Tlak škodcov urýchli pestovanie GM kukurice

V ostatných rokoch znižujú úrodu pestovateľom kukurice okrem „tradičných nepriateľov“, ako sucho, dážď, mráz či ľadovec, aj špecifickí škodcovia – vijačka kukuričná a kukuričiar koreňový, ktorí sa k nám z južnejších krajín prisťahovali nečakanou rýchlosťou. Boj proti nim začína byť čoraz náročnejší a tak sa mnohí začínajú prikláňať k možnosti eliminovať ich pestovaním GM kukurice.

Už začiatkom tohto storočia našli niektorí pestovatelia SR v porastoch kukurice na Podunajskej nížine dovtedy neznámeho škodcu – kukuričiara koreňového (Diabrotica virgifera virgifera). Až tak neznámy však pre nich nebol. Udržiavajú úzke kontakty s našimi južnejšími susedmi, ktorí ich upozorňovali na výskyt tohto škodcu v Maďarsku už pár rokov predtým. Avšak, ako hovorí Tibor Lajtos: „Nebrali sme túto informáciu veľmi vážne. Nečakali sme, že sa kukuričiar objaví tak skoro a že za krátku dobu spôsobí také rozsiahle škody“. Nástup kukuričiara bol „raketový“. Napr. v Čiližskej Radvani zaznamenali jeho výskyt už v roku 2000, kedy však nespôsobil žiadne škody, len zistili, že ho v porastoch majú. Už o tri roky na to bol kvôli jeho výskytu zjavný úbytok na úrode a rok 2005 bol podľa Petra Keszegha najhorší, kedy škody odhadli minimálne na 30 %. PD v Lúči na Ostrove sa kukuričiar vyhýbal dlhšie, ale tento rok už museli aplikovať postrek, inak by, podľa slov A. Kulcsára, bola úroda nižšia o 10 - 15 %.

Ako proti nim najúčinnejšie bojovať?

Kedysi bolo úplne bežné, že kukuricu pestovali v monokultúre aj 6 rokov, ako napr. v Čiližskej Radvani, kde sa jej výmera pohybuje od 2 000 do 2 300 ha. Opakovanie výsevu kukurice na tú istú plochu už však nemienia robiť ani jedenkrát po sebe. Minulý rok to ešte na jednej parcele pripustili, ale škody boli obrovské. P. Keszeg tvrdí, že rozdiel vo výskyte medzi monokultúrou a kukuricou po inej plodine bol evidentný. Aj keď T. Lajtos konštatuje, že kukuričiar im spôsobil viditeľné škody aj v porastoch po predplodine pšenici, súhlasí s názorom, že najúčinnejšou ochranou proti nemu je zmena osevného postupu. Z celkovej výmery 6 500 ha ornej pôdy sejú kukuricu na 1 900 hektároch. Budúci rok bude prvý, kedy sa podarí nezasiať kukuricu po kukurici a ak sa bude musieť vysiať na parcele, ktorá susedí s takou, kde bola minulý rok kukurica, sú rozhodnutí na 36 radoch na úvratiach aplikovať insekticíd a vysiať morené osivo. Osevný postup výrazne zmenili aj v Čiližskej Radvani, kde z pôvodných 100 ha repky olejky postupne zvýšili výmeru na 700 ha, pšenicu z 1 100 ha o 200 ha, jačmeň z 300 na 500 ha. Výmeru kukurice na siláž nechali na ustálených 500 ha, na zrno klesla o 600 i viac ha oproti predchádzajúcim rokom. Tento rok bude teda prvý bez pestovania kukurice po kukurici. Toto si však nemôžu dovoliť v Lúči na Ostrove, kde obhospodarujú 360 ha kukurice a po sebe ju vysievajú na polovici výmery. Je síce pravda, že po predplodine obilnina bol preukazne nižší výskyt kukuričiara, ale osevný postup im nedovolí, aby mohli plodiny každý rok striedať. Tento rok aplikovali na napadnuté porasty začiatkom kvitnutia insekticíd, ale ako hovorí A. Kulcsár: „Ide o dotykový postrek s krátkou účinnosťou, a tak je dosť pravdepodobné, že o týždeň sa tam kukuričiar môže znova objaviť z blízkej parcely, ktorú pestovateľ neošetruje. Proti vijačke, aj napriek jej výskytu, postreky nerobia.

Intenzívne, ale aj draho proti vijačke a kukuričiarovi

V poľnohospodárstve je každý rok špecifický. Napr. tohtoročný suchý priebeh počasia zo začiatku vegetácie spôsobil, že vo väčšine napadnutých oblastí larvy vyliezali skôr a viac sa uplatnil účinok moridiel. Mnohí tiež konštatujú, že možno tento rok nastúpi tuhšia zima, čo logicky zníži počet lariev škodcov. Napriek tomu sa väčšinou nespoliehajú na náhodu, ale snažia sa k ochrane porastov pristupovať čo najzodpovednejšie. Napr. v Čiližskej Radvani tento rok dopadli veľmi úspešne pokusy s moridlami. P. Keszegh si myslí, že je to aj vzhľadom na vyliezanie lariev o tri týždne skôr oproti minulým rokom. Najviac sa im osvedčili moridlá Poncho 600 FS a Gaucho 600 FS. V Sokolciach už pred tromi rokmi začali v spolupráci s prof. Cagáňom zo SPU Nitra s pokusmi. Pri kukuričiarovi považujú za najdôležitejšie ničenie lariev, preto sejačkou do riadku aplikovali insekticíd Dursban 10G v množstve 8 kg. Také množstvo neprinieslo takmer žiaden výsledok. V pokusoch aplikoval prof. Cagáň 15 kg tohto insekticídu a zabralo to perfektne. Takáto ochrana však značne navyšuje náklady na hektár. T. Lajtos: „Len chémia stojí 5 – 6 tisíc Sk plus viac ako tisíc korún za zvýšené vstupy“. Nehovoriac o tom, že veľakrát je ochrana neúčinná.

Prichádza na scénu záchrana? GMO?

Prijatie každej novinky sa poväčšine spája so skepsou. O to viac, ak je to v úzkej súvislosti so zdravím človeka. Preto sa zrejme dosť opatrnícky pristupuje k pestovaniu GM plodín. V niektorých členských štátoch Únie, napr. v Poľsku, Rakúsku či Maďarsku pestovanie GMO vôbec nepovolili z obavy dopadov na environment. Tento rok bolo po prvýkrát na území SR oficiálne povolené pestovanie GM kukurice, pričom tomu predchádzala dosť náročná administratívna príprava. Zákon o pestovaní GMO č. 184/2006 vstúpil do platnosti 1.6.2006. V tom roku štyria pestovatelia využili možnosť pestovania GM kukurice v rámci pokusu. Nádejní pestovatelia GMO museli povinne absolvovať školenie, ktoré ich k tejto činnosti bude oprávňovať na neurčitú dobu. Školenia sa zúčastnilo 36 poľnohospodárov, nakoniec sa pre pestovanie rozhodla polovica z nich, na celkovej výmere 946,2 ha. Mária Tatarová si myslí, že: „tých, ktorí upustili od možnosti pestovania GM kukurice, možno ovplyvnilo zistenie, že je možné pestovať len gén proti vijačke, ktorá na Slovensku nie je v kalamitnom výskyte“. Tiež podotýka, že hoci sú podmienky, ktoré musia pestovatelia podľa zákona splniť, náročné, je dôležité ich dodržať, aby nedošlo k úniku modifikovaných rastlín mimo pestovateľskú plochu. ÚKSÚP vyžaduje vyplnenie žiadosti (tlačivo je na webovej stránke), ku ktorej je potrebné dodať dve prílohy: názov katastrálneho územia a mapu, na ktorej bude vyznačený pozemok určený na pestovanie GM kukurice a doklad o absolvovaní špeciálneho školenia. Jeho cieľom nebolo iba poučiť a informovať o povolených hybridoch, o minimálnych plodinových a priestorových bariérach, ale aj o povinnostiach, ktoré z toho pestovateľovi vyplývajú. A tých nie je málo. Za jednu z najdôležitejších sa považuje upozorniť užívateľov susedných pozemkov do 15.2. kalendárneho roka o pestovaní GMO a tieto doklady predložiť najneskôr 15 dní pred výsevom ÚKSÚPu. Dôležité je v tomto prípade aj zachovávanie minimálnej izolačnej vzdialenosti 200 m GM kukurice od konvenčnej a od ekologicky pestovanej 300 m. Túto vzdialenosť považujú mnohí odporcovia pestovania GMO za nedostatočnú, na čo M. Kusendová reaguje: „Rada by som si vypočula racionálne pripomienky. Podľa vedeckých výskumov je 25 m vzdialenosť dostatočná, navyše, aby sa peľ uchytil na vedľajšej rastline, musí byť živý a posadiť sa na synchrónny druh“. Toto je vlastne zohľadnené aj v zákone, kde sa odporúča využiť rôzne hybridy s rozličným FAO. M. Kusendová tiež reaguje na termín konania školenia. Podľa nej k zníženiu počtu záujemcov o pestovanie GM kukurice zrejme prispel aj fakt, že školenie absolvovali v termíne, ktorý im spôsobil stres z toho, že všetky podmienky nestihnú splniť“. Tomuto tvrdeniu dosť odporuje vyššie spomenutý údaj, že povinnosť poslať doklady na ÚKSÚP je až 15 dní pred výsevom. Všetky opatrenia vyplývajúce zo zákona musia pestovatelia plniť, pričom bol, pre ideálnu kontrolu, na každého pestovateľa určený jeden poverený inšpektor kontrolného ústavu. Pestovateľ je okrem iného povinný využívať plodinové a ekologické bariéry a po zbere vyčistiť kombajn a nedovoliť kontakt s konvenčnou kukuricou. Musí viesť presnú evidenciu, kde osivo nakúpil, kam úrodu predal, ako naložil s nepoužitým množstvom produkcie. A všetky údaje zachovávať v archíve 5 rokov. Zákon sa zdá prísny, avšak M. Kusendová hovorí: ÚKSÚP by mohol byť liberálnejší, ale Slovensko patrí medzi opatrnejšie krajiny, ktoré sa radšej poistia prísnejšími pravidlami. Nie je však dôvod si nemyslieť, že časom sa môžu kritériá znížiť“.

Predkovia hovorili, že čo príroda pokazí, to aj napraví

K dnešnému dňu je na Slovensku povolené pestovanie iba GM kukurice proti vijačke, aj keď by sa zdalo, že proti kukuričiarovi, ktorého výskyt sa zvyšuje priam geometrickým radom, by to bolo užitočnejšie. M. Kusendová: „Ako prvá bola registrovaná Bt kukurica proti vijačke v roku 1998, kedy ešte nikto nevedel, že v Srbsku sa objavil kukuričiar a že jeho nálet bude taký obrovský“. Za schválenie ďalšieho nového génu zodpovedá Európska komisia a nie je ešte presne stanovené, kedy bude nový gén v Únii na pestovanie povolený. Podľa M. Kusendovej je však predpoklad, že GM kukurica proti kukuričiarovi bude na Slovensku schválená o dva roky. Prichystané sú už poľné pokusy, napr. v Čiližskej Radvani na 10 ha. Musia sa však v januári dohodnúť hlavne na finančných podmienkach, pretože úrodu musí PD po zbere zlikvidovať. Uhol pohľadu na pestovanie GM plodín je rôzny. M. Kusendová si napr. nevie vysvetliť, že niekto bojuje všetkými možnými prostriedkami, aby to u nás nedovolil. Pritom v USA či na Filipínach sa už nad pestovaním GM plodín s toleranciou voči jednému škodcovi ani nezamýšľajú. K dispozícii sú trojkombinácie, najnovšie proti vijačke, kukuričiarovi a s génom odolnosti voči suchu. Treba však podotknúť, že na pestovanie GM plodín sa u nás dívame inak. Európa je konzervatívnejšia a stanovuje si vlastné pravidlá. Spojené štáty sú ďaleko a našinec ťažšie prijíma takéto zmeny, aj keď – už striktnému odmietnutiu pestovania GM odzvonilo. Peknú historku má A. Kulcsár, ktorý prednedávnom navštívil tri farmy v USA, kde pestujú iba GMO. Jeho známy, domáci, sa ho pri tej príležitosti spýtal: „jem to desať rokov. Mám iné uši alebo oči?“ Ako predseda sa pestovaniu GM vôbec nebráni, naopak si myslí, že ak chceme na Slovensku kukuricu pestovať, tak musíme raziť túto cestu. A čo sa týka vyššej ceny GM osiva si myslí, že pri vyššej úrode, ktorú poskytuje, sa to oplatí. T. Lajtos videl, aký markantný rozdiel bol v susednom Lipovom medzi GM proti vijačke a konvenčnou kukuricou. Pestovanie GMO sa nebráni, podľa neho má ísť vývoj dopredu a tvrdí, že sme si všetko zavinili sami: „Začiatkom 70-tych rokov sme do pôdy dávali toľko DDT, atrazínu či zeazínu, že nám možno príroda dáva najavo, aby sme nastúpili inú cestu“. P. Keszegh je trocha opatrnejší vo vyjadreniach. Tvrdí, že takéto veci nemá rád, ale ak nebude inej možnosti, tak k pestovaniu GMO pristúpia. Podľa M. Kusendovej netreba GM plodiny odsudzovať, ale s chladnou hlavou ich prijímanie zvážiť. Hlavne v oblastiach, kde je vyšší výskyt škodcov sa po ekonomickej stránke iste zhodnotí. GMO sú rastliny, v ktorých sa toxíny produkujú priamo v rastline a nedostávajú sa do ovzdušia pri postrekoch. Je na každom pestovateľovi, ako sa rozhodne. Zatiaľ sa bojuje s dilemou – „ako človeku sa mi to nepáči, ako roľník musím myslieť na zisk“.