CENOVÉ TRENDY PŠENICE A KUKURICE NA ZRNO NA SLOVENSKU A VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH

PRICE TRENDS OF WHEAT AND CORN FOR GRAIN IN SLOVAKIA AND THE SELECTED COUNTRIES

Dušan Šimo

Adresa autora:

Prof.Ing. Dušan Šimo, CSc., Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika, tel.: 00421/87/601

Anotácia:

Pšenica a kukurica sú významné agrárne komodity. Komparácia cien výrobcov pšenice a kukurice v Slovenskej republike a vybraných vyspelých krajinách Nemecko, Francúzsko a Rakúsko pri pšenici a USA, Argentína a Francúzsko dokazujú, že ceny pšenice sú vyššie v predom uvedených krajinách o 654 Sk až 2 474 Sk.t-1. Pri cene výrobcov kukurice bol rozdiel s výrobcami vo Francúzsku, kde cena bola vyššia o 842 Sk, ale v porovnaní s USA bola cena v SR vyššia o 182 Sk a Argentínou o 580 Sk.t-1. V Slovenskej republike zaostávame za úrodnosťou sledovaných krajín, čo ovplyvňujú najmä intenzifkačné faktory, ich nízky podiel ako i KNOW-HOW.

Summary:

Wheat corn are the important agrarian commodities. Comparison of producer´s prices of wheat and corn in the Slovak Republic and the selected developed countries, i. e. Germany, France and Austria for wheat and USA, Argentina and France for corn show the prices of wheat in the selected countries are higher with 654 - 2 474 Slovak crowns per 1 ton. Producer´s prices of corn in France are higher with 842 Slovak crowns and in comparison with USA the price in the Slovak Republic is higher with 182 Slovak crowns and in comparison with Argentina is higher with 580 Slovak crowns per 1 ton. Hectare yields in the Slovak Republic are lower that is caused by lower level of intensification factors and KNOW-HOW.

Kľúčové slová:

pšenica, kukurica na zrno, ceny výrobcov, Slovensko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, USA, Argentína

Key words:

Wheat, maize, prices, Slovak republic, Austria, Germany, Grance, USA, Argetina

Úvod a cieľ

Pšenica a kukurica sú významné trhové agrárne komodity v Slovenskej republike (SR) a vo svete. Obilniny majú v štruktúre osevu viac ako päťdesiat percentný podiel. Plochy osevu pšenice vo svete v roku 1995 dosiahli 219,0 mil. ha, z toho najviac sa pestuje v Ázii 39,2 %, v bývalom ZSSR 20,5 %, ďalej v Severnej Amerike 16,2 % a v Európe 12,2 % osevu. V Európskej únii (EÚ) v roku 1995 najvýznamnejším producentom podľa (Podoláka, 1998) bolo Francúzsko, kde sa pšenica pestovala na ploche 4 523 tis. ha, čo je 33,7 % podiel, ďalej Nemecko s plochou 2 580 tis. ha, 19,2 % podiel, Veľká Británia 1 858 tis. ha, čo je 13,8 %. Z časového radu osevu pšenice v EÚ v uvedených štátoch od roku 1993 majú plochy narastajúci trend.

V krajinách CEFTA za rovnaké časové obdobie sa pšenica pestovala na ploche 4 824 tis. ha. Medzi najväčších pestovateľov patrí Poľsko s plochou 2 407 tis. ha, čo je 49,9 % podiel, ďalej Maďarsko 1 107 tis. ha - 22,9 %, Česká republika 832 tis. ha a Slovensko 438 tis. ha.

Komparácia úrodnosti CEFTY s EÚ poukazuje, že krajiny CEFTY významne zaostávajú, keď v roku 1995 vo svete dosiahla úrodnosť 6,04 t.ha-1. Najlepšie produkčné parametre boli dosiahnuté v Holandsku 8,8 t, ďalej Írsku 8,08 t, Veľkej Británii 7,75 t z hektára. Najnižšie úrody boli v Španielsku 1,76 t a Portugalsku 1,47 t z hektára.

V krajinách CEFTA v roku 1995 najnižšia úroda sa zaznamenala v SR 4,9 t, ďalej v Čechách 4,7 t, Maďarsku 4,3 t a Poľsku 3,6 t z hektára.

Ako sa uvádza, lepšie úrodnosti sa zaznamenali vo vyspelých krajinách EÚ. Nižšiu produkciu možno zdôvodňovať nižšími vkladmi do výrobného procesu, najmä na intenzifikačné faktory, KNOW-HOW, menej výkonnou technicko-technologickou základňou a inými faktormi.

Výroba kukurice na zrno má podľa (Šimu, 1996) významné postavenie ako zdroj živín vo výžive hospodárskych zvierat najmä pre ošípané, hydinu ako i vysokoprodukčné dojnice. Stručne uvedieme základné ukazovatele zberu a úrodnosti za rok 1995. Kukurica sa pestovala vo svete v uvedenom roku na ploche 130,1 mil. ha. Z najvýznamnejších producentov EÚ uvedieme Francúzsko 1 691 tis.ha, Španielsko 342 tis. ha, Grécko 200 tis. ha a Rakúsko 174 tis. ha. Z ostatných krajín významní producenti sú USA 261,80 mil. ha, Čína 215,75 mil. ha, Brazília 140,4 mil. ha. V uvedenom roku v Grécku zaznamenali 10,0 t.ha-1, Rakúsku 7,53 t.ha-1, Francúzsku 7,44 t.ha-1 a Španielsku 7,04 t.ha-1. Vysoká produkcia na veľkej ploche sa zaznamenala aj v USA 7,32 t.ha-1.

V krajinách CEFTA k najvýznamnejším producentom patrí Maďarsko s plochou 1,098 mil. ha a Slovensko 121,9 tis. ha, ostatné krajiny majú malý podiel tejto komodity. V Maďarsku sa dosiahla produkcia 3,92 t.ha-1 a v SR 4,90 t.ha-1. Porovnanie produkčných parametrov CEFTU a EÚ je významné v prospech pestovateľov EÚ. Príčinnosť daného stavu je podobná ako pri pšenici. Ako v Maďarsku aj na Slovensku pretrvávajú transformačné problémy spojené s nedostatkom finančných prostriedkov na intenzifikačné faktory a od nich sa odvodzujú aj ďalšie príčiny podstatne nižšej produkcie.

V marketingovom mixe vedľa produktu ako rozhodujúceho faktora na trhu významné postavenie má cena. Cena vyjadruje úžitkovú hodnotu porastu a kúpnu silu zákazníka. Problematikou ceny vybraných agrárnych komodít sa zaoberali (Kretter, 1998), (Vicen, 1998), (Horská, 1997), (Nagyová-Horská, 1998) a iní, ktorí uvádzajú, že cena agrárnych produktov rastlinného pôvodu v posledných rokoch sa odvíja od dopytu a ponuky vybraných komodít.

Cieľom príspevku je analyzovať cenové trendy vybraných komodít a poukázať na marketingové prístupy k výrobe a predaju pšenice a kukurice.

Materiál a metodika

Predmetom skúmania sú významné hospodárske komodity pšenica a kukurica na zrno. Pšenica je základnou chlebovou obilninou vo výžive ľudí, ale značný podiel sa využíva pri výžive hospodárskych zvierat. Kukurica na zrno má nezastupiteľné miesto vo výžive ošípaných, hydiny ako i hovädzieho dobytka. Uvedené komodity sa budú analyzovať a komparovať v SR a vybraných krajinách. Pre analýzu sa použijú sekundárne informačné zdroje. Pre komparáciu cenových trendov sa použijú kurzy zahraničných valút prepočítané na Sk.

Pri posudzovaní sa využijú metódy analýzy a syntézy, komparácia, analýza časových radov s využitím vybraných matematicko-štatistických metód a PC. V syntentickej časti budú spracované odporúčania na využitie výsledkov v manažérskej práci právnych subjektov.

Dosiahnuté výsledky a diskusia

Ako sa predom uvádza, cena sa spravidla odvíja od užitkovej hodnoty produktu, doyptu a ponuky na trhu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kvalitný produkt možno predávať za najvyššiu cenu, či primeranú cenu, ktorú prizná kupujúci. V poľnej výrobe to však nemusí byť tak. Rastlinná produkcia je významnou mierou závislá od poveternostných podmienok, najmä vody a teploty. Vplyv prírodných faktorov spôsobuje, že v manažmente výroby treba zohľadniť isté zvláštnosti. Optimálne poveternostné podmienky a vhodný KNOW-HOW môžu byť výsledkom nadprodukcie, ktorá sa ale nie vždy môže zhodnotiť na trhu.

Cenové trendy pšenice a kukurice v SR

Pre objektívnejšie posúdenie časových radov pšenice a kukurice sa hodnotili ceny výrobcov sledovaných komodít podľa štvrťrokov za roky 1995, 1996, 1997 a prvý polrok 1998. Pri komodite pšenica sa analyzovala pšenica potravinárska a pšenica kŕmna. Ceny výrobcov vybraných komodít sú uvedené v grafe 1.

Ako sa uvádza v grafe 1, cenové trendy výrobcov potravinárskej pšenice majú narastajúci trend, keď v roku 1995 II. štvrťrok cena výrobcu bola 3 590 Sk.t.-1 a v roku 1998 II. štvrťrok

4 371 Sk.t-1. Nárast uvedených hodnôt dosiahol 120 indexového bodu, čo v absolútnom vyjadrení činí 721 Sk za jednu tonu. Z priebehu časového rastu možno dokazovať, že zatiaľ najvyššia cena sa zaznamenala v I. štvrťroku 1997 4 708 Sk.t-1 a najnižšia v III. štvrťroku 1995

3 257 Sk.t-1.

Pri pšenici kŕmnej ceny výrobcov sú podstatne nižšie. Najnižšia cena v sledovanom časovom raste bola v III. štvrťroku 1995 2 884 Sk.t-1, ale v I. štvrťroku 1997 cena kŕmnej pšenice bola nižšia v porovnaní s potravinárskou len o 46 Sk.t-1. Postupne v ďalšom období má pokles. Ak porovnáme II. štvrťrok 1998 s tým istým obdobím roku 1995, tak ceny sú v týchto časových bodoch takmer vyrovnané. Uvedenú situáciu na trhu ovplyvnilo najmä dlhotrvajúce nepriaznivé počasie, keď pri sľubnej úrode potravinárskej pšenice zvýšené vodné zrážky spôsobili pokles obsahu lepku, čo malo dopad na prebytok kŕmnej pšenice na agrárnom trhu SR.

Kukurica na zrno podobne ako pšenica dosiahla najvyššiu cenu výrobcu za sledované obdobie v I. štvrťroku 1997, kedy za zaznamenala cena 4 440 Sk.t-1. V dôsledku prebytku kukuričného zrna na skladoch cena výrobku sa znížila, čo možno posúdiť aj z indexu 1998/1995, ktorý dosiahol 0,82 bodu.

Cenové trendy pšenice a kukurice vo vyspelom svete

Analýza cien výrobcov pšenice sa vykonala vo vyspelých krajinách EÚ a to v Rakúsku, Nemecku a Francúzsku. Pre porovnateľnosť sa výsledky uvádzajú v Slovenskej korune. V grafe 2 sa uvádzajú ceny výrobcov pšenice vo vybraných krajinách EÚ.

V grafe 2 sú uvedené ceny pšenice na Rakúskom , Francúzskom a Nemeckom agrárnom trhu. Najvyššie priemerné ceny z analyzovaných krajín sú v Rakúsku priemerne 6 862 Sk.t-1, ďalej Nemecku 5 393 Sk.t-1 a Francúzsku 5 042 Sk.t-1. Ak porovnáme priemernú cenu potravinárskej pšenice v SR 4 383 Sk.t-1 v roku 1997, tak je to index 0,63 bodu v porovnaní s Rakúskom, 0,81 bodu s Nemeckom a 0,86 bodu s Francúzskom. Pri zvýšených úrodnostiach najmä v Nemecku a Francúzsku, kde sa dosahuje produkcia viac ako 6,5 ton z hektára, trhová produkcia je v porovnaní so SR vyššia o 15 331 Sk v Nemecku a 13 050 Sk vo Francúzsku z 1 hekrára pšenice a to je významný rozdiel.

Ceny výrobcov kukurice na zrno v krajinách USA, Argentíne a Francúzsku za rok 1997 sú uvedené v grafe 3. Kukurica je významná komodita agrárneho trhu vo svete. EÚ v uplynulom období dováža kukuricu najmä z USA, Argentíny a ďalších krajín, kde táto plodina má vhodné produkčné podmienky, preto sa analyzujú producenti USA, Argentívny a z EÚ Francúzsko. Ceny výrobcov kukurice sú vyššie v EÚ ako v USA či Argentíne, čo dokazuje aj graf 3.

Ceny výrobcov vo Francúzsku dosiahli priemernú úroveň v roku 1997 a to 4 909 Sk.t-1. Argentínski producenti za sledované obdobie odbytovali v priemere kukurice za 3 487 Sk.t-1, čo je 71 % ceny výrobcov vo Francúzsku a v USA sa zaznamenala priemerná cena 3 885 Sk.t-1 a to je 79 % z ceny francúzskych pestovateľov.

Komparácia cien vybraných krajín v SR nie je až taká výrazná okrem Francúzska, keď naši výrobcovia kukuricu predávali v priemere za 4 067 Sk.t-1 a to je nižšia cena v porovnaní s Francúzskom o 842 Sk za tonu, ale ceny v USA a Argentíne boli nižšie. Aj pri tejto komodite významnú úlohu má produkcia z hektára. Zatiaľ, čo v USA sa produkcia pohybuje nad 7,5 t.ha-1, v našich len na úrovni 5,0 - 5,5 t.ha-1.

Záver

Komparácia cien výrobcov pšenice a kukurice na zrno vybraných krajín sveta a Slovenska poukázala, že producenti pšenice a kukurice v Slovenskej republike zaostávajú za úrodnosťou pri oboch komoditách. Ceny pšenice sú vyššie v Rakúsku ako u nás, keď dosiahli 63 indexového bodu, v porovnaní s Nemeckom 0,81 a Francúzskom 0,81 indexového bodu. Pri cenách výrobcov kukurice na zrno bola cenová hladina pre našich producentov priaznivejšia, keď vo Francúzsku dosiahla index 120 bodu, ale ceny v USA a Argentíne boli nižšie ako na Slovensku. Nepriaznivé postavenie cien výrobcov u nás a vyspelých krajinách možno zdôvodniť nižšou úrodnosťou, ktorá sa odvíja od pôdnych a poveternostných podmienok, ale najmä KNOW-HOW, kvalitných strojových systémov od prípravy pôdy až pozberovú úpravu.

Literatúra

1. Horská. E.: Medzinárodný marketing. Skriptá prednášky. SPU VES Nitra, 1997. 106 s.

2. Kretter, A.: Problémy odbytu a nákupu pri komodite kukurica. In: Manažment a marketing výroby, spracovania a predaja kukurice. Vedecká konferencia SPU Nitra, 1998, s. 48-55

3. Nagyová, Ľ. - Horská, E.: Marketing zemiakov a zemiakových výrobkov na Slovensku a v USA. Acta operativo oeconomica et informatica. Ročník 1., č. 2, SPU Nitra 1998, s. 48-55

4. Podolák, A.: Ekonomická referenciácia európskych agroštruktúr. Zemědělská ekonomika UZPI ČZAV, ročník 43, č. 8, Praha 1997, s. 351-356

5. Šimo, D.: Agrárny marketing, VŠP Nitra, 1996, 181 s.

Vicen, M.: Úroveň nákladov a cien výrobkov kukurice v SR. In: Manažment a marketing výroby, spracovania a predaja kukurice. Vedecká konferencia SPU Nitra, 1998, s. 65-73