Analýza konkurenceschopnosti zemědělských podniků z hlediska ...

ANALÝZA KONKURENCIESCHOPNOSTI POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV Z HĽADISKA PRÁVNEJ FORMY PODNIKANIA - NEPARAMETRICKÝ PRÍSTUP

Analysis of Agricultural Farms Competitiveness from the Aspect of their Various Legal Structures - Nonparametric Approach

Autor: Peter Fandel

Abstrakt v češtině:

Príspevok prezentuje výsledky hodnotenia konkurencieschopnosti 88 najlepších podnikov poľnohospodárskej prvovýroby v SR (podľa súťaže Top 100 AGRO) v závislosti od právnej formy podnikania. V analýze sme použili neparametrickú metódu analýzy dátových obalov k výpočtu miery technickej efektívnosti ako základného klasifikátora konkurencieschopnosti. V príspevku sú diskutované viaceré prístupy pre zohľadnenie kategorických a environmentálnych premenných reprezentujúcich rozdiely v právnej forme podnikania a vo všeobecných environmentálnych podmienkach. Výsledky empirickej analýzy ukázali, že jestvuje štatisticky významný rozdiel v technickej efektívnosti medzi hodnotenými poľnohospodárskymi podnikmi.

Abstrakt v angličtině:

The paper presents results of the competitiveness analysis of the best 88 agricultural farms of Slovakia (ranked in the Top 100 Agro competition) from the aspect of their various legal structures. A nonparametric method of data envelopment analysis was used to calculate technical efficiency measures as basic competitiveness classifiers. Paper discusess several approaces to deal with categorical and environmental variables representing ownership and environment differences. The results of an empirical analysis show that there is statistically significant diference in technical efficiency among various legal structures of agricultural farms.

Klíčová slova:

konkurencieschopnosť, technická efektívnosť, analýza dátových obalov, kategorické a environmentálne premenné

Keywords:

competitiveness, technical efficiency, data enevelopment analysis, categorical and environmental variables

Úvod:

Od zavedenia princípov trhovej ekonomiky a reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov tak na Slovensku, ako aj v ostatných postsocialistických krajinách sa v deväťdesiatych rokoch očakávalo zvýšenie produktivity a efektívnosti výroby. Liberalizácia cien vstupov, výrazná redukcia subvencií a vytvorenie konkurenčného prostredia mali za následok silný tlak na zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov, ktorého výsledkom bolo, že viaceré podniky sa skutočne posunuli smerom k hranici efektívnosti, mnohé však k hranici prežitia. Všeobecne sa očakávalo, že súkromní roľníci (podľa vzoru západoeurópskych krajín) a poľnohospodárske obchodné spoločnosti, vzhľadom na priamy motivačný vplyv súkromného vlastníctva výrobných faktorov, budú dosahovať lepšie výsledky v zlepšovaní efektívnosti. Štúdie uskutočnené v niektorých krajinách na báze agregovaných údajov ukazujú, že čiastková produktivita, ako aj produktivita úhrnného faktora sa naozaj zlepšili tam, kde nastal výrazný posun od kolektívneho k individuálnemu hospodáreniu na pôde (Albánsko, Rumunsko) v porovnaní s tými krajinami, kde naďalej pretrvávajú veľké poľnohospodárske družstvá (Česká republika, Slovensko, Maďarsko) (Mathijs a Vranken, 2000: Macours a Swinnen, 2000; Mathijs a Swinen, 1998).

Štúdie realizované na individuálnych podnikových údajoch východného Nemecka a Českej republiky ukazujú, že sukcesori veľkých poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nie sú nevyhnutne menej efektívni ako novozaložené rodinné, resp. individuálne farmy (Mathijs a Vranken, 2000: Huges, 1999; Mathijs a Swinen, 2000). Vypovedacia hodnota týchto štúdií je však obmedzená, nakoľko efektívnosť podnikov závisí nielen od organizačno-právnej formy podnikania, ale aj od mnohých ďalších faktorov. Mathijs a Vrankenová (2000) vo svojej štúdii porovnávali efektívnosť fariem rôznej organizačno-právnej formy na výberových súboroch z roku 1998 v Maďarsku a Bulharsku pri zohľadnení väčšieho počtu výrobných faktorov. Výsledky analýzy maďarských podnikov so zameraním na rastlinnú výrobu ukázali, že najvyššiu priemernú mieru efektívnosti dosahujú rodinné farmy (58%), za nimi nasledujú obchodné spoločnosti (50%) a poľnohospodárske družstvá (44%). Analogická analýza v Bulharsku prezentuje ako v priemere najefektívnejšie obchodné spoločnosti (51%), za ktorými nasledujú rodinné farmy (44%) a družstvá (43%). V prípade mliečnych fariem sú v Maďarsku v priemere najefektívnejšie rodinné farmy (43%), obchodné spoločnosti dosahujú efektívnosť 43% a najnižšiu efektívnosť dosahujú družstvá - 39%.

V tomto príspevku prezentujeme výsledky porovnania konkurencieschopnosti podnikov s rôznou organizačno-právnou štruktúrou v podmienkach Slovenskej republiky. V analýze sú použité údaje zo súťaže Top 100 Agro, ktorú na báze dobrovoľnosti organizuje každoročne Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave. Porovnanie konkurencieschopnosti podnikov sme uskutočnili na základe výpočtu neparametrických mier technickej efektívnosti pre každý hodnotený podnik. Miery technickej efektívnosti boli vypočítané pomocou metód analýzy dátových obalov.

Cíle a metody:

Cieľom analýzy, ktorej výsledky sú prezentované v tomto príspevku bolo zistiť, či jestvuje signifikantný štatistický rozdiel v konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov s rôznou organizačno-právnou formou podnikania. Miera technickej efektívnosti bola zvolená ako základný ukazovateľ komparácie.

K odhadu miery technickej efektívnosti sme použili neparametrické prístup známy ako analýza dátových obalov (DEA). Aplikovali sme inputovo-orientovaný DEA model za predpokladu variabilných výnosov z rozsahu (VVR), ktorý v porovnaní s modelom DEA za predpokladu konštantných výnosov z rozsahu (KVR) má tú výhodu, že neefektívne podniky sú porovnávané s podnikmi podobnej veľkosti (Coelli et al. ,1998). Princípom metodológie DEA je určenie tzv. lineárneho konvexného obalu, ktorý charakterizuje technológiu výroby v zmysle terminológie produkčnej ekonomiky. Technológia potom slúži ako referenčná množina pre určenie relatívnej efektívnosti všetkých podnikov.

Technologický vzťah medzi vstupmi a výstupmi možno vyjadriť nasledovnou lineárnou inputovou transformačnou množinou:

L(Y) = {X: ë ? Y ? Yi, ë ? X ? Xi, 1' ë = 1, ë ? 0}, (1)

kde Yi = (y1, ..., ym) je vektor výstupov, Xi = (x1, ..., xk) je vektor vstupov, Y je (n m) matica m výstupov každého z n sledovaných podnikov a X je (n k) matica k vstupovkaždého z n sledovaných podnikov a 1' = (1, ...., 1) je riadkový sčítací vektor. Pre ľubovoľný pár vektorov vstupov a výstupov Xi a Yi podmienka ë ? X Xi vyjadruje, že konvexná kombinácia vstupov hodnotených podnikov je menšia ako vektor vstupov konkrétneho hodnoteného podniku a podmienka ë ? Y > Yi vyjadruje, že konvexná kombinácia výstupov hodnotených podnikov musí byť väčšia ako vektor výstupov konkrétneho hodnoteného podniku. Inputová transformačná množina obsahuje všetky vektory výstupov Xi, z ktorých je možné vyprodukovať vektor výstupov Yi. Preto táto množina slúži ako referenčná technológia, voči ktorej sa hodnotí technická efektívnosť všetkých hodnotených podnikov.

V práci predpokladáme silnú disponibilitu tak vstupov, ako aj výstupov. Vzhľadom na charakter dostupných údajov a použitých premenných, v analýze sme požili model DEA s tzv. environmentálnymi premennými. Pod týmto pojmom rozumieme premenné reprezentujúce faktory, ktoré nie sú pod kontrolou manažmentu podniku, resp. ktoré nie je možne meniť v krátkom čase. Použitý VVR DEA model (Coelli, 1998) má tvar:

minč,ë č, (2)

za podm.

-Yi + Yë ? 0

čXiD - XD ë ? 0

XiND - XND ë ? 0

1' ë = 1

ë = 0,

kde XD reprezentuje vstupy pod kontrolou - štandardné vstupy (prepočítaný počet zamestnancov, cudzie zdroje) a XND vstupy, ktoré nie sú pod kontrolou manažmentu - environmentálne vstupy (celkový kapitál). Koeficient č vyjadruje mieru technickej efektívnosti.

Regresná analýza (MNŠ) bola použitá pri výpočte mier technickej efektívnosti korigovaných vzhľadom na vplyv ďalšieho environmentálneho faktora - kvality pôdy vyjadrenej (nominálnou) cenou za 1 ha. Analýzu rozptylu sme požili pri testovaní významnosti rozdielu v technickej efektívnosti podnikov podľa kategorickej premennej právne formy podnikania.

Použité údaje

V práci sme použili individuálne údaje podnikov zo súťaže Top 100 Agro z roku 1998. Použitý súbor predstavuje 87 poľnohospodárskych podnikov, z toho 7 akciových spoločností (AS), 61 poľnohospodárskych družstiev (PD), 15 spoločností s ručením obmedzeným (SRO) a 4 súkromne hospodáriaci roľníci (SHR). V analýze boli použité dve štandardné premenné vstupov (prepočítaný počet pracovníkov a cudzie zdroje) a dve environmentálne premenné vstupov (celkový kapitál, cena 1 ha pôdy). Výstupy sú reprezentované premennou tržby. Základná charakteristika premenných je uvedená v tabuľke 1

Výsledky:

Východiskové miery technickej efektívnosti hodnotených podnikov sme získali riešením DEA úloh s jednou outputovou premennou (tržby) a tromi inputovými premennými (prepočítaný počet pracovníkov, cudzie zdroje a celkový kapitál). Premenná celkový kapitál bola v modeli definovaná ako environmentálna premenná. Získane miery technickej efektívnosti sme korigovali na vplyv ďalšej environmentálnej premennej cena 1 ha pôdy. K tomu sme použili lineárny regresný MNŠ model (r= 0,542; sig.F= 5,86705E-08, a= 0,289875861; p= 2,61616E-08; b= 4,93247E-06; p= 5,86705E-08). Sumárna štatistika pôvodných, ako i korigovaných mier technickej efektívnosti je uvedená v tabuľke 2.

Ako vyplýva z tabuľky 2 pri ignorovaní pôsobenia faktora kvality pôdy, najvyššiu priemernú efektívnosť dosahujú individuálni farmári - 1,00. Poľnohospodárske družstvá dosahujú druhú najvyššiu efektívnosť (0,531) a za nimi nasledujú akciové spoločnosti (0,519) a spoločnosti s ručením obmedzeným (0,406). Ako je zrejmé z maximálnych hodnôt, na hranicu efektívnosti sa dostali zástupcovia všetkých právnych foriem podnikania. Absolútne najnižšiu mieru technickej efektívnosti dosiahol podnik zo skupiny SRO. Analýza rozptylu ukázala, že medzi podnikmi rôznej právnej formy podnikania existuje štatisticky významný rozdiel v technickej efektívnosti (p= 0,001).

Spodná časť tabuľky 2 prezentuje korigované miery technickej efektívnosti. I podľa týchto hodnôt, najvyššiu priemernú efektívnosť dosahujú individuálni farmári (0,657). Poradie na ďalších miestach pri zohľadnení ceny pôdy je však odlišné. Poľnohospodárske družstvá klesli na štvrté miesto s najnižšou priemernou mierou technickej efektívnosti 0,522. Lepšiu výkonnosť dosahujú tak akciové spoločnosti (0,541), ako i SRO (0,526). Rozdiely v priemerných, ako i minimálnych hodnotách technickej efektívnosti sú však na prvý pohľad malé. Výsledok analýzy rozptylu potvrdil, že rozdiely nie sú štatisticky významné (p= 0,359).

Uvedené výsledky sú porovnateľné s tými, ktoré dosiahli Mathijs a Vranken (2000) v tom, že individuálni farmári vychádzajú z analýzy relatívne najlepšie. Pri hodnotení tejto skutočnosti treba však vziať do úvahy, že v našej analýze bol hodnotený veľmi malý počet SHR (4), čo môže mať významný vplyv na výpovednosť zistených mier efektívnosti. Pri vylúčení SHR z analyzovaného súboru porovnanie zvyšných podnikov dalo nasledovné poradie:

q nekorigované miery efektívnosti: 1. PD (0,648), 2. AS (0,600), 3. SRO (0,567)

q korigované miery efektívnosti: 1. AS (0,643), 2. SRO (0,631), 3. PD (0,627)

V oboch prípadoch sú rozdiely štatisticky nevýznamné (p=0,456, resp. 0,946).

Diskuse:

V príspevku prezentujeme výsledok analýzy konkurencieschopnosti podnikov rôznej právnej formy podnikania. Z analýzy vyplynulo, že podľa korigovaných mier technickej efektívnosti sa ako efektívnejšie javia tak individuálne farmy, ako aj obchodné spoločnosti. Poľnohospodárske družstvá dosahujú najnižšie priemerné korigované hodnoty technickej efektívnosti. Rozsah použitých premenných neumožňuje bližšie tento jav vysvetliť. Je zrejmé, že i niektoré použité premenné, napr. celkový kapitál, cudzie zdroje by si vyžadovali podrobnejšiu analýzu, pretože je napríklad všeobecne známe, že PD sú omnoho viac zaťažené cudzími zdrojmi ako novovzniknuté obchodné spoločnosti.

Na druhej strane si však treba uvedomiť, že použitý súbor nepredstavuje nestranný výber. Ide o súbor veľmi úspešných podnikov, ktoré dali súhlas použiť individuálne údaje v hodnotení Top 100 Agro aj s víziou ich mediálnej propagácie a preto niektoré obavy vyslovené v odseku vyššie nemusia byť v tomto prípade až také opodstatnené. V každom prípade realizovaná analýza dáva určitú predstavu o konkurencieschopnosti najlepších poľnohospodárskych podnikov SR.

Z hľadiska metodologického riešenia možno konštatovať, že neparametrické metódy typu DEA predstavujú jednoduchý a vhodný aparát pre analýzy tohto druhu. Rozmanitosť modifikácií DEA dnes umožňuje riešiť pomerne širokú škálu problémov a to tak so štandardnými, ako aj neštandardnými premennými. V príspevku sme prezentovali postup zohľadnenia environmentálnych faktorov tak neparametrickými ako aj parametrickými postupmi.

Literatura:

Coelli, T. - Rao, D.S. Prasada - Battese, G.E. (1998): An Introduction to Efficiency and Productivity Analysis. Boston: Kluwer, 1998.

Ferrier, G.D.: Ownership Type, Property Rights, and Relative Efficiency. In: Charnes, A. - Cooper, W.W. - Lewin, A.Y. - Seiford L.M. (ed.): Data envelopment analysis: Theory, methodology, and applications. Boston: Kluwer, 1995.

Hughes, G.: The Total Factor Productivity of Farm Structures in Central nad East Europe. Bulgarian J. Agr. Sci. 5(1999), 298-311.

Macours, K. - Swinnen, J.F.M.: Causes of Output Decline in Central and Eastern European Agriculture. J. Comparative Econ. 28(2000): 172-206.

Mathijs, E. - Swinnen, J.F.M.: Production Organization and Efficiency During Transition: The Case of East German Agriculture. Rev. Econ. Stat., 2000, v tlači.

Mathijs, E. - Swinnen, J.F.M.: The Economics of Agricultural Decollectiviyation in East Central Europe and the Former Soviet Union. Econ. Develop. and Cult. Change 47(1998):1-26.

Mathijs, E. - Vranken, L.: Farm Restructuring and Efficiency in Transition: Evidence from Bulgaria and Hungary. Paper presented at the American Agricultural Economics Association 2000 Annual Meeting, Tampa, Florida, July 30 - August 2, 2000.

Zheng, J. - Liu, X. - Bigsten, A.: Ownership Structure and Determinants of Technical Efficiency: An Application of data Envelopment Analysis to Chinese Enterprises (1986-1990). J. Compar. Econ. 26(1998):465-484.

Tabuľka 1

Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

Obrázok 1 Relatívne rozdelenie početnosti všetkých podnikov podľa technickej efektívnosti

Obrázok 2 Relatívne rozdelenie početnosti podnikov podľa technickej efektívnosti a pravnej formy podnikania

Tabuľka 2 Nekorigované a korigované miery technickej efektívnosti