Výsledky pokusu s registrovanými odrodami jačmeňa jarného v roku 2007

Jarný jačmeň je po ozimnej pšenici druhou najrozšírenejšou obilninou. Jeho osevné plochy sa u nás pohybujú okolo 190 000 ha. V roku 2007 sa jarný jačmeň pestoval na ploche cca 210 000 ha (v roku 2006 to bolo 185 199 ha) a celková úroda za Slovensko bola cca 690 000 t (v roku 2006 bola úroda cca 642 000 t). Priemerná úroda bola 3,30 t.ha-1 (v roku 2006 bola úroda 3,48 t.ha) a je to druhá najnižšia úroda za ostatných 5 rokov (2003 – 3,02 t.ha). Najväčšie pestovateľské plochy v roku 2007 zaberali české odrody Ebson a Malz.

Do pokusu s registrovanými odrodami pre rok 2007 bolo prihlásených 10 odrôd jarného jačmeňa, štyri (Ezer, Nadir, Nitran, Slaven) zo Slovenska a šesť (Bojos, Ebson, Malz, Radegast, Marthe a Beatrix) zo zahraničia. Pokusy boli založené po šiestich predplodinách (ozimná pšenica, jarný jačmeň, repa cukrová, zemiaky, kukurica, strukovinoobilná miešanka) podľa metodiky ÚKSÚP–u. Hnojenie N sa pohybovalo v dávkach od 20 kg N.ha-1 (po lepšej predplodine) do 70 kg N.ha-1 (po horšej predplodine).

Zhodnotenie ročníka

Zima bola veľmi mierna, teplotne a zrážkovo nad dlhodobým priemerom. Na skúšobných staniciach ÚKSÚP-u sa s prípravou pôdy začalo o mesiac skôr ako v roku 2006 (veľmi dlhá a chladná zima). Sejby sa vykonali o tri týždne skôr ako v roku 2006, v druhej dekáde mesiaca marec. Posledné sa založili pokusy v Bodorovej. Porasty vzchádzali rovnomerne za 12-16 dní, koncom mesiaca marec až v druhej dekáde mesiaca apríl. Rastliny odnožovali za veľmi suchého počasia v druhej a tretej dekáde mesiaca apríl, ktorý bol veľmi teplý a extrémne suchý. Zrážky sa pohybovali od 0,1 mm do 8,0 mm a teplota bola v priemere o 2 °C vyššia ako je dlhodobý priemer. V prvej a druhej dekáde mesiaca máj porasty jarných jačmeňov steblovali. V máji pokračovali vyššie teploty a pribudli zrážky. Na porastoch odrôd Nadir, Malz a Beatrix bol slabý výskyt múčnatky trávovej. Výskyt hnedej škvrnitosti bol u všetkých odrôd slabý. Od tretej dekády mája odrody klasili, v priemere o tri týždne skôr ako v roku 2006. Po vyklasení sa v porastoch zvýšil výskyt múčnatky trávovej u odrôd Nadir, Malz a Beatrix. Vzrástol výskyt hnedej škvrnitosti u všetkých odrôd, ale hlavne u odrôd Ebson a Ezer. Výskyt rynchospóriovej škvrnitosti bol v Spišskej Belej v pokuse po jarnom jačmeni. Najväčší výskyt bol u odrôd Nadir a Beatrix (1,00 b), najmenší u odrody Slaven (5,00 b). Výskyt hrdze jačmennej bol stredný v Beluši a silný vo Veľkom Mederi. Najmenší výskyt bol u odrody Ezer. U ostatných odrôd bol výskyt hrdze približne rovnaký. Horúce počasie so stredným až silným výskytom zrážok pokračovalo v mesiacoch jún a júl. Porasty dozrievali postupne v prvej a druhej dekáde júla.

Vyhodnotenie pokusov

V roku 2007 bola doba do klasenia v priemere 73 dní a vegetačná doba 112 dní. Oproti roku 2006 sa doba do klasenia predĺžila v priemere o 10 dní a vegetačná doba o 7 dní. Poliehanie porastov bolo zaznamenané na SS Vígľaš, Beluša a Haniska. Najviac poľahnuté boli porasty na SS Beluša. Príčinou poliehania boli husté porast, ako aj daždivé a veterné počasie v druhej a tretej dekáde mesiaca jún.

Výška porastov registrovaných odrôd bola výrazne ovplyvnená odrodou a lokalitou. Najvyššie boli porasty vo Vígľaši (0,89 m) a najnižšie vo Vranove (0,63 m). Priemerná výška porastov bola 0,75 m, čo je o 0,02 m menej ako v roku 2006. Najvyššie porasty mali odrody Bojos (0,79 m) a Radegast (0,79 m), najnižšia bola nesladovnícka odroda Nadir (0,69 m).

Hustota porastov bola dobrá až veľmi dobrá a pohybovala sa od 734 klasov/m2 (Veľké Ripňany po repe cukrovej) do 1 200 klasov/m2 (Veľký Meder). Najhustejšie boli porasty odrôd Marthe a Beatrix.

Hmotnosť 1 000 zŕn, v priemere 43,6 g, bola nižšia ako v roku 2006. Významný vplyv na tento znak na rôznych lokalitách mala odroda, hustota porastu, zdravotný stav a počasie od kvitnutia po plnú zrelosť. Najväčšiu priemernú hmotnosť 1 000 zŕn mali odrody Radegast (46,5 g), Ezer(44,96 g) a Beatrix (44,24 g). Z lokalít bola najvyššia priemerná hmotnosť 1 000 zŕn v Jakubovanoch po predplodine zemiaky (49,1 g) a najnižšia vo Vígľaši po kukurici (39,2 g).

V kukuričnej výrobnej oblasti bola priemerná úroda 6,22 t.ha-1 (Tabuľka č. 1). Najvyššie úrody sa dosiahli na SS Haniska po jarnom jačmeni (v priemere 7,21 t.ha-1), najnižšie na SS Želiezovce po predplodine kukurica (v priemere 5,26 t.ha). Z odrôd najvyššie úrody dosiahli Bojos (6,54 t.ha-1), Ezer (6,50 t.ha-1) a Radegast (6,48 t.ha-1).

V repárskej výrobnej oblasti bola priemerná úroda 5,57 t.ha-1 (Tabuľka č. 1), pričom najvyššie úrody sa dosiahli na SS Veľké Ripňany po predplodine jarný jačmeň, v priemere 6,41 t.ha-1. Z odrôd najvyššie úrody v repárskej výrobnej oblasti dosiahli odrody Marthe (5,89 t.ha-1) a Slaven (5,86 t.ha-1). V zemiakarskej a horskej výrobnej oblasti bola priemerná úroda 6,18 t.ha-1 (Tabuľka č.1), pričom najvyššie úrody sa dosiahli na SS Jakubovany (priem. úroda 7,48 t.ha-1). Z odrôd najvyššie úrody dosiahli nesladovnícke odrody Slaven (6,58 t.ha-1) a Beatrix (6,56 t.ha-1).

V pokuse s registrovanými odrodami bola za všetky výrobné oblasti priemerná úroda 5,99 t.ha-1 (Graf č. 3). Najvyššie úrody dosiahli odrody Slaven (6,30 t.ha-1), Beatrix (6,24 t.ha-1) a Marthe (6,22 t.ha-1), najnižšie úrody odrody Nitran (5,69 t.ha-1) a Nadir (5,43 t.ha-1). Zverejnením výsledkov registrovaných odrôd jarného jačmeňa chceme poskytnúť čo najviac informácií pestovateľom a spracovateľským firmám o odrodách všeobecne známych a aj o nových odrodách jarného jačmeňa.

Recenzoval: S. Kubinec