ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A PODNIKANIE

24.09.1999 | Odborné konference

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A PODNIKANIE

LIABILITY FOR DAMAGES AND BUSINESS ACTIVITIES

Zuzana Ilková

Adresa autora:

JUDr.Zuzana Ilková ,PhD. Katedra práva FEM SPU Nitra, Tr.A.Hlinku 949 76 Nitra

Súhrn:

Náhradu škody chápeme ako peňažnú alebo naturálnu nápravu. Uskutočňuje sa na základe záväzku na náhradu škody ktorý môže byť dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti alebo dôsledkom iných škodu spôsobujúcich udalostí. Príspevok sa zaoberá niektorými otázkami náhrady škody podľa Obchodného zákonníka. Táto zákonná úprava spočíva na objektívnej zodpovednosti to znamená, že obchodný zákonník nezakotvuje princíp prezumovaného zavinenia a preto nie je dôležité či k vzniku škody došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie. Tým právna úprava zaviedla síce prísnejší zodpovednostný princíp, ktorý v praxi vyvoláva celý rad otázok.

Summary:

The understanding of the compensation of damage we will hope as the financial or natural rehabilitation. This paper deals with some questions of the legal regulation of the compensation of damage in accordance with the Commercial Code ( Act No.513/1991).Legal regulation is followed from the objective responsibility and it means that the Commercial Code does not determine the principle of the presumption of the innocence and from this viewpoint it is not important it the beginning of damage is made by the act of the responsible contract or not.

Kľúčové slová:

Náhrada škody, právna úprava, peňažná náprava, objektívna zodpovednosť, zavinenie, prezumcia zavinenia.

Key words:

Compensation of damage, legal regulation, financial rehabilitation, objective responsibility,

presumption of innocence

ÚVOD

Podnikatelia realizujú predmet svojej činnosti predovšetkým na základe obchodných zmlúv. Pri napĺňaní obsahu zmluvy, nie všetci zmluvní partneri sú disciplinovaní. Či už zo subjektívnych alebo z objektívnych dôvodov nedodržia zmluvou prevzaté záväzky. Ba sú i takí podnikatelia, ktorí už v momente kontraktácie sú rozhodnutí prevzaté záväzky si neplniť. Takýmto svojim chovaním druhému zmluvnému partnerovi môžu spôsobiť ujmu, škodu. Na vzniku škody v obchodných vzťahoch majú svoj podiel i nevyjasnené ekonomické pravidlá, častá novelizácia existujúcej právnej úpravy ako nízka úroveň právneho vedomia niektorých podnikateľov.

MATERIÁL A METÓDY

Právna úprava náhrady škody je súčasťou úpravy obchodných záväzkových vzťahov. Pri porušení právnej povinnosti vzniká i povinnosť na náhradu škody, ktorá ním bola spôsobená, ak sú splnené predpoklady stanovené zákonom. Na základe rozboru právnej úpravy náhrady škody zakotvenej v Obchodnom a v Občianskom zákonníku chceme poukázať a význam, dôležitosť tejto právnej úpravy, pozitíva ako i nedostatky zákonnej úpravy zodpovednosti za škodu. Otázkami právnej úpravy sa zaoberali viacerí autori. Príspevok sa opiera o názory Ovečkovej ( 1993), Eliáša ( 1996), Kopáča (1994), Dediča (1997).

VLASTNÁ PRÁCA

Obchodný zákonník ako jeden zo základných prameňov úpravy právneho postavenia podnikateľov, obchodných záväzkových vzťahov zakotvuje aj úpravu zodpovednosti za škodu. Obchodnoprávna úprava rozlišuje zodpovednosť za škodu záväzkových vzťahov a mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenia o náhrade škody sú v štruktúru Obchodného zákonníka zaradené medzi všeobecné ustanovenia o záväzkoch. Princíp objektívnej zodpovednosti na ktorej úprava náhrady škody je založená znamená, že zmluvná strana ktorá poruší svoju povinnosť je povinná nahradiť škodu bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti zavinila alebo nie. Okrem porušenia povinnosti na vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené i ďalšie predpoklady a to :

Vznik škody

Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Táto úprava je veľmi prísna voči podnikateľom v zmluvnom vzťahu a preto Obchodný zákonník dáva možnosť tomu, kto porušil zmluvnú povinnosť aby sa zbavil zodpovednosti preukázaním tzv. liberačných dôvodov, to znamená dokázaním okolností ktoré vylučujú jeho zodpovednosť. Podľa § 374 sa za takéto okolnosti vylučujúce zodpovednosť, považujú prekážky, ktoré sú objektívne, vzniknú nezávisle od vôle zmluvnej strany, sú neodvrátitelné, nepredvídateľné a brániace plniť zmluvou určenú povinnosť. Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť nemožno považovať prekážku, ktorá vznikla v čase kedy zodpovedná zmluvná strana bola už v omeškaní. Ak okolnosti vylučujúce zodpovednosť majú prechodný charakter viaže Obchodný zákonník možnosť zbaviť sa zodpovednosti na dobu, po ktorú trvá prekážka s ktorou sú spojené účinky okolností vylučujúcich zodpovednosť.

Okrem všeobecného vymedzenia okolností vylučujúcich zodpovednosť Obchodný zákonník upravuje u jednotlivých typov zmlúv ďalšie dôvody, preukázaním ktorých sa zmluvná strana môže zbaviť zodpovednosti. Podľa § 521 ak preukáže opatrovateľ že škodu na uloženej veci nemohol odvrátiť hoci uloženú vec starostlivo opatroval. Podľa § 533 ods.2 skladovateľ nezodpovedá za škodu na uskladnenej veci, ak preukáže, že škoda bola spôsobená:

ukladateľom alebo vlastníkom vecí

vadou, alebo prirodzenou povahou uloženej veci,

vadným obalom na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci.

V zmysle ustanovenia § 622 ods.2 dopravca sa zbaví zodpovednosti za škodu na zásielke, ak preukáže že bola spôsobená :

odosielateľom, príjemcom, alebo vlastníkom zásielky,

vadou, alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky, včítane obvyklého úbytku

vadným obalom na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu a bol vydaný nákladný alebo náložný list, v ktorom bola vadnosť obalu poznamenaná.

Náhrada škody spôsobená porušením povinností uložených priamo jednotlivými ustanoveniami zákona mimozáväzkových vzťahoch v zmysle úpravy uvedenej v § 757 sa riadi rovnakými pravidlami a rovnakými liberačnými dôvodmi ako náhrada škody v záväzkovom vzťahu. Takouto škodou môže byť škoda spôsobená porušením povinností vyplývajúcich z ustanovení o zákaze konkurencie, porušením povinností ustanoveniach o obchodných spoločnostiach a družstvách, porušením povinností vyplývajúcich z právnej ochrany obchodného mena, alebo obchodného tajomstva, porušením povinností vyplývajúcich z úpravy o hospodárskej súťaži.

Uplatňovaním objektívnej zodpovednosti i pri porušení zákonných povinností v mimozmluvných vzťahoch sa zjednocuje úprava zmluvnej a zákonnej zodpovednosti za škodu ako i právna úprava náhrady takto vzniknutej škody. Hoci uplatňovanie sprísnenej zodpovednosti, to znamená zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie pri porušení mimozmluvných povinností môže v aplikačnej praxi vyvolať celý rad otázok

Pochybnosti a výhrady môžu vzniknúť napríklad pri posudzovaní náhrady škody, ktorá vznikla porušením povinností uložených konateľovi v § 135. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených pre podnikateľov inými právnymi predpismi napr. živnostenským zákonom, devízovým zákonom, colným zákonom, sa riadi úpravou Občianskeho zákonníka, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje osobitnú úpravu náhrady škody. Podľa Občianskeho zákonníka sa ďalej posúdi náhrada škody spôsobená prevádzkovou činnosťou, náhrada škody spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku, náhrada škody spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov.

Záver

Jedným z najvážnejších dôsledkov zmluvnej nedisciplinovanosti ktorá sa prejavuje porušením zmluvných povinností je povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým vznikla druhej zmluvnej strane. Právna úprava náhrady škody uvedená v §§ 373-386 je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V právnej úprave prevládajú ustanovenia dispozitívnej povahy, kategorickú povahu majú iba štyri ustanovenia a to §§ 376, 382. 384 a 386 Obchodného zákonníka.. Preto možno povedať, že zmluvné strany môžu dohodou modifikovať tak vznik, rozsah ako i spôsob náhrady škody.