NIEKTORÉ ŠPECIFICKÉ ASPEKTY TVORBY ODBORNÉHO PREKLADOVÉHO SLOVNÍKA

SOME SPECIFIC ASPECTS OF FORMING A DICTIONARY FOR SPECIFIC PURPOSES

Viera Prídavková

Adresa autora

Mgr. Viera Prídavková, Katedra jazykov FEM, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, SR

Anotácia:

Slovník predstavuje jednu z najdôležitejších učebných pomôcok vo vyučovaní cudzích jazykov. Súčasná situácia často núti pedagógov, najmä na odborných vysokých školách, aby sa púšťali aj do neľahkej práce zostavovateľov slovníkov. Pri tejto práci zákonite narážajú na rozličné úskalia a musia prekonávať množstvo prekážok, ktoré sa vynárajú v každej etape lexikografickej práce, či už ide o výber lexikálnych jednotiek, ekvivalentáciu, sémantizáciu, exemplifikáciu, zaraďovanie gramaticko-morfologických alebo fonetických charakteristík, riešenie problematiky formálneho zaradenia slovných spojení a v neposlednom rade formálnu stránku, úpravu slovníka.

Summary:

Dictionary is one of the most essential teaching aids at foreign language teaching. Contemporary situation mainly at special universities makes teachers start not very easy work upon the dictionary forming. They have to get over a lot of difficulties as e. g. the choice of lexical units, search of equivalents, exemplification, inserting of grammatical-morphological or phonetic characteristics, problems with formal includint of compound nouns and last but not less important the layout of the dictionary.

Lexicography is an applied branch of science which is still developing and improving its theory. The attitude to the lexicographical work should be responsible and systematic. It is reasonable to set realistic goals, spread the work into several stages, keep strictly set methods. A lexicographer should be in contact with the experts speaking both languages for which the dictionary is being formed and constantly consult them.

Kľúčové slová:

lexikografia, typológia slovníkov, odborný prekladový slovník, excerpcia, ekvivalent, exemplifikácia, doplňujúce charakteristiky, hniezdovanie

Key words:

lexicography, dictionary typology, dictionary for specific purposes, excerption, equivalent, exemplification, additional characteristics, paragraphing

Úvod

Vyučovanie cudzieho jazyka na nefilologických vysokých školách si vyžaduje používanie odborného slovníka. Je bežne používaný pri prekladoch, pri čítaní cudzojazyčnej odbornej literatúry za účelom získania informácií o najnovšom vývoji v odbore, pri ústnej či písomnej komunikácii odborníkov. V. Hořejší už v roku 1987 upozorňoval, že “záujem užívateľov sa presúva od jazyka literárnych diel k iným štylistickým rovinám, najmä k jazyku tlače a k odbornému jazyku rozličných oblastí vedy a techniky” (Hořejší, V., 1987).

Teoretické východiská

Lexikografická teória nie je zatiaľ detailne rozpracovaná, hoci jej venovali pozornosť viacerí jazykovedci a niet pochýb, že je to komplexná jazykovedná disciplína, hoci v minulosti sa vyskytli aj značne protichodné názory. Môžeme citovať napr. názor I. Poldaufa, že “překladový slovník není vědecké dílo, není ani vědeckým kompendiem, tj. není dílem pro potřeby vědy...” Ďalej však upresňuje, že “je to praktická příručka, ... která zvlástě ve funkčně vyšších rovinách vyžaduje filologicky vysoce školeného pracovníka, jemuž je vědecký pohled na jazyk běžný” a tiež, že “slovník je přímo klasický případ výsledku široké aplikace vědeckého přístupu k jevům...” (Poldauf, I., 1961) Iste, je poslaním slovníka stať sa pre používateľa praktickou príručkou, ale aby sa ňou stal, treba k jeho vypracovaniu pristupovať vedecky na základe istých teoretických poznatkov, musí byť spracovaný vedeckými metódami a vypracovanie odborného slovníka si vyžaduje zodpovedný prístup odborníkov z viacerých oblastí, nemôže ho zvládnuť ani odborník zo živočíšnej výroby, ani lingvista samostatne.

Poprední jazykovedci, slovenskí i zahraniční, sa zaoberali touto problematikou a publikovali výsledky svojej práce a svoje názory v časopisoch a zborníkoch. Nemáme však k dispozícii súhrnné metodologické dielo, ktoré by predstavovalo syntézu, definovalo predmet, metódy, ciele a prostriedky tejto jazykovednej disciplíny. J. Šabršula uvádza, že “lexikografiu považujeme za disciplínu aplikovanou, ale tato disciplína si opět buduje svou teorii a lze tedy hovořit i o lexikografické teorii” (Šabršula, J., 1983). V súlade s týmto výrokom môžeme skonštatovať, že lexikograf vlastne aplikuje poznatky lexikológie a transformuje ich na konkrétne realizačné výstupy, ktorými sú slovníky rôznych typov.

Existuje viacero typológií slovníkov, pri ktorých sa využívajú rôzne kritériá. B. Quemada (1967) delí slovníky podľa rozsahu, počtu obsiahnutých jazykov a podľa charakteru informácií obsiahnutých v hesle. J. Krejzová uvádza ako základné členenie slovníkov na encyklopedické (náučné), výkladové a viacjazyčné, ale upozorňuje, že “je však možno slovníky různým způsobem klasifikovat podle toho, co je jejich obsahem a jaký záměr se slovníkem sleduje (tj. podle toho, jaká je povaha slovníkových informací, jaký je výběr hesel, jejich množství a rozsah, způsob zpracování hesel ap.)” (Šabršula, J., 1983). J. Mistrík (1997) použil pri klasifikácii slovníkov rozdelenie na sémantické, formálne, segmentové a diachronické.

Vlastná práca

V konkrétnej lexikografickej práci odporúčame využiť praktické rozdelenie do etáp, napr.:

1. Základný výber oblasti a pracovného jazyka

2. Prvá delimitácia oblasti a podoblastí

3. Výber dokumentácie na excerpciu

4. Stanovenie limitov a kritérií, čo sa týka obsiahnutých oblastí, rozsahu, počtu a obsahu hesiel, sémantizácie, použitia skratiek, doplňujúcich charakteristík, atď.

5. Zostavenie heslára, excerpcia

6. Presná delimitácia pojmov, definitívna klasifikácia, odstránenie nadbytočných synoným

7. a) Definícia v prípade jednojazyčného výkladového slovníka

b) Ekvivalentácia v prípade prekladového slovníka

8. Verifikácia

1. Definitívna úprava formálnej stránky slovníka

9. Prezentácia výsledkov v konkrétnom realizačnom výstupe.

Prvá etapa obvykle nie je problematická, býva jednoznačne stanovená zamestnávateľskou resp. objednávajúcou organizáciou, ktorá reaguje na potreby svojich klientov a potenciálnych používateľov slovníka a zadáva úlohu zostavovateľovi slovníka.

Lexikograf by mal v prvom rade analyzovať oblasť, ktorej lexiku má spracovať, rozdeliť ju do podoblastí s využitím dostupnej literatúry, tezaurov, už vypracovaných analýz a po konzultácii s odborníkmi zaoberajúcimi sa touto oblasťou. V ideálnom prípade, keď ide o striktne vymedzené vedné alebo iné odvetvie, odporúča G. Rondeau zostrojiť “strom odvetvia” (Rondeau, G., 1984), znázorňujúci všetky podoblasti, prípadne pomocné disciplíny, ktorých lexika by mala byť obsiahnutá v budúcom slovníku. Samotný autor však upozorňuje, že je to možné len v ideálnych prípadoch.

Následný výber dokumentácie, ktorá bude použitá na excerpciu a získavanie materiálov, takisto nie je možný bez konzultácie s naslovovzatými odborníkmi. Mali by to byť reprezentatívne diela zahŕňajúce celú spracovávanú problematiku. Pre vypracovanie francúzsko-slovenského slovníka živočíšnej výroby nám bola odporúčaná táto základná skladba dokumentov:

l. Guilhermet, R. G. - Geay, Y.: Croissance des bovins et qualité de la viande. ENSA, Rennes, 1990, 301 s.

2. Jarrige, R.: Alimentation des bovins, ovins et caprins. INRA, Paris, 1988, 476 s.

3. Lalimentation des animaux monogastriques: porc, lapin, volailles. INRA, Paris, 1989, 282 s.

4. Lalimentation des chevaux. INRA, Paris, 1990, 232 s.

5. Minvielle, F.: Principes damélioration génétique des animaux domestiques. INRA, Paris, 1990, 211 s.

6. Sauveur, B.: Reproduction des volailles et production doeufs. INRA, Paris, 1988, 449 s.

Veľmi dôležitá je štvrtá etapa, ktorá zahŕňa niekoľko dôležitých čiastkových krokov. Je potrebné pristúpiť k vymedzeniu priorít a k hierarchizácii podoblastí, vybrať tie, ktoré sa stanú kľúčovými a budú tvoriť základ slovníka, a pomocné, doplnkové disciplíny. Odporúčame tiež stanoviť aspoň približne rozsah slovníka, počet hesiel.

Dôležité je ujasniť si už v tejto fáze, čo bude tvoriť obsah hesla, ako sa bude riešiť otázka sémantizácie (štylistické skratky, určujúce podoblasť, gramatické údaje relevantné pre vymedzenie nového lexikálneho významu, vysvetlivky), exemplifikácie atď.

Odporúčame tiež určiť rozsah doplnkových charakteristík, či už fonetických, gramaticko-morfologických, alebo syntaktických. Rozsah morfologickej problematiky v jazykoch patriacich prevažne do syntetického typu je širší ako v jazykoch patriacich skôr k analytickému typu. Podľa nášho názoru v odbornom prekladovom slovníku je vhodné obmedziť ich na minimum (napr. uviesť len rod podstatných mien, alebo nepravidelne tvorené feminínum a plurál, prípadne poznámku o nepravidelnosti časovania slovesa, predložkovú väzbu, výslovnosť len vo výnimočných prípadoch). Poslaním odborného slovníka je poskytnúť stručné, jasné, presné informácie o odbornej slovnej zásobe a terminológie v cudzom jazyku, ktoré by užívateľovi pomohli pri štúdiu cudzojazyčných odborných textov alebo pri produkcii takýchto textov. Informácie o výslovnosti alebo gramatických pravidlách bývajú uvedené vo všeobecných slovníkoch, je možné ich nájsť v gramatických príručkách alebo v učebniciach. Zaradenie väčšieho množstva týchto informácií do odborného slovníka by neúmerne zväčšilo jeho rozsah a znížilo prehľadnosť a skomplikovalo orientáciu pri vyhľadávaní potrebných informácií. Navyše je reálny predpoklad, že používateľ odborného prekladového slovníka má isté základné znalosti z jazyka.

Je potrebné jednoznačne vyriešiť otázku dvojslovných a viacslovných združených pomenovaní. Ponúkajú sa dve riešenia tejto problematiky. Je možné každé združené pomenovanie zaradiť do slovníka ako samostatné heslo, ako to urobili autori Anglicko-slovenského pôdohospodárskeho slovníka (Bártová, E. a kol., 1982), v ktorom napr. výraz dairy sa uvádza v 50 samostatných heslách:

reserve 1. zásoba, rezerva; 2. rezervácia * 1. rezervovať; vyhradzovať, vyhradiť; 2. uschovávať, uschovať

reserve fertilizing zásobné hnojenie

reserve fund ekon. rezervný fond

reserve inner sleeve vet. rezervná gumená vložka

reserve manuring zásobné hnojenie

reserve(d) tree les. výstavok, semenák

dairy 1. mliekáreň; 2. mliečnica * mliekársky; mliekový

dairy aids mliekárske pomôcky

dairy bacteriology mliekárska mikrobiológia

dairy barn 1. kraviareň; 2. dojáreň

dairy breed zoot. mliekové plemeno

dairy bull zoot. plemenný býk mliekového plemena

dairy butter mliekárenské maslo, konzumné maslo atď.

V slovensko-anglickom terminologickom minime zo živočíšnej výroby (Užáková, M., 1994) je využitá metóda hniezdovania, pri ktorom sa združené pomenovania zoraďujú za dominantné slovo.

farma - farm

- dobytčia - cattle farm

- hydinárska - poultry farm

- mlieková - dairy farm

- na chov ošípaných - pig-breeding farm

- ovčia - sheep farm

ovca - sheep

- horská - highland sheep, mountain s.

- hrubovlnová - coarse-wool sheep

- krátkovlnová - short-wool sheep

- vlnová - fleece sheep, wool s.

zrelosť - maturity

- jatočná - slaughter maturity

- neskorá - late maturity

- pohlavná - sequal maturity, breeding age

- skorá - early maturity

Vyskytujú sa názory, že hniezdovanie v odborných slovníkoch nie je práve najvhodnejšie, sťažuje orientáciu a je vlastne vynútené len potrebou úspory papiera. Napriek tomu má táto metóda spracovania lexiky svoje výhody a., v odborných prekladových slovníkoch je pomerne frekventovaná.

Ďalšiu etapu lexikografickej práce predstavuje zhromažďovanie lexikálnych jednotiek vo východiskovom jazyku. Tu sa stretávame s dvoma prístupmi, ktoré J. Horecký dokonca využíva ako jedno z kritérií pre rozlíšenie slovníka terminologického a odborného. Terminologický slovník “vychádza od sústavy pojmov daného vedného odboru” vo východiskovom jazyku a zhromažďuje pomenovania týchto pojmov a udáva ich ekvivalent v cieľovom jazyku. “Z normatívneho charakteru týchto slovníkov vyplýva kombinácia výkladu a prekladu.” (Horecký, J., 1961) Pri odbornom slovníku sa “vychádza od slovnej zásoby domáceho jazyka, ale vyberajú sa z nej iba tie slová a spojenia slov, ktoré sa používajú v danom odbore, a pridávajú sa k nim ekvivalenty v cudzom jazyku” (Horecký, J., 1961). Na rozdiel od terminologického slovníka odborný slovník spravidla nemá normatívny charakter a popri striktne definovaných termínoch uvádza i pomenovania z tzv. pomocných a pridružených vied a pomenovania s rôznym stupňom odbornosti - termíny, odborné výrazy, všeobecná odborná slovná zásoba. Prvý prístup môže aplikovať len naslovovzatý expert v danom odbore, resp. terminologická komisia, druhý prístup je vhodnejší pre lingvistu.

Pri excerpcii často dochádza k problémom pri identifikácii a vymedzení viacslovných odborných výrazov a ich rozlíšení od náhodných spojení slov. Napriek tomu, že je možné využiť isté pravidlá a formálne náznaky, že ide o združené pomenovanie, je nutná spolupráca a konzultácie s odborníkmi.

Pri procese ekvivalentácie si musíme uvedomiť, že to nie je len jednoduché priraďovanie cudzojazyčných ekvivalentov, ale že dvojjazyčný slovník predstavuje konfrontáciu lexikálnych sústav dvoch jazykov. Nestačí spoliehať sa na vlastnú intuíciu alebo jazykový cit, je vhodnejšie opierať sa pri hľadaní prekladového ekvivalentu o kvalitné, overené prekladové slovníky. Odporúčame jednotlivé lexikálne jednotky preveriť aj v dvoch zdrojoch, pričom je vhodné využiť i existujúce výkladové slovníky, a to tak v jazyku východiskovom, ako i v cieľovom.

Vzhľadom na to, že ide často o konfrontáciu dvoch rozdielnych systémov, stretávame sa s asymetriou medzi významovou štruktúrou východiskového a cieľového jazyka. Je pomerne málo prípadov, keď významová štruktúra východiskového jazyka - A korešponduje s významovou štruktúrou cieľového jazyka - B, ako je to v prípadoch:

A carnivores B mäsožravce

herbivores bylinožravce

omnivores všežravce

Stáva sa, že jeden z jazykov nemá vytvorené pomenovanie istej skutočnosti, ale používa pomenovanie z iného jazyka, napr. v slovenčine bežne používané anglické výrazy hardware, software, display, monitor.

Významovej štruktúre lexikálnej jednotky v jazyku A môže zodpovedať viac významových štruktúr v jazyku B. Pri zostavovaní odborného slovníka je potrebné preskúmať ich a vybrať tie, ktoré sú relevantné pre odvetvie, ktorého lexiku spracúvame, napr.

Za najkomplikovanejší považujeme prípad, keď sa významová štruktúra A v jazyku B nevyskytuje. V tomto prípade je potrebné upustiť od hľadania neexistujúceho ekvivalentu, ale prikloniť sa k výkladu daného významu, napr. francúzske výrazy:

fermage poplatok za prenájom pôdy

métayage poplatok za prenajatie pôdy splácaný istým podielom na zisku.

Celá stručne opísaná lexikografická práca smeruje k jednému cieľu, sprostredkovať isté informácie používateľovi slovníka. Dobrých pekladových odborných slovníkov asi nebude nikdy dosť, preto je tvorba a vydávanie dvojjazyčných alebo viacjazyčných odborných slovníkov stále rozšírený jav a slovníky vychádzajú napriek problematickému finančnému stavu vzdelávacích a vedeckých inštitúcií. Dôkazom toho je napríklad vydanie dvojjazyčných slovníčkov terminologického minima zo živočíšnej výroby, rastlinnej výroby a ekonomiky v poľnohospodárstve na SPU v Nitre, slovník z ekológie vydaný vo Zvolene, Anglicko-slovenský pôdohospodársky slovník, na ktorého slovensko-anglickom variante sa v súčasnosti pracuje atď. Bohužiaľ nie vždy sú zostavovatelia slovníka úspešní práve v záverečnej etape, a tak dochádza i k takým prípadom, že viacročná kolektívna práca pri excerpcii a ekvivalentácii ostane bez zavŕšenia a nedočká sa vydania, čo je prípad viacjazyčného poľnohospodárskeho slovníka, na ktorom pracoval kolektív Katedry jazykov VŠP v Nitre v deväťdesiatych rokoch. Je to naozaj poľutovaniahodná skutočnosť, lebo lexikografická práca je veľmi náročná.

Osobitnú problematiku predstavuje oblasť zostavovania obojstranných prekladových slovníkov. Dôležité je pri nich bazírovať na dôslednosti. Nestačí vytvoriť len počítačový ekvivalent, zrkadlový obraz prvej časti slovníka. Popri typologickej odlišnosti jazykov komplikuje situáciu rozličná významová štruktúra, rozličný rozsah a obsah pojmov, existencia tzv. zradných slov (zvádzajúcich k jednoduchému použitiu podobných ekvivalentov, ktoré v jazyku B buď vôbec neexistujú, alebo majú úplne iný význam ako v jazyku A), lexikálne diery, synonymá, ktoré v terminológii a odbornom jazyku pôsobia ako nežiadúci, rušivý prvok, skratky atď. Ako nedostatok sa chápe i zaradenie výrazu v jednej časti a jeho absencia v druhej, pri hniezdovaní uvedenie združeného pomenovania v každom jazyku za iným dominantným slovom.

Záver

S vedomím, že tento krátky príspevok nemohol vyčerpávajúco spracovať širokú a mnohotvárnu problematiku lexikografie, pokúsime sa zhrnúť jeho obsah do niekoľkých viet. Lexikografia je aplikovaná vedná disciplína, ktorá si priebežne buduje a zdokonaľuje svoju teóriu. K lexikografickej práci treba pristupovať zodpovedne a systematicky. Je vhodné rozvrhnúť si prácu do niekoľkých etáp, stanoviť si reálne ciele a dôsledne sa pridŕžať stanovených metodických zásad. Pri zostavovaní odborného prekladového slovníka by mal byť lexikograf v kontakte s odborníkmi hovoriacimi východiskovým i cieľovým jazykom a konzultovať s nimi sporné prípady. Pri realizácii väčších projektov by títo mali byť členmi zostavovateľského kolektívu.

Literatúra:

BÁRTOVÁ, E. a kol.: Anglicko-slovenský pôdohospodársky slovník. Príroda, Bratislava, 1982.

DOROTJAKOVÁ, V.: Sémantizácia v dvojjazyčnom slovníku. In: Slovo a slovník. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1973, s. 209 - 213.

HORECKÝ, J.: Problémy terminologických slovníkov. In: Lexikografický zborník. SPN, Bratislava 1961, s. 34 - 45.

KROUPOVÁ, L.: Podíl morfologie na struktuře slovníkú. In: Slovo a slovník. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1973, s. 219 - 229.

MISTRÍK, J.: Moderná slovenčina. SPN, Bratislava 1997.

POLDAUF, I.: Výběr slov v překladových slovnících středního, malého a kapesního typu. In: Lexikografický zborník. SPN, Bratislava 1961, s. 54 - 62.

QUEMADA, B.: Les dictionnaires du français moderne 1539 - 1863; étude sur leur histoire, leurs types et leurs méthodes. Didier, Paris 1967.

RONDEAU, G.: Introduction ŕ la terminologie. Gaëtan Morin, Québec, Canada 1984.

SEKANINOVÁ, E.: Význam lexikálnej jednotky z konfrontačného aspektu. In: Slovo a slovník. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1973, s. 113 - 119.

ŠABRŠULA, J. a kol.: Základy francouzské lexikologie. SPN, Praha 1983.

UŽÁKOVÁ, M.: Terminologicé minimum slovensko-anglické - živočíšna výroba. VŠP Nitra, 1994.