiem, ktoré sa snažia predať svoje výrobky, teda konzervačné prípravky. Ľudia v praxi však dobre vedia, že kvalitu siláží ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov.

Podstata silážovania je vo vytvorení podmienok pre rýchly rozvoj baktérií mliečneho kvasenia (LAB), ktoré prostredníctvom nimi produkovanej kyseliny mliečnej (silná karboxylová kyselina rýchlo znižujúca pH) pomôžu rastlinnú hmotu rýchlo okysliť na potrebnú hodnotu pH. Dôjde teda k ochrane krmiva proti jeho znehodnoteniu. Konzervácia bude efektívna a straty fermentáciou sa obmedzia, pokiaľ proces konzervácie prebehne čo najrýchlejšie. Pre to, aby prebehol proces rýchlo a bez veľkých strát, treba zaistiť nasledujúce podmienky (základné, všeobecné):

1. dostatok skvasiteľných cukrov WSC (water soluble carbohydrate) v silážovanej krmovine,

2. nízku tlmivú kapacitu (je daná predovšetkým obsahom dusíkatých látok a popolovín anorganického pôvodu; pri viacročných krmovinách býva vysoká, preto sa trávne porasty väčšinou radia medzi stredne a ďateľinoviny medzi ťažko silážovateľné plodiny),

3. obsah sušiny krmovín (resp. jej vodnú aktivitu), pri ktorej je voda v rastlinných bunkách ešte dostupná pre LAB, nie však pre nežiaduce mikroorganizmy,

4. aplikácia silážnych aditív,

5. vhodné pH (s rozpätím od 3,4 po 6, optimálne 4,2),

6. anaeróbne prostredie (docieli sa intenzívnym utlačením a dokonalým utesnením).

Dostatok skvasiteľných cukrov (WSC), nízka tlmivá kapacita, vhodný obsah sušiny a anaeróbne prostredie v silážovanej krmovine zaistia namnoženie baktérií mliečneho kvasenia, ktoré substrát (silážovanú hmotu) okyslia natoľko, že sa aktivita baktérií na dlhý čas utlmí. Anaeróbne podmienky a nízke pH sa tiež významne podieľa na obmedzení činnosti niektorých nežiaducich skupín mikroorganizmov, hlavne maslových a hnilobných baktérií, kvasinek a plesní. Niektoré nedostatky v procese silážovania sa dá „záplatovať“ použitím konzervačných prípravkov, nie je to však jednoduché a lacné. Efektívnejšie je požadované parametre dodržať. Sú závislé od mnohých faktorov, ktoré sa dajú zhrnúť do piatich kategórií.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu siláží:

1. Druh krmoviny a jej silážovateľnosť.

2. Podmienky v čase zberu.

3. Obsah sušiny rezanky a spôsob jej dosiahnutia.

4. Kvalita rezanky a spôsob jej utláčania.

5. Spôsob konzervácie a uskladnenia krmovín.

Druh krmoviny a jej silážovateľnosť

Každá krmovina (jej druh, odroda alebo hybrid) má svoje špecifické zloženie a vlastnosti, ktoré určujú jej výživnú hodnotu a silážovateľnosť. Pri predpoklade zberu v optimálnej silážnej zrelosti a dodržaní všetkých technologických zásad pre zaistenie kvalitného priebehu fermentačného procesu sa krmoviny delia na ťažko, stredne ťažko, ľahko a veľmi ľahko silážovateľné. Ťažko silážovateľná je lucerna (čiastočne i ďatelina, niektoré druhy tráv), veľmi ľahko silážovateľná je kukurica. Ľahko silážovateľné sú niektoré druhy a odrody tráv (jednoročný mätonoh), drviny obilnín (GPS). Ostatné plodiny, pokiaľ nie sú podobné vyššie menovaným, sú stredne silážovateľné. Skutočnú hranicou medzi napríklad ťažko a stredne silážovateľnou plodinou sa dá určiť ťažko. Rozdielna môže byť aj v rôznych klimatických podmienkach. Silážovateľnosť je daná nielen obsahom vo vode rozpustných cukrov, ale aj ich pomerom k obsahu dusíkatých a iných látok, ktoré určujú tlmivú (pufrovú) kapacitu (TK) siláže. Koeficient silážovatelľnosti (k) je daný vzťahom: k = WSC . 10 / TK

Pri ťažko silážovateľných krmovinách sa pohybujú hodnoty koeficientu silážovateľnosti medzi číslom 1 a 2, pri stredne silážovateľných 3-4, pri ľahko silážovateľných 5-6, pri veľmi ľahko silážovateľných býva tento pomer vyšší ako 6.

Podmienky v čase zberu

Charakter krmoviny v čase zberu je závislý od mnohých faktorov, ktoré sa dajú rozdeliť do troch skupín. Do prvej skupiny faktorov sa dá zaradiť vplyv stanovišťa a úroveň agrotechniky. Tieto faktory priamo či nepriamo ovplyvňuje stav epifytnej mikroflóry na rastlinách i vývoj mikroflóry v silážach. Nie je dobré, ak je pozemok prehnojený, ak je ošetrený pesticídmi, herbicídmi, insekticídmi alebo pohnojený krátko pred zberom, ak leží v oblasti veľkého spádu popolčeka (napríklad aj blízko cesty), ak prebieha zber skoro po výdatnom daždi (blato) alebo pri dlhšie trvajúcom suchu nevhodnou mechanizáciou (prach). Veľkou chybou je, keď sa zberá krmovina zaplesnená, inak kontaminovaná (napríklad ak sa dostanú pri navážaní a utláčaní rezanky do siláže hydraulické či prevodové oleje), či zmyslovo zmenená. Do druhej skupiny faktorov patrí vplyv vegetačnej fázy a poradia kosby. Tieto faktory rozhodujú o prístupnosti energie a živín pre baktérie mliečneho kvasenia v siláži, ktorá sa zhoršuje úmerne so zvyšujúcim sa obsahom vlákniny s vyšším podielom lignínu, či iných ťažko stráviteľných (aj nestráviteľných) látok. Druhá kosba býva z hľadiska silážovateľnosti vhodnejšia ako prvá kosba (iné to môže byť z hľadiska výnosov). Do tretej skupiny faktorov patrí vplyv počasia, ročného obdobia a dennej doby. Silážovateľnosť krmoviny sa väčšinou tiež zvyšuje úmerne so zvyšovaním intenzity slnečného svitu, to súvisí s transformáciou a akumuláciou energie (resp. so zmenami v obsahu cukrov) v jednotlivých orgánoch rastlín. Ideálne je, ak prebieha zber za slnečného počasia, v letnom období a v čase zhruba medzi 10. a 15. hodinou. Pri takomto počasí môže byť obsah cukrov v rastline výrazne vyšší, ako keď je zamračené achladno.

Obsah sušiny rezanky a spôsob jej dosiahnutia

Nežiaducu činnosť mikroorganizmov sa dá obmedziť zmenami vnútorného i povrchového napätia buniek, čo väčšinou býva spojené so znížením dostupnosti vody pre mikroorganizmy, teda so zvýšením obsahu sušiny. Ak je však obsah sušiny príliš vysoký, obmedzuje sa aj činnosť baktérií mliečneho kvasenia (väčšinou sa tiež zvyšujú straty odrolom lístkov pri lucerne a ďateline, osobitne pri nešetrnom zaobchádzaní). Ak má krmovina príliš nízky obsah sušiny, zvyšujú sa straty odtokom silážnych tekutín a tiež nevhodným spôsobom fermentácie. Pre fermentáciu ťažko silážovateľnej krmoviny sa dá považovať za optimálny obsah sušiny 40 %, pre fermentáciu stredne silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 36 %, pre fermentáciu ľahko a veľmi ľahko silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 32 % (resp. pri drvine obilnín a strukovín 40 %, pri drvine LKS kukuričných palíc s listňami 55 %, pri drvine CCM 65 %). Pri bielkovinových a polobielkovinových krmovinách platí, že kvalitu siláží zlepšuje nielen zavädanie na optimálny obsah sušiny, ale aj rýchlosť jej dosiahnutia. Ideálne je, keď krmovina na poli alebo na lúke zavädne počas 24-36 hodín. Rýchle zavädanie je možné docieliť po zbere rotačným žacím strojom s kondicionérmi alebo gumovými ryhovanými valcami.Pri narušenej krmovine sa potrebný obsah sušiny dosahuje rýchlejšie, na druhej strane však pri nej prebiehajú intenzívnejšie enzymatické procesy, nemala by teda ležať na poli príliš dlho. Pri krmovine, ktorá niekoľkokrát zmokne a leží na poli alebo na lúke dlhší čas, môže dôjsť k vylúhovaniu niektorých cenných nutričných látok. Zavädajúca krmovina, ktorá sa často obracia, väčšinou stráca cenné lístočky (lucerna, ďatelina). Zavädajúca krmovina, ktorá sa neobracia vôbec, býva na povrchu príliš suchá a naspodku príliš vlhká (aj zaplesnená). Je nutné upozorniť, že aj keď sa z takéjto krmoviny získa obsah sušiny v priemere optimálny, nie je optimálnym.

Aplikácia silážnych aditív

Prídavkom vhodných aditív sa dá väčšinou významne podporiť kvalita fermentácie, resp. rozvoj LAB. Pri rozhodovaní o ich použití treba brať do úvahy, že silážovanie je komplex interakcií rôznych biochemických a mikrobiálnych procesov, ovplyvňovaných veľkým množstvom faktorov, ktoré sú navyše vzájomne previazané. Téma “výber aditíva” je natoľko rozsiahla a natoľko dôležitá, že jej treba venovať samostatný príspevok. Krátko spomeniem len aplikáciu aditív. Rezanka môže byť upravená prídavkom aditíva už na poli pri zbere rezačkou či zberacím vozom s rezacím ústrojenstvom, aditíva sa tak dajú ku krmovinám dodávať z aplikátora umiestneného priamo na rezačke. V prípade silážovania do vaku sa aditíva môžu dávkovať aj priamo v lise. Niektoré firmy dodávajú plniaci lis už so zabudovaným aplikátorom. Pokiaľ nie sú používané chemické prípravky korozívnej povahy, nie sú s aplikáciou aditív pomocou aplikátorov žiadne problémy. Chemické aditíva sa dajú používať aj na ošetrenie vrchnej vrstvy silážovanej krmoviny (jej poliatím v sile riedeným prípravkom z umelohmotnej kanvy). K ťažko silážovateľným krmovinám, hoci zavädnutým na potrebný obsah sušiny, je výhodné aditíva (aspoň bakteriálne), pokiaľ je to z ekonomických hľadísk únosné, pridávať vždy.

Kvalita rezanky a spôsob jej utláčania

Pre každý druh krmoviny platia iné požiadavky na jej mechanické narušenie. Čím je krmovina viac narušená, tým intenzívnejšie v nej môžu prebiehať biochemické premeny. Ak prebiehajú v prítomnosti vzduchu, straty biologickej hodnoty krmiva sú podstatne vyššie ako v inertnom prostredí. Čím rýchlejšie sa vytvoria menej vhodné podmienky pre nežiaduce mikroorganizmy, tým menšie budú straty biologickej hodnoty krmiva. Aeróbne znehodnocovanie krmoviny pri silážovaní je funkciou difúznej konštanty materiálu, ktorá závisí hlavne od jeho poréznosti (medzerovitosti, pórovitosti). Medzi poréznosťou a objemovou hmotnosťou je lineárny vzťah, ktorý sa mení s rôznou vlhkosťou materiálu. Čím vlhší je materiál a čím nižšia je jeho poréznosť, tým vyššia je jeho objemová hmotnosť. Mechanické vlastnosti krmoviny sa ďalej posudzujú podľa sypanej objemovej hmotnosti, stlačiteľnosti, odpruženia a objemovej hmotnosti po trojitom stlačení silou 100 kPa. V silážnom žľabe je nutné rezanku rovnomerne rozvrstviť a potom skutočne dôkladne utlačiť. Tlačiť by sa malo po celý čas prestávky medzi odjazdom jedného vozu a príjazdom ďalšieho vozu s rezankou. Pretože jednou z vlastností rezanky je vysoká pružnosť, odporúča sa prejsť jedno miesto 3-krát za sebou. Utláčanie sa vykonáva pomocou rôznych typov traktorov, nakladačov či ťažkých ťahačov, ktoré nemajú zdvojené pneumatiky. Niekedy sa pri nich gumové kolesá nahradzujú špeciálnymi kolesami. Aby bolo utláčanie rezanky intenzívnejšie, na kolesá sa privaria drážky, prípadne sa vnútro týchto kolies vyplňuje vodou alebo betónom. V ČR sa na utláčanie rezanky osvedčil a na mnohých farmách sa i využíva špeciálny ultáčač, ktorý je ťahaný traktorom a je vyrobený z niekoľkých kolies železničných vozňov. Spôsob utláčania musí vychádzať z dĺžky rezanky a z obsahu sušiny v krmovine. Dlhšiu rezanku s vyšším obsahom sušiny treba utláčať viac. Zavädnutá krmovina by mala byť pri zbere porezaná na dĺžku 10-40 mm. Za vyhovujúcu sa považuje rezanka s časticami s dĺžkou 40-60 mm, za príliš dlhú rezanka s časticami dlhšími ako 60 mm. Pri silážovaní krmovín s časticami v rezanke kratšími ako 8 mm sa získa siláž s neštrukturálnou vlákninou. Pokiaľ by také siláže neboli v kŕmnej dávke prežúvavcov doplnené krmivami s vyššou štrukturálnosťou (napr. senom), mohlo by v dôsledku zníženého prežúvania a následného neúmerného zvýšenia kyslosti v predžalúdkoch dôjsť aj k vážnym metabolickým poruchám.

Spôsob konzervácie a uskladnenie krmoviny

Akonáhle sa porušia ochranné štruktúry rastlinných buniek, teda akonáhle sa krmovina rozreže, naláme, rozdrví alebo iným spôsobom rozdrobí, začínajú na uvoľnený obsah poškodených buniek pôsobiť rastlinné a mikrobiálne enzýmy v podstatne väčšej miere ako na neporušené bunkové štruktúry. Čím rýchlejšie sa v krmovine s porušenou štruktúrou vytvorí anaeróbne prostredie, tým viac sa obmedzuje aktivita rastlinných proteáz a rozvoj niektorých nežiaducich mikroorganizmov (skracuje sa obdobie proteolytických a respiračných biochemických reakcií), čo je pre fermentačný proces priaznivé. Biologická hodnota silážovaného krmiva potom musí byť dlhodobo stabilizovaná. Vzdušný kyslík, ktorý sa do konzervačného priestoru dostal spolu s rozrezanou a nadrvenou krmovinou, by mal preto byť čo najrýchlejšie vytesnený a vydýchaný. Priestor, v ktorom má byť krmivo uložené, by mal byť po naskladnení dlhodobo dokonale utesnený proti vniknutiu vzduchu i vlhkosti. V súčasnosti už mnoho farmárov používa na zakrytie silážovanej hmoty dve fólie, tú spodnú slabšiu. Pokiaľ by nebolo zaistené dokonalé a dlhodobé vzduchotesné uzavretie naskladnenej krmoviny, mohlo by pri nej dôjsť k opätovnému nasávaniu vzduchu. Tomu by sa malo zamedziť jej zaťažením (najlepšie zaťažením fólie, ktorá ju zakrýva). Tieto požiadavky platia pre všetky druhy konzervovaných krmovín. Na kvalitu siláží má vplyv aj dĺžka času naskladňovania krmoviny, dokonalosť izolácie siláže od vonkajšieho prostredia a dlhodobé zaistenie tejto izolácie. Dlhodobé zaistenie dokonalej izolácie od vonkajšieho prostredia je požiadavka, ktorej splnenie býva v praxi podceňované. Pokiaľ nie je plachta zakrývajúca silážovanú hmotu na okrajoch dostatočne utesnená a zaťažená, môže sa pri silnejšom vetre uvoľniť, a potom pod ňou vniká vzduch. Ochranou plachty proti jej vzdúvaniu je jej zaťaženie. Silážna plachta by mala byť, najlepšie po celom povrchu, zaťažená malými pneumatikami (je to najlacnejší spôsob, pretože také pneumatiky sa väčšinou dajú získať zadarmo). V súčasnosti sa začína viac používať zaťaženie po celom obvode plachty, popr. ešte v niekoľkých pásoch vo vnútri (pásy od seba bývajú vzdialené zhruba 5 m). Na takýto spôsob zaťaženia sa, lepšie ako pneumatiky, hodia úzke vrecia (naplnené štrkom alebo pieskom), uložené v rade tesne za sebou. Pri osobitne cenných materiáloch (kukuričné a strukovino-obilninové drviny) sa vyplatí na plachtu položiť špeciálnu sieť (chráni plachtu pred poškodením od vtákov, myší, mačiek a iných živočíchov a zároveň plní funkciu záťaže).

Vyvarovať sa chýb

Základom úspechu je kvalita materiálu, ktorý má byť silážovaný, zvolenie vhodnej techniky a technológie zberu a konzervácie pre danú plodinu, lepšie povedané pre konkrétny porast. Výber vhodnej mechanizácie a jej stav je rovnako dôležitý ako stanovenie vhodného začiatku zberu z hľadiska vegetačnej fáze krmoviny aj z hľadiska odhadovaného vývoja počasia. Chyby pri kosení, rozhrňovaní, obracaní, zhrňovaní, zbieraní, rezaní, doprave, vrstvení a lisovaní krmoviny, chyby v zakrytí silážovanej hmoty a následné chyby pri manipulácii s hotovými silážami takmer iste spôsobia straty, ktoré sa môžu negatívne prejaviť v znížení úžitkovosti a zhoršení zdravotného stavu zvierat. Správny priebeh fermentácie môže nastať, len keď sa vytvoria tie správne podmienky. Jediná chyba v celom reťazci zberu a konzervácie krmoviny môže výrazne znížiť výslednú kvalitu siláže.