KOMUNIKATÍVNA HODNOTA "MOTTA" VO VZTAHU K TEXTU

THE COMMUNIVATIVE VALUE OF "MOTTO" IN RELATION TO A SCIENTIFIC TEXT

Uzáková, M.

Adresa autora:

Mária Uzáková, Katedra jazykov, Slovenská polnohospodárska univerzita Nitra, Trieda A.Hlinku 2, 94976 Nitra, Slovenská republika

Anotácia:

V práci sa zaoberáme tendenciami anglicky písaných odborných textov, ktoré pouzívajú "motto" ako prostriedok naznacujúci zameranie vlastného textu. V úvode odborného textu pouzitá obrazná citátová konštrukcia má funkciu sumarizujúcu obsah a organizujúcu zelaným spôsobom príjmatelovo vnímanie textu, t.j. aluzívne supluje úlohu tzv. abstraktu alebo súhrnu ako základnej kondenzovanej informacnej jednotky v odbornom texte. Robí to nie doslovne, nie je kondenzáciou denotatívneho obsahu "pozitívnej informácie" skôr naznacuje konotatívnou formou jeho globálny obsah a motivuje príjmatela k domýšlaniu naznaceného, cím sa dosahuje umocnujúci estetický úcinok. Komunikatívna hodnota motta sa pertraktuje vrámci široko chápanej teórie frazeológie a idiomatiky.

Summary:

This paper deals with the tendency of English written scientific texts to use "motto" as a device signalling the message of the whole texts. Metaphoric quotations at the beginning of special (scientific) texts serve as a summary which organize the recipient´s perception of the text in a desired direction, i.e. it serves as an allusion, substituting a summary or an abstract as condensed information of a text. This is done not literally by means of condensation of denotative meaning (positive information), but rather by means of metaphor indicating the global message of a text and consequently motivating the recipient to recover the message behind it and resulting in a strong aesthetic effect.

The communicative value of "motto" used in scientific texts is discussed and analysed within a widely understood theory of phraseology and idiomacy.

Klúčové slová:

Odborný text, motto, komunikatívna hodnota, denotatívny význam, konotácia, frazeológia, idiomatika, estetický úcinok

Key words:

Scientific text, motto communication value, denotative meaning, connotation, metaphor, aesthetic effect, phraseology, idiomacy

ÚVOD

The whole is equal to the sum of its parts.

Euclid, Elements.

The whole is greater than the sum of its parts.

Max Wertheimer, Productive Thinking.

Uvedené citáty sú pouzité ako motto jednej z kapitol monografie Graph Theory (Harary, 1969) zaoberajúcej sa faktorizáciou, t.j. rozkladom grafu na jeho faktory. V tejto práci chceme poukázat na trend anglicky písanej odbornej literatúry vyuzívat odkazy na iné texty ako heslá naznacujúce zameranie vlastného textu a zároven sa pokúsime uviest tieto konštrukcie do súvislosti so široko chápaným pojmom frazeológie a frazeologických jednotiek.

VLASTNÁ PRÁCA

Celkový význam frazeologickej jednotky ako slovného spojenia je tiez, vyuzívajúc horeuvedený citát Maxa Wertheimera, väcší nez púhy súcet jednotlivých komponentov, ktoré ju tvoria. Ak sa na problém pozeráme zo širšieho komunikatívneho hladiska, bude nás viac zaujímat nový, získaný význam, nez pôvodný, stratený. Naviac, pri komunikatívnej analýze a charakteristike sa musíme zaoberat aj úcelom vyuzívania nadobudnutého významu, prípadne i mechanizmom jeho utvárania.

Sleduje sa tak súcasne dynamika jazykového vývoja, v rámci ktorej sú v konkrétnom synchronickom štádiu povazované niektoré spojenia za plne lexikalizované, lexemické idiómy, iné za viac alebo menej metaforizované, sememické idiómy, pricom najmenej preskúmaná oblast je oblast, v ktorej sa nové významy práve dotvárajú - hypersememické stratum ( Makkai 1972 ).

Vzhladom na to, ze nám ide o odborné texty volne súvisiace s polnohospodárskou problematikou, je tým priblizne vymedzený aj okruh príjemcov odborníka k odborníkom, i ked s menším informacným potenciálom (to je vôbec vztah autora diela k jeho prjímatelom). Textové nadväzovanie v podobe citátov pouzitých ako mottá na úvod celých monografií alebo ich jednotlivých castí sa kompozicne zhoduje s nadväzovaním kontaktu autora s prijímatelom, jeho úloha je predovšetkým apelová, faktická, zároven vyjadruje postoj autora k intencii podávaného obsahu. Centrálne casti textu byvajú zasa nocionálne, formalizované, faktické. Casti, v ktorých sa vyjadruje hodnotiaci prístup autora (pokial sa on v odbornom texte vôbec vyjadruje) sú teda kompozicne práve úvody a závery jednotlivých obsahových celkov. Okrem vyjadrenia postoja autora môze mat najmä v úvode pouzitá obrazná citátová konštrukcia funkciu sumarizujúcu obsah a organizujúcu zelaným spôsobom prijímatelovo vnímanie textu, t.j. aluzívne suplujucu úlohu tzv.abstraktu pred kratším odborným clánkom alebo súhrnou ako základnej informacnej jednotky o odbornom texte. Pravda, robí to nie doslovne, nie je kondenzáciou denotatívneho obsahu textu, "pozitívnej informácie", skôr naznacuje konotatívnou formou jeho globálny obsah a motivuje prijímatela k domýšlaniu naznaceného, môze teda mat umocnujúci estetický úcinok. Tak napríklad mottom jednej z úvodných kapitol monografie An Introduction to Statistical Science in Agriculture (Finney, 1972,18) je citát zo Shapespearovho Hamleta "Though this be madness, yet there is method in it", ktorý podkresluje názov kapitoly The Need for Statistics. Pozitívny význam tohto motta mozno interpretovat ako "Kazdý objekt mozno štatisticky skúmat, pretoze má svoj vnútorný systém, i ked sa javí nekoherentným" - podobne ako Hamletovo šialenstvo bolo povrchovým prejavom skrytej systematickej snahy po dosiahnutí zelaného výsledku. Vedla pozitívneho významu však pretrvávajú dalšie konotatívne významy naznacujúce podobnosti v správaní sa zivých a nezivých systémov a okrem iného aj súvztaznost vedy a umenia pri odhalovaní tohoto správania.

Kapitola The Reduction of Error tej istej práce nesie motto v podobe citátu z Drydenovej básne All for Love "Errors like straws upon the surface flow; //He who would search for pearls must dive below". V súvislosti s názvom kapitoly a predmetom jej záujmu sa pozitívny význam motta dá interpretovat ako "Pri hladaní a odstranovaní chýb treba preniknút pod povrch, (tam sa nachádzajú skutocné hodnoty)". Pokial ide o konotatívne pozadie, citát je autonómny, jeho interpretácia nezávisí od dalšieho kontextu pôvodného diela, je gnómický, má podobu príslovia a mozno aj je príslovím, ak nie apriórnym, tak má moznost sa ním stat prechodom cez okrídlené výrazy. To však závisí od frekvencie jeho výskytu v patricnom kontexte.

Mottá casto obsahujú klúcové slová odborného textu, ku ktorému sú pripojené, v nezvyklých, a preto nápadných kontextoch. Niekedy ide o jazykové hracky zalozené aj na doslovnom chápaní frazeologicky viazaného významu. Napríklad kapitola Connectivity v monografii Graph Theory (HARARY, 1969, 43) nesie ako motto výrok Benjamina Franklina "We must all hang together, or assuredly we shall all hang separately". Slovná hra sa zakladá na frazeologickom význame spojenia "hang together" - "udrzat sa spolu" a jeho zdanlivom antonyme "hang separately", ktoré však nie je frazeologizmom a znamená doslovne "visiet oddelene". Klúcový pojem súvislosti, súdrznosti je tu nálezite vypointovaný.

Na niektorých okrídlených výrazoch casto citovaných v rôznych kontextoch mozno názorne sledovat vznik frazeologizmov z kultúrnych textov. K takýmto casto vyuzívaným výnatkom patrí "lingvistická" replika Júlie zo Shakespearovej drámy Romeo a Júlia: "What´s in a name? That which we call a rose // By any other name would smell as sweet!" vyuzitá ako motto ku kapitole Graphs (HARARY 1969, 53). Spochybnuje sa tu symbolická pomenovacia funkcia a ako jej hodnovernejší protiklad sa vyzdvihuje ikonická funkcia grafov. Na celom citáte je zaujímavé, ze má priblizne tri druhy pôvodného syntaktického (kompozicného) kontextu: volný, ktorý zodpovedá celému známemu výstupu Júlie v 2.scéne II.dejstva tragécie, kde sa celkom v duchu stredovekého nominalizmu preberajú vlastnosti Rómea ako konkrétneho jedinca, ktorého nepriatelské meno Montague "is not part of thee"; ustálený, t.j. uvedené dvojveršie, ktoré predstavuje teoretickú metaforickú pointu nominalistickej úvahy; a nakoniec stály, minimálny povinný kontext "What´s in the name?", ktorý môze byt zmysluplný len preto, ze navodzuje dva predošlé kontexty, predovšetkým však uzší, ustálený kontext. Postupné uvolnovanie sa z týchto kontextov a nadobúdanie samostatnej významovej platnosti je priamo úmerné frekvencii jeho pouzívania v nových kontextoch.

Existujú aj nocionálne mottá, ktoré naznacujú intencie obsahu nasledujúceho textu neobrazným spôsobom. Sú citátmi z odbornej literatúry a odlišujú sa od okrídlených výrazov umeleckej, historickej prípadne inej proveniencie tým, ze by mohli tvorit priamo cast textu (úvodnú vetu ci vety), pretoze sa štýlovo nelíšia od pozadia, na ktorom fungujú ako mottá. Napríklad kapitola Dynamics of Agency (FIELD-BARRON-LONG 1974, 125) uvádza vecný citát "Policy making is an inherently political rather than a deliberative process", ktorý by mohol dobre tvorit aj úvod tejto kapitoly s oznacením citácie odborného pramena. To, ze bol "vyzdvihnutý" ako motto, teda nezaradený do textu, ale postavený akoby naden, mu dáva dôraz plynúci z tohoto "výsadného" postavenia - má slúzit ako ohnisko, ku ktorému sa vztahuje kazdý uzáver rozhodovania opísaný v texte a dokazujúci, ze vztahy medzi organizáciou a verejnostou pri plánovaní zálezitostí hospodárskeho charakteru sa skutocne riadia bytostne politickými dôvodmi skôr nez dôvodmi logickými. Tento príklad uvádzame práve kvôli odlíšeniu od hlavného typu citátov, t.j. obrazných konštrukcií, aby sa na ich pozadí ukázali moznosti významovej transformácie castí rôznych textov prenesených do iných odborných textov. Je zrejmé, ze v tomto prípade minimálnej štýlovej odlišnosti citátového textu I jeho nového kontextu nemôze dôjst k vydeleniu ziadneho formálneho prvku, ktorý by mohol byt jadrom pre lingvisticky relevantné významové posuny. Hladiny informacných potenciálov oboch textov sú temer totozné, chýbajú predpoklady diferenciácie a tým aj napätia medzi textami ako jedného zo zdrojov jazykového pohybu.

Zaujatost vednou oblastou môze spájat viac autorov v spolupráci nielen vedeckej, ale aj v participácii na "ludskom" ci medziludskom rozmere vyplývajúcom z danej problematiky. Opät sa tu potvrdzuje to, ze nová obraznost vzniká najma v nových vedných odvetviach ako kybernetika, astronautika, nové matematické odbory, atd. To sa týka aj nápaditosti pri uvádzaní citátových mott, takze mozno pri pouzití základných prvkov Mikovej výrazovej sústavy (MIKO 1970,1973) hypotetizovat ozivenie výrazových opozícií pojmovej ikonickosti (reprezentovanej matematickou symbolizáciou) a zázitkovej ikonickosti (predstavovanej komunikatívnymi obraznými konštrukciami aké skúmame v tejto casti); obe totiz spája príslušnost k tzv. "kultúrnym" štýlom jazyka. Dobrým príkladom uvedeného je "jednotnost obrazného postupu v prípade Euler", t.j. citátových mott týkajúcich sa teórie grafov spojenej s menom tohoto matematika. Uz uvádzaná monografia Graph Theory (HARARY 1969, 64) má v 7.kapitole s názvom Transversability motto proverbiálneho charakteru "A lie will get you a long way, but it won´t take you home", ktorá je ilúziou na vznik teórie grafov a Eulerovho zástoja v nom. Vo vtedajšom Königsbergu (1736) viedlo k dvom ostrovcekom uprostred rieky Pregel 7 mostov, k jednému po dvoch z kazdej strany rieky, ku druhému dva z jednej strany a jeden zo strany druhej. Podla zachovaného príbehu sa niekolkí meštania rozhodli prejst všetkými mostami tak, aby na kazdý z nich vstúpili len raz a tak sa dostali na miesto odkial vyšli. Pokus sa však prakticky nedaril, preto o jeho vyriešenia poziadali Eulera. Ten urobil graf, ktorý bol matematickým modelom danej situácie a zistil, ze úloha nie je riešitelná, pretoze vrcholy grafu sú nepárneho stupna. Citát má naznacovat, ze akokolvek by sa clovek klamal o moznosti vyriešenia tejto a podobných úloh, iba by sa dalej "zamotával", ale nedostal by sa k zelanému výsledku. Spojenie "take you home" konotuje ešte naviac s idiómom "bring something home to somebody" s významom "objasnit niekomu nieco, presvedcit niekoho o niecom".

Tomuto kontextu sa dostalo výraznejšieho a obraznejšieho hodnotenia na konferencii o teórii grafov konanej na univerzite Ann Arbor, kde pri recepcii odznela nasledovná básen, ktorá bola neskôr zaradená do zborníka z konferencie vydaného editorom Frankom Hararym (ed.HARARY 1968, 25). Autorom básne bol známy matematik W.T.Tutte, ktorý svoj dôvtip prejavuje aj tým, ze clánky populárneho charakteru publikuje pod menom Blanche Descartes. Básen uvádzame celú, pretoze názorne dokumentuje moznost vzniku frazeologizmu úzkej odbornej proveniencie.

Some citizens of Königsberg

Were walking on the strand

Beside the river Pregel

With its seven bridges spanned.

"O Euler, come and walk with us",

Those burghers did beseech.

"We´ll roam the seven bridges o´er,

And pass but once by each."

"It can´t be done." thus Euler cried.

"Here comes the Q.E.D.

Your islands are but vertices

And they have odd degree."

From Königsberg to König´s book

So runs the graphic tale

And still it grows more colourful

In Michigan, and Yale.

Pointa je v záverecnej slohe, kde "König´s book" je alúziou na prácu madarského matematika Dénesa Königa (Lipsko, 1936), ktorá bola prvou monografiou z teórie grafov. Zvuková zhoda výrazov "Königsberg" a "König´s book" z rovnakej kontextuálno-sémantickej paradigmy vedie k moznosti vzniku okrídleného výrazu v danej profesionálnej oblasti, co je pri existujúcich formálnych predpokladoch podmienené frekvenciou výrazu v danom kontexte.

Posledný príklad je pokusom o rekonštrukciu vznikania frazeologizmov v jednotlivých odborných oblastiach anglického jazyka. Ide samozrejme iba o hypotetickú rekonštrukciu jedného mozného typu idiómov, na jej overenie by bolo potrebné skúmat vývoj slovnej zásoby v dlhšom casovom období a na širšom korpuse textov. Etymológia jestvujúcich idiómov sa však zdajú túto hypotézu podporovat. Prechod textových obsahov do jazykových foriem je komplexnou zálezitostou jazykového vývoja a velmi tazko sa systematicky dokumentuje. To najlepšie, co mozno v práci tohto druhu a rozsahu urobit, je sledovanie náznakovo sa prejavujúcich jednotlivostí a ich porovnávanie.

Zvyk uvádzat ako mottá citáty autorít (zatial vo väcšine prípadov nacionálneho, neobrazného charakteru) sa postupne prejavuje aj v slovensky písaných odborných textoch. Pravdepodobne by sa mal zostavit zoznam najcitovanejších autorov a výrokov, ako aj funkcií, ktoré na substráte nového textu plnia. Na tomto mieste by sme chceli predovšetkým poukázat na snahu autorov odborných textov priblízit svoje texty citatelom, co sa odráza aj v intencii zvolených citátov. Tak napríklad zbierka 500 riešených úloh z geometrie autorov Krizalkovic-Cuninka-Šedivý (Alfa 1970) okrem iných uvádza Pascalov citát: "Ciel geomerie je taký vázny, ze je uzitocné nevynechat prílezitost, aby sme ho urobili trochu zaujímavým".

Snaha po priblízení "váznych" problémov jednotlivých vied zaujímavou formou citatelom odborných textov je problémom adaptácie odborných textov, a tým aj jazyka, na úroven citatelskej percepcie, typickým pre tvorbu ucebníc. Sleduje sa tým predovšetkým psychologicko-pedagogický zámer. Na úrovni dospelého citatela odborných textov k tomu môze pristupovat zámer komercný, snaha po odbyte "informacného tovaru", ktorá nie je zanedbatelná ani z hladiska nami skúmaných textových prejavov. Rozhodne sa mnozia pokusy spopularizovat odbornú problematiku rôznymi formami s obrazno-komunikatívnymi podtónmi, co sa musí prejavit I na forme odborného jazyka. Vznikajú paralelne viaceré druhy oznacení pre tú istú opisovanú realitu - symbolické, od matematických formúl cez terminologické pomenovania k polotermínom a "luxusným metaforám" cez ikonické grafy, diagramy, ale aj "zánrové obrázky".

LITERATÚRA

FINNEY, D.K.: An Introduction to Statistical Science in Agriculture. Blackwell, Scientific Publications. Oxford 1972. 216s.

HARARY, F.: Graph Theory. Adison-Wesley Publishing Company. Reading. Massachusetts 1969. 274 s.

MAKKAI, A.: Idiom structure in English. Mouton. The Hague. Paris 1972. 340s.

FIELD, D.R. - Barron, J.G. - Long, B.F.: Water and Community Development. Social and Economic Perspectives. An Arbor Science Publishers. Inc.,Michigan 1974. 296 s.

MIKO, F.: Text a štýl. Smena 1970. 167 s.

MIKO, F.: Od epiky k lyrike. Tatran 1973, 292 s.

KRIZALKOVIC - CUNINKA - ŠEDIVÝ: Zbierka 500 riešených úloh z geometrie. Alfa 1970.

MLACEK, J.: Hladanie dialektických zákonitostí vo frazeológii. Charakteristika frazeologickej koncepcie V.M.Mokijenka. JC,29 1978,c.2

KUNIN, A.V.: Anglijskaja frazeologija. Teoreticeskij kurs. Moskva 1970.

VINOGRADOV, V.V.: Osnovnyje pontija russkoj frazeologii kak lingvisticeskoj discipliny. Leningrad 1946.

ŠMELEVA, I.N.: Frazeologizacija krylatych slov. In: Problemy frezeologii. Moskva-Leningrad. Nauka 1964.

OZEGOV, S.: O krylatzch slovach. Voprosy jazykoznanija 1957, c.2.

CHOMSKY, N.: Aspects of the Theory of Syntax. Cambridge, Massachusetts, the M.I.T.Press 1965. 251s.

GALPERIN, I.R.: Ocerki po stilistike anglijskogo jazyka. Moskva. Izd.literatury na inostrannych jazykov 1958. 458s.