Financovanie poľnohospodárstva v r.1999 z úverových zdrojov

Analýza financovania poľnohospodárstva v roku 1999 z úverových zdrojov

Aktívne úvery, poskytnuté v roku 1999, sa pohybovali vo výške cca 2,5 mld. Sk pri celkovom objeme istiny 7 mld. Sk

Prístup k úverovým zdrojom bol aj v roku 1999 sťažený nielen z dôvodu vysokej ceny úveru, ale aj vyššej obozretnosti bánk, ktoré reagovali na zvýšenie rizika vyplývajúceho z medziročného zhoršovania bonity poľnohospodárskych podnikov. Komerčné banky označujú poľnohospodárstvo z hľadiska návratnosti úverov ako rizikové odvetvie a podniky na základe skúseností z transformácie (zaťaženosť nedobytnými - klasifikovanými úvermi), ako neistých dlžníkov. Tomu zodpovedajú aj ich tvrdé úverové podmienky, ktorými si vytvárajú právny rámec na bezpečnú návratnosť požičaných prostriedkov. Tieto podmienky sa premietajú do kritérií posudzovania bonity podnikov a ceny úveru.

Splácaním úverov a znížením prírastku nových úverov za uplynulé dva roky sa celková úverová zaťaženosť poľnohospodárstva výraznejšie znižovala, čím klesal aj objem úverovej istiny, najmä v poslednom roku až o 28,50 %. Aktívne úvery, poskytnuté v priebehu roku 1999, sa pohybovali vo výške cca 2,5 mld. Sk pri celkovom objeme úverovej istiny 7 mld. Sk, čo z hľadiska prevádzkových a investičných potrieb podnikov nestačilo. Poklesom aktívnych úverov sa zvýšil podiel ostatných úverov. Časť klasifikovaných úverov poľnohospodárskych podnikov (starý blok a zlé úvery) bola koncom roku 1999 presunutá zo Všeobecnej úverovej banky do Slovenskej konsolidačnej banky a Konsolidačnej spoločnosti. Centralizácia týchto úverov neznamená ich anulovanie, ale ďalšie udržovanie, vymáhanie a nezávislú kontrolu.

Komerčné banky pri nezmenenej diskontnej sadzbe (8,8 %) poskytovali úvery úročené v závislosti od lehoty ich splatnosti. Priemerná úroková sadzba za poľnohospodárstvo, vyčíslená ako podiel úrokov na úveroch (16,5 %), bola v skutočnosti ovplyvnená (znížená) stabilnou úrokovou mierou (13 %), uplatnenou pri úveroch starého bloku. V časovej štruktúre prevládali v predchádzajúcich rokoch krátkodobé úvery až na rok 1999, keď došlo takmer k vyrovnanej štruktúre.

Krátkodobé hľadisko

Z krátkodobého hľadiska išlo o lombardné a eskontné úvery. Lombardné úvery preklenovacieho alebo sezónneho charakteru, znejúce na pevnú sumu a termínovanú dobu so sadzbou 18 % a viac. Banky zvýšili požiadavky na majetkové ručenie za poskytnuté úvery a ako protihodnotu požadovali od podnikov záruky s vysokým pomerom zaručiteľnosti, dosahujúcim 200 - 300 % hodnoty majetku s podmienkou jeho poistenia. Záruky vo forme hnuteľných (stroje, zásoby), resp. nehnuteľných vecí (budovy, stavby) prijímali banky vo výške 50 - 60 % ich hodnoty. Banky sledovali vývoj trhu s nehnuteľnosťami a v prípade znehodnocovania záruk podnikov, zapísaných v ich prospech pri poskytnutí úveru, požadovali dodatočné prehodnotenie záruk. Podiel majetkovej záruky za poskytnuté úvery dosiahol 15,9 % zo zostatkovej hodnoty HIM poľnohospodárskych podnikov, t. j. cca 9 mld. Sk. Predmetom záruk nebola pôda, a to vzhľadom na netransparentnosť vlastníckych vzťahov, ako aj skutočnosť, že podniky vo väčšine nie sú jej vlastníkmi, ale nájomcami. Z tohto dôvodu absentujú na Slovensku hypotekárne úvery na pôdu. Ďalší úver krátkodobého obchodného charakteru bol eskontný (zmenkový) úver, poskytovaný bankami poľnohospodárom (držiteľom, resp. predložiteľom zmeniek) po preverení zmenkového materiálu.

Dlhodobé hľadisko

Väčšinu dlhodobých úverov, v celkovej bilancii úverovej istiny, predstavovali úvery prolongované z minulých rokov, pretože dlhodobé úvery poskytnuté v roku 1999 poľnohospodárskym podnikom boli objemovo zanedbateľné.

Z regionálneho hľadiska bol zaznamenaný pokles úverov tak v horších, ako aj v lepších prírodných podmienkach, čoho príčinou môže byť, okrem zdržanlivého postoja zo strany bánk, aj znížený záujem z podnikovej sféry. Pretože zadlžovanie úvermi, vzhľadom na vysoké úrokové sadzby, je pre podniky pri dosahujúcej rentabilite značne ekonomicky náročné.

Klesajúci objem novoposkytnutých úverov je dôkazom, že banky sa pri alokácii úverov do odvetvia poľnohospodárstva správajú zdržanlivo vzhľadom na značné riziko návratnosti úverov. Zlepšenie postavenia poľnohospodárskych podnikov voči bankovému sektoru pri získavaní úverov by si vyžiadalo uplatnenie výraznejších podpôr, napr. štátnych záruk, ako aj riešenie starého bloku úverov, čím by sa zvýšila možnosť komerčných bánk financovať poľnohospodárstvo, najmä jeho nevyhnutné, trvale sa obracajúce zásoby a náklady na založenie úrody.

Záruky zo záručného fondu SZRB

Na základe dohôd Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR s vybranými bankami boli aj v roku 1999 na sprístupnenie finančných prostriedkov do poľnohospodárstva z bankovej sféry, vzhľadom na špecifickosť odvetvia, použité nasledujúce produkty:

Hlavné formy, ktorými SZRB realizovala podporu podnikania v poľnohospodárstve, boli zamerané na poskytovanie záruk a nenávratných finančných príspevkov, čoho súčasťou boli aj programy pre malých a stredných podnikateľov v poľnohospodárstve. Úverovou zárukou, poskytovanou SZRB, boli sprístupnené úvery na sezónne poľnohospodárske práce prevádzkového charakteru pre prvovýrobcov, spracovateľov a poľnonákupy, a to na základe zmlúv o dodávkach rastlinnej produkcie od prvovýrobcov. Išlo o úvery na úhradu vstupov, čiže na osivá, hnojivá, chemikálie. Realizovaním záruky sa rozložilo riziko splatnosti úveru medzi SZRB, komerčnú banku a dlhujúceho podnikateľa. SZRB realizovala výšku záruky diferencovane, a to v závislosti od objemu základnej istiny úveru. Poskytnuté záruky mali významný dosah aj na úročenie zaručených úverov, kde tieto boli úročené nižšou úrokovou mierou než ostatné nezaručené komerčné úvery.

Napriek tomu bolo v roku 1999 zaručených SZRB len 145 mil. Sk úverov poskytnutých Poľnobankou, čo bolo o 48,8 % menej než v predchádzajúcom roku. Objem zaručených úverov SZRB mal v posledných rokoch klesajúcu tendenciu, súvisiacu s celkovým poklesom úverov do poľnohospodárstva z komerčných bánk. Pri medziročnom poklese dotačných finančných prostriedkov na čiastočnú bonifikáciu úrokov z úverov (o 10,4 %) došlo k ich vnútornému prerozdeleniu zvýšením objemu prostriedkov na bonifikáciu úrokov z úverov získaných na skladiskové a tovarové záložné listy. Ustúpilo sa od bonifikácie úrokov poskytnutých na skladovanie ovocia a zeleniny.

Pôžičky, záruky a úhrada úrokov z úverov zo ŠPFPP

V roku 1999 sa rozšírilo vecné zameranie programu fondu, a to o poskytnutie pôžičiek (do 70 % z kúpnej ceny) na kúpu nehnuteľného majetku vrátane zabudovaného hnuteľného majetku - výrobných a skladovacích objektov, na účely podnikania v poľnohospodárstve a potravinárstve. Tieto pôžičky sa poskytovali na dobu splatnosti do 10 rokov s úrokovou sadzbou 5 %. ŠPFPP prispel v roku 1999 k financovaniu agropotravinárstva prostredníctvom:

- návratných pôžičiek s úrokovou sadzbou 1 - 5 %, diferencovanou podľa vyhlásených programov fondu,

- záruk za úvery vo výške 50 - 70 % istiny úveru,

- úhrady úrokov z úverov (bonifikáciou) maximálne do výšky diskontnej sadzby.

V dôsledku klesajúcej likvidity poskytol ŠPFPP cez Poľnobanku do poľnohospodárstva a služieb v roku 1999 o 51,8 % menej finančných prostriedkov než v predchádzajúcom roku. Prostriedky boli zamerané na poskytovanie pôžičiek (275 mil. Sk), záruk (1,2 mil. Sk) a úhradu časti úrokov (42,8 mil. Sk) z poskytnutých úverov bankami. Príčinou medziročného poklesu účasti fondu na financovaní investičných zámerov bol nedostatok zdrojov pre nerealizovanie pohľadávok voči Fondu národného majetku.

Poľnohospodárske zmenky

Jednou z foriem financovania poľnohospodárstva v roku 1999 boli zmenky, ktorých úročenie bolo odvodené od diskontnej úrokovej sadzby, za ktorú NBS refinancovala komerčné banky vykonávajúce zmenkové obchody. Reeskont zmeniek NBS umožnil poskytovať eskontné úvery približne za úrokovú mieru rovnú 1,5-násobku diskontnej sadzby.

Rozhodnutím NBS z 24. mája 1999 bolo možné uplatniť zmenkové obchody (okrem komodít z minulého roka - obilie, cukrová repa, zemiaky, chmeľ, olejniny, hrozno, kukurica, strukoviny, jatočné ošípané) aj na preferované komodity, a to finálne mliečne produkty, hovädzí dobytok a jatočnú hydinu. Okrem toho bolo možné cez zmenkové obchody realizovať aj priemyselné hnojivá. Akceptanti zmeniek boli rozšírení o Štátny fond trhovej regulácie a o obchodné spoločnosti s licenciou na kúpu, spracovanie a skladovanie poľnohospodárskych komodít, resp. obchodovaním so vstupmi do poľnohospodárstva. Zoznam vystavovateľov zmeniek bol rozšírený o poľnohospodárskych prvovýrobcov a skladovateľov.

Zmenky mali význam z časového hľadiska, a to v období, keď poľnohospodárske podniky ešte nemali naakumulované peniaze.

Napriek rozšíreniu možností zmenkových obchodov sa celkový úverový rámec na zmenky (2 mld. Sk) pre poľnohospodárov a spracovateľov na rok 1999, stanovený NBS, nevyčerpal. Príčinou obmedzeného využívania zmeniek bol nezáujem bánk poskytovať zmenkový úver pre nízku úrokovú sadzbu, ako aj dlhé obdobie eskontácie zmeniek v NBS a chýbajúce záruky. Problematické bolo aj časové hľadisko poskytovania zmeniek. Pri väčšine komodít bola splatnosť zmeniek šesť mesiacov (180 dní) a pri niektorých tri mesiace, čo z hľadiska dĺžky reprodukcie biologického výrobného cyklu nestačilo a vyžadovalo by si pri týchto komoditách dlhší čas.

Problémy sa vyskytli pri bonite výstavcu zmenky, ako aj avalistu zmenky, pretože tvrdosť kritérií eskontujúcich bánk a rozsiahla platobná neschopnosť oslabovali funkčnosť zmenkovo zviazaných subjektov, a tým aj význam zmenky. K väčšiemu uplatneniu tohto produktu chýbala obava podnikov z prípadného neuhradenia zmenkovej sumy odberateľom, keď nastupujú podniky ako dlžníci.

Z dôvodu nedostatočnej ekonomickej bonity prvovýrobcov a spracovateľov bolo veľa podnikov zo zmenkových obchodov vylúčených.

Dodávateľské a odberateľské úvery

Nedostatok bežných komerčných úverov za prijateľnú cenu nútilo poľnohospodárske podniky v maximálnej miere využívať dodávateľské a odberateľské úvery, poskytované na zabezpečenie vstupov do výroby.

Tieto úvery využívali podniky najmä pri nákupe vstupov, čím čiastočne riešili nedostatok vlastných finančných prostriedkov. Aktívne v tomto spôsobe financovania boli podniky spracovania olejnín, niektoré cukrovary a pivovary, ako aj dodávatelia strojov a technológií, na ktoré boli poskytnuté úvery s nižším úrokom a s dohodnutým splátkovým kalendárom. Výhodnosť dodávateľských úverov bola v ich nižšej úrokovej miere v porovnaní so štandardným úrokom z bankových úverov.

Možnosť odberateľského úverovania sa v niektorých regiónoch využívala len obmedzene, a to z dôvodu nedostatočných ponúk dodávateľov. Negatívom tejto formy financovania je značná administratívna náročnosť a časová zdĺhavosť, kde v obchodnom styku môžu vstupovať do týchto transakcií len bonitné podniky.

Skladiskové a tovarové záložné listy

Implementáciu tohto produktu do praxe, v zmysle zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste (STZL) s účinnosťou od 1. 6. 1998, sprevádzajú viaceré problémy. Prispieva k nim vysoká cena peňazí na finančnom trhu, dlhé administratívne konania, zložité preverovanie spoľahlivosti záujemcov o prefinancovanie cenných papierov v bankách, vysoké obslužné náklady (naskladnenie a ošetrovanie tovaru), ako aj nízka cena založeného tovaru a nízky preddavok (40 % z hodnoty obilia). Napriek zvýšeniu disponibilných skladovacích kapacít v roku 1999 došlo k poklesu skladovaného množstva, a tým využitia kapacít, čo môže byť spôsobené odpredajom obilia prvovýrobcov za priame platby alebo jeho uskladňovaním vo vlastných skladoch s cieľom predaja pri zvýšených cenách. Značný vplyv mal aj zvýšený vývoz obilnín a neúroda v dôsledku živelných pohrôm (obilniny, slnečnica). Zvýšenie dotačných prostriedkov na bonifikáciu úrokov z úverov však prinieslo v sprístupnení úverov určitý efekt. Týmto nástrojom sa vytvorili predpoklady na úverový rámec vo výške cca 1 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1998 bola situácia nasledujúca:

Významnú úlohu v tomto systéme zohrala Komoditná burza Bratislava (KBB), ktorá zvýšila objem sprístupnených úverov oproti roku 1998. Najviac úverov v súčinnosti s KBB poskytla v roku 1999 Istrobanka. Okrem toho, Poľnobanka sprístupnila tieto úvery priamo bez účasti KBB.

Sprístupnenie úverov s využitím skladiskových a tovarových listov cez bonifikáciu sa javí ako jedna z perspektívnych foriem, aj keď v súčasnosti nie je príjemcami taká preferovaná ako priame dotácie.

BCI - barterový obchod

V druhom polroku 1999 začali poľnohospodárske podniky, aj keď v malej miere, využívať bezhotovostný barterový obchodný systém. Ide o platenú službu vykonávanú firmou Barter clearing information (BCI), ktorá realizuje voľnú výmenu disponibilných tovarov na základe ponuky a dopytu tovarov podnikov s uplatnením ich klíringových účtov otvorených v BCI. Dobre obchodovateľné komodity boli zemiaky, repka, mäso, mlieko.

Záver

Poskytovanie úverov poľnohospodárskym podnikom je realizované na komerčných princípoch jednotlivých bánk, všeobecne platných pre všetky odvetvia národného hospodárstva. Vzhľadom na špecifickosť odvetvia a čiastočného eliminovania tvrdosti úverových podmienok uzatvára MP SR s vybranými bankami zmluvy, na základe čoho sú pre poľnohospodárov zohľadňované osobitné podmienky v bankových produktoch (zelené úvery, záruky SZB, zmenky, skladiskové a tovarové záložné listy, lacnejšie pôžičky zo ŠPFPP). Všetky tieto osobitosti úverovania nie sú zákonné deklarované, ale zmluvne dohodnuté a zvýhodnenia pre poľnohospodárov v bankových produktoch sú bankám kompenzované finančnými prostriedkami v rámci dotácií MP SR. Bez priamej dotačnej podpory komerčné banky výhodnejšie úvery pre poľnohospodárov neposkytujú.

Napriek sťaženému prístupu k úverom poľnohospodárske podniky vzhľadom na nedostatočnú tvorbu vlastných zdrojov sú na úvery odkázané. Banky pri nedostatočnej záruke podnikov, ako aj nízkej štátnej záruke neboli ochotné niesť riziko vyplývajúce z návratnosti úverov. Situáciu ovplyvňovala aj nízka transparentnosť vlastníckych vzťahov k pôde, ktorá zabraňovala rozvinutiu hypotekárneho úverovania v poľnohospodárstve, a tým sprístupneniu úverov. Preto v budúcnosti by bolo vhodné zvýrazniť význam záruk a posilniť najmä štátne záruky, čo by prispelo k sprístupneniu finančných prostriedkov do poľnohospodárstva.

Vývoj úverov, úrokov a sadzieb za poľnohospodársku prvovýrobu

Ing. Zuzana Chrastinová, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava