Choroby repky v druhej polovici vegetačnej doby

K najdôležitejším chorobám repky, ktoré sa vyskytujú v porastoch od kvitnutia až po zber, patria čerň repková, pleseň sivá, alternáriová škvrnitosť, ale aj pleseň kapustová a cylindrosporióza. Huby, ktoré tieto choroby spôsobujú, napádajú tvoriace sa a dozrievajúce šešule a spôsobujú ich znehodnotenie a odumieranie.

Čerň repkovú môže spôsobiť niekoľko patogénov Alternaria brassicae, Alternaria brassicicola a Alternaria raphani. Najväčšia škodlivosť choroby sa prejavuje pri napadnutí mladých šešúľ, ktoré sa deformujú, scvrkávajú, predčasne pukajú a otvárajú sa, takže dochádza k vypadávaniu nezrelých semien. Symptómy ochorenia sa objavujú najmä v období dozrievania šešúľ. Na šešuliach sa tvoria malé čierne sadzovité škvrny v podobe bodiek a čiarok s veľkosťou 0,5–3,0 mm, ktoré pri intenzívnejšom napadnutí splývajú. Vo vnútri šešúľ sú scvrknuté, zakrpatené, infikované semená, ktoré vo vlhkom prostredí hnijú. Počas vegetácie sa patogén rozširuje konídiami, ktoré sú roznášané hlavne vetrom a dažďom. Teplé a vlhké počasie a vlhké a uzavreté polohy podporujú rozvoj choroby. Zdrojom infekcie pre šešule môže byť aj infekcia kvetných lupienkov, na ktorých sa tvoria malé, okrúhle alebo predĺžené, elipsovité škvrny veľkosti 0,5-3,0 mm.

Pleseň kapustovú spôsobuje huba Peronospora parasitica. Symptómy plesne môžeme pozorovať aj na šešuliach v podobe hnedých, difúznych škvŕn, so sivými povlakmi fruktifikačných orgánov sporangionosičov a sporangií patogéna. Napadnuté šešule postupne hnednú a núdzovo dozrievajú. Vznik infekcie podporuje teplota okolo 15 °C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, prehustený porast a nedostatočná výživa rastlín.

Na repke sa tiež môže objaviť pleseň sivá, ktorú spôsobuje Botrytis cinerea, vreckaté štádium Botryotinia fuckeliana. K napadnutiu šešúľ dochádza najmä pri vysokej vzdušnej vlhkosti. Najvýraznejšie sa symptómy prejavujú pred dozrievaním. Na stonkách, kvetných stopkách a šešuliach, sa vytvára hustý sivý povlak mycélia a fruktifikačných orgánov. Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú, nasadzujú menšie množstvo šešúľ, čo ovplyvňuje tvorbu semien a výšku úrody. Rozvoj ochorenia podporuje nevyrovnané hnojenie a prehnojovanie rastlín dusíkom. Dispozičnými faktormi choroby sú najmä daždivé počasie, prehustené, alebo silne zaburinené porasty a poškodenie rastlín živočíšnymi škodcami. Napádané sú rastliny s uzavretým habitusom, pri ktorom rastlinné časti pomaly osychajú. Kritickým vývojovým štádiom je obdobie kvitnutia a obdobie zelenej zrelosti. Pri napadnutí kvetov dochádza k ich hnilobe a k zničeniu aj celých súkvetí.

Veľmi nebezpečnou chorobou je v ostatnom období biela hniloba, ktorú spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. V tomto období je aktuálna askospórová infekcia, pri ktorej sú infikované kvitnúce rastliny repky. Patogén následne prerastá do stonky a do šešúľ. Napadnuté šešule sa pokrývajú vatovitým povlakom bieleho mycélia. Infekciu spôsobujú askospóry, ktoré sa uvoľňujú z apotécií, vytvorených na skleróciách. K askospórovej infekcii dochádza len za vhodných poveternostných podmienok, ku ktorým patrí najmä dostatočne vysoká relatívna vlhkosť vzduchu a pôdy.

Z chorôb, ktoré sa doposiaľ v porastoch repky nevyskytovali alebo sa objavovali len zriedka, môže byť na šešuliach pozorovaná aj cylindrosporióza, ktorú spôsobuje huba Pyrenopeziza brassicae, konídiové štádium Cylindrosporium concentricum. Toto ochorenie sa na pukoch a šešuliach prejavuje tvorbou najskôr malých, belavých koncentrických škvŕn, ktoré neskôr hnednú a rozširujú sa po celej dĺžke šešule. Pri silnom napadnutí celé šešule zhnednú, nie sú plne vyvinuté, deformujú sa a čiastočne sa zohýbajú a skrúcajú.

K menej významným chorobám, ktoré sa vyskytujú lokálne, patrí múčnatka (Erysiphe cruciferarum). Na rastlinách repky, aj na šešuliach, vytvára jemný, biely, pavučinkový povlak mycélia a oídií. Výskyt chorôb ovplyvňujú najmä klimatické faktory a miestne podmienky pestovania. Prakticky všetky spomínané patogénne organizmy spôsobujúce choroby šešúľ potrebujú k infekcii daždivé počasie a vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. K infekcii generatívnych orgánov dochádza väčšinou vo fáze kvitnutia. Táto vývojová fáza je preto jedným z najdôležitejších období, ktoré rozhoduje o dosahovanej úrode. Pri poveternostných podmienkach, aké prevládajú v tomto roku, kedy bolo obdobie kvitnutia porastov repiek prakticky bez zrážok, nehrozí akútne riziko vysokého výskytu patogénov. Porasty repky však môžu byť ohrozené aj počas tvorby šešúľ a dozrievania, najmä ak by sa vyskytli väčšie zrážky. Posledným možným termínom fungicídnej ochrany porastov repky proti patogénom infikujúcim šešule je rastová fáza dokvitania (kvitne už iba 10 % vrchných kvietkov). V tom období bolo možné ošetriť porasty prípravkami s účinnosťou aj proti alternáriovej škvrnitosti a plesni sivej, ktoré môžu spôsobiť najvážnejšie škody pri dozrievaní repky. Pri rozhodnutí neošetriť porasty koncom kvitnutia už následne nie je možné ďalšie použitie fungicídov. Daždivé obdobie počas dozrievania potom môže priniesť vyššie straty na úrode semena repky, ktoré už nebude možné ovplyvniť.