Aktuálna problematika využívania a kontroly geneticky modifikovaných rastlín

Geneticky modifikované rastliny, pripravené technológiami rekombinantnej DNA, sa v 21. storočí stávajú významným intenzifikačným a ekonomickým faktorom svetového poľnohospodárstva. Technológie transformácie prinášajú nové možnosti v šľachtení rastlín, a takto pripravené nové GM odrody umožňujú používať nové postupy pri pestovaní, obrábaní, ošetrovaní a spracovaní týchto plodín. Transformačné technológie sú oveľa efektívnejšie ako konvenčné šľachtenie alebo indukované mutácie. Napríklad, rezistencia voči škodcom môže byť dosiahnutá vložením dobre charakterizovaného génu rezistencie a pomocných sekvencií namiesto tisícok nežiaducich génov divých príbuzných druhov pri konvenčnom šľachtení.

Po 12 rokoch pestovania geneticky modifikovaných plodín sa v roku 2006 zvýšila plocha komerčných pestovateľských plôch vo svete na 102 mil. ha v 22 krajinách, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o 13 %. GM sója, tolerantná na herbicídy, sa v roku 2006 pestovala v USA, Argentíne, Kanade, Mexiku, Rumunsku, Paraguaji, Uruguaji, Kolumbii a Južnej Afrike celkom na 58,6 mil. ha, čo predstavovalo asi 65 % jej plôch vo svete. GM kukurica (s prevažným zastúpením Bt modifikácie) sa v roku 2006 pestovala na 25,2 mil. ha v USA, Kanade, Argentíne, Južnej Afrike, Španielsku, Portugalsku, na Filipínach, v Hondurase, Uruguaji, Nemecku, ČR a SR. GM bavlna (Bt voči herbicídu tolerantné modifikácie) spolu na 13,4 mil. ha sa pestovala v USA, Mexiku, Kolumbii, Argentíne, Brazílii, Južnej Afrike, Austrálii, Indii a Číne. GM repka, tolerantná na herbicídy, sa pestovala v USA a Kanade spolu na 4,8 mil. ha. V Iráne sa pestovala GM ryža. Nárast komerčných pestovateľských plôch s GM plodinami vo svete je rýchlejší, ako sa predpokladalo. Kým v roku 2004 prognostici predpokladali dosiahnutie 100 mil. ha pestovateľských plôch najskôr v roku 2009, tento stav bol dosiahnutý už v roku 2006. V období 1997/98 boli v EÚ na základe Smernice 90/220/EEC autorizované tri línie (eventy) GM kukurice pre uvoľnenie do životného prostredia na komerčné účely - T25 (Bayer CropScience), Bt-176 (Syngenta) a MON810 (Monsanto). Dnes je 32 odrôd GM kukurice, odvodených od týchto línií, zapísaných v národných katalógoch registrovaných odrôd v Španielsku a Francúzsku (Bt-176, MON810) a v Holandsku (T25) a 36 GM odrôd kukurice, odvodených od línie MON810, je zapísaných v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov. Bt rezistentné kukurice, Bt-176 a MON810, majú vložený gén Cry1Ab na ochranu proti vijačke kukuričnej a glufosinát tolerantná T25 je odolná voči herbicídom. Najviac GM plodín sa v Európe v roku 2006 pestovalo v Španielsku (Bt kukurica na 60 tis. ha) a v Rumunsku (glyfosát tolerantná sója na 100 tis. ha).

Legislatíva v SR a EÚ a kontrola GMO

Ako každá nová technológia, aj technológie rekombinantnej DNA prinášajú výhody aj riziká. GMO sú zatiaľ využívané veľmi krátko. Nakoľko nie sú ešte dostatočné skúsenosti z využívania ich vlastností a dôsledkov dlhodobého používania, každý GMO pred jeho rozšírením a komercializáciou podlieha náročnému hodnoteniu potravinovej, biologickej a environmentálnej bezpečnosti. Hodnotenie potravinovej bezpečnosti, ktoré je z hľadiska spotrebiteľa najdôležitejšie, v EÚ zabezpečuje EFSA (Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť). Predpokladané riziká sú najčastejšie spájané s vlastnosťami vložených génov (alergénnosť, toxicita), nekontrolovaným umiestnením transgénu v genóme, inaktiváciou génov v oblasti vloženia inzertu, pleiotrópnym efektom, použitím selekčných génov rezistencie na antibiotiká, atď. Z ekologických hľadísk sú to riziká súvisiace s horizontálnym prenosom transgénu medzi krížiteľnými organizmami, s potenciálnou možnosťou vzniku selekčnej výhody, vznikom rezistentných burín, vplyvom na pôdnu mikroflóru, atď. Pri pestovaní Bt-rezistentných kultúr je významným rizikom možnosť vzniku rezistentných škodcov, vplyv na necieľové organizmy a zmena v rovnováhe škodcu - predátor. Použitie GMO v rastlinnej výrobe, krmivách a potravinách v SR reguluje slovenská legislatíva a súvisiaca legislatíva EÚ. Sú to najmä: zákon č. 151/2002 Z.z. o používaní genetických technológií a GMO v znení zákona č. 77/2005 Z.z. (ktorý aproximuje Smernicu 18/2001/ES o uvoľňovaní GMO do životného prostredia), zákon č. 184/2006 Z.z. o pestovaní GM rastlín v poľnohospodárskej výrobe, zákon č. 421/2004 Z.z. o ekologickom poľnohospodárstve, zákon č. 470/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, zákon č. 271/2005 Z.z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív, zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách, Nariadenie (ES) č. 1829/2003 o GM potravinách a krmivách a Nariadenie (ES) č. 1830/2003 o vysledovateľnosti a označovaní GMO. V návrhu je Smernica EC upravujúca problematiku osív vo veci náhodného alebo technicky nevyhnutného výskytu GM osív v osivách nemodifikovaných odrôd a limitov obsahu GMO. S nástupom GM plodín a ekologického poľnohospodárstva vznikla potreba novej kategorizácie rastlinných komodít na konvenčné produkty, GM produkty, produkty ekologického poľnohospodárstva a produkty IP (Identity Preservation), ktoré sa okrem iných parametrov líšia aj povoleným obsahom GMO. V súlade s nariadeniami ES musia byť GM produkty označované. Konvenčné produkty môžu obsahovať maximálne 0,9 % autorizovaných GMO, alebo max. 0,5 % neautorizovaných GMO, s pozitívnym hodnotením rizika. V súlade s Nariadením (ES) 2092/91 pre organické poľnohospodárstvo ekologické produkty nesmú obsahovať GMO, ani produkty odvodené od GMO, nestanovuje však ich limity v ekologickej produkcii. Osivá, označené ako obsahujúce GMO, sú vylúčené z použitia v ekologickom poľnohospodárstve. V IP produktoch sa vyžaduje obsah medzi 0,1 a maximálne 0,5 % GMO. Výroba IP produktov podlieha špeciálnemu režimu, u dodávateľov sa robia audity a dodávky sú kontrolované PCR testmi. Udržanie kvality výroby uvedených komoditných kategórií v zmiešaných pestovateľských systémoch je možné iba v krajinách s vysokou úrovňou poľnohospodárstva, kvalitnou legislatívou a dobrým systémom kontroly. Kontrolu GMO v rastlinných komoditách (odrody, osivá, bioosivá, sadivá, krmivá, merkantil, rastlinný tovar, bioprodukty, potravinové vstupy) v SR vykonáva Oddelenie molekulárnej biológie (OMB) ÚKSÚP v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ. Oddelenie ďalej vykonáva kontrolu koexistencie pri pestovaní GMO v súlade so zákonom č. 184/2006 Z.z. a výkony kontroly GMO v rastlinných komoditách pre externé organizácie. Oddelenie molekulárnej biológie je akreditované podľa ISO 17025 ako Skúšobné molekulárno-biologické laboratórium a GMO testy vykonáva od roku 1999. Od roku 2004 je členským laboratóriom Európskej siete GMO laboratórií (ENGL) na základe zmluvy s Európskou Komisiou. Nariadením Európskej Komisie z roku 2006 je OMB ÚKSÚP menované Národným referenčným laboratóriom.

Koexistencia GM, konvenčných a ekologických plodín

Koncepcia koexistencie GM plodín v EÚ vychádza zo Smernice 18/2001/ES a Odporúčania 2003/556/ES o pravidlách pre vývoj národných stratégií pre zabezpečenie koexistencie GM plodín s konvenčným a organickým poľnohospodárstvom. V SR upravuje problematiku koexistencie zákon č. 184/2006 Z.z. a vyhláška k tomuto zákonu. Pod koexistenciou GM plodín sa rozumie možnosť a schopnosť poľnohospodárov účelne si vybrať medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom a výrobou GM plodín pri dodržiavaní povinností označovania a štandardov čistoty. V súlade so zákonom č. 184/2006 Z.z. je pestovateľ GM rastlín povinný absolvovať školenie o nakladaní s GM rastlinami a splniť oznamovaciu povinnosť kontrolnému ústavu (ÚKSÚP). Na základe toho je žiadateľ zapísaný do evidencie pestovateľov GM rastlín. Povinnosťou pestovateľa je informovať užívateľov susedných pozemkov, vypracovať odborný plán pestovania GM rastlín na svojom pozemku a 5 rokov viesť evidenciu o nákupe a nakladaní s GM osivom a dopestovanou GM produkciou. Povinnosťou pestovateľa je dodržať odborný plán pestovania, minimálne izolačné vzdialenosti od nemodifikovanej produkcie, využívať plodinové bariéry, likvidovať príbuzné buriny v oblasti pestovania, zabezpečiť vyčistenie zariadení použitých pri práci s GM rastlinami a dva roky po zbere monitorovať pestovateľské plochy a ich okolie. GM osivá a produkciu je potrebné označovať a skladovať v osobitných označených priestoroch. V súčasnosti možno v EÚ komerčne pestovať iba GM kukuricu, ktorá v našich podmienkach nemá príbuzné botanické druhy a osivo v poľných podmienkach neprezimuje. Toto významne redukuje možnosti nežiaduceho šírenia transgénu a nevyhnutné opatrenia na zamedzenie úniku pri pestovaní. V zmysle vyhlášky k zákonu sú minimálne izolačné vzdialenosti porastov GM kukurice od porastov pestovaných konvenčným spôsobom 200 m a od porastov pestovaných ekologickým spôsobom hospodárenia 300 m. Pri použití plodinovej bariéry jeden rad nemodifikovanej kukurice nahrádza dva metre izolačnej vzdialenosti. Pestovanie Bt kukurice (MON810, Bt-176) môže iniciovať vznik rezistencie vijačky kukuričnej na endotoxín, produkovaný touto GM rastlinou. Na zamedzenie vzniku rezistentných generácií vijačky voči Bt toxínu je nutné v porastoch Bt kukurice, s výmerou nad 5 ha, vysádzať tzv. refúgiá z nemodifikovanej kukurice, ktoré sú súčasťou GM porastu na ploche minimálne 20 % z plochy GM kukurice. Do plochy refúgií môžu byť zahrnuté aj plodinové izolačné bariéry.