PERSPEKTÍVY ŠĽACHTENIA POHÁNKY NA SLOVENSKU

Perspectives of buckwheat breeding in Slovakia

Ervin Polák

Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Abstract

The paper is aimed to breeding methods used for breeding of buckwheat .In Research - Breeding Station Borovce have been used two breeding methods:

A - method of individual selection

B - heterogeneous breeding - production of syntetic population

The results shows that the method B is more advantage in buckwheat breeding.

buckwheat, breeding methods

Souhrn

V našom šľachtiteľskom programe sme sa zamerali na šľachtiteľské postupy, ktoré sme použili pri šľachtení pohánky. Na VŠS - Borovce sa použili dve metódy šľachtenia klasickú metódu šľachtenia individuálnym výberu (odrôd, populácii apod.) a metódu tvorba syntetickej odrody, pri ktorej sme ako komponenty použili výbery z ... Z našich výsledkov ...sme získali poznatok ..., materiál ... že metóda B sa dá lepšie využiť v šľachtení pohánky.

Úvod

Pohánka (Fagopyrum esculentum Moench.) má svoju pravlasť v Himalájách, odkiaľ sa postupne presúvalo jej pestovanie do Mongolska, Tibetu, Japonska a do východnej Sibírii. Na európsku pevninu sa dostala až v 13. storočí po vpáde Tatárov, podľa ktorých ju niektoré národy pomenovali ,,Tatarka”. Pohánka je hmyzoopelivé a s počtom chromozómov 2n=16, 32 (Zeven a Wet, 1982). Na území Slovenska sa začala pestovať až v 15. storočí. Pohánka v minulosti zaberala na území Slovenska väčšie pestovateľské plochy najmä v severnejších oblastiach, menšom rozsahu sa pestovala na strednom a východnom Slovensku, taktiež aj na strednom a hornom Považí a na Kysuciach.

Pestovateľské plochy pohánky sú na Slovensku každoročne veľmi rozdielne a aj keď sa zvyšuje dopyt po výrobkoch s pohánky, tak pestovateľské plochy nemajú stúpajúcu tendenciu.

Štatistické údaje o pestovateľských plochách pohánky sa veľmi obtiažne získavajú. K dispozícií máme údaje za rok 1999, kedy sa na Slovensku pestovala pohánka na ploche 278,7 ha a v roku 2000, kedy sa pestovala na ploche 249,65 ha.

Presné plochy sú k dispozícií len z množiteľských porastov pohánky, ktoré sú štatisticky presne vedené na ÚKSUP-e.

V listine registrovaných odrôd bola v roku 1990 zapísaná odroda Pyra, ktorá bola vyšľachtená v ČR.

V roku 1998 bola registrovaná odroda Špačinská 1, ktorá bola vyšľachtená na VŠS - Borovce (pracovisko Špačince). Odroda Špačinská1 bola vyšľachtená metódou tvorby syntetickej odrody. Pri tvorbe tejto odrody bol použitý ako východiskový materiál odroda Lehnická krajová a odroda Hruszwoská.

Obrázek 1: Množiteľské plochy pohánky v SR od roku 1996 do roku 2000

Z metód šľachtenia sa používa pri šľachtení pohánky klasická metóda individuálneho výberu s každoročne opakovaným výberom, so skúšaním potomstva, zlučovaním a rozmnožovaním potomstva a metóda tvorby syntetickej odrody (Rod 1982).

Šlachtitelský ciel:

Pohánku pre naše podmienky treba prešľachtiť na:

1 - vyššiu úrodu semena, zvýšenie nevypadavosti nažiek

2 - na odolnosť proti chorobám: Pleseň sivá (Botritis cinerea) a Fuzáriové vädnutie pohánky

Metódy šľachtenia:

A - Klasická metóda individuálneho výberu s každoročne opakovaným výberom, so skúšaním potomstva, zlučovaním a rozmnožovaním potomstva (mínus varianty a choré rastliny sa počas vegetácie odstaňujú).

V našom šľachtení sme východiskový materiál vysadili na výberovú parcelu do riadkov 25 - 30 cm x 5 cm. Počas vegetácie sme vykonali negatívny výber, v ktorom boli vylúčené nevhodné rastliny. V závere vegetácie sme vykonali individuálny výber rastlín s cieľom získania vhodných výberov, ktoré majú vysokú úrodu semena, nepoliehajú a ich zdravotný stav je na úrovni odrody Pyra. V priebehu vegetácie sme subjektívne hodnotili zdravotní stav rastlín stupnicou 1 - 9 (stupeň 9 najzdravšie rastliny). Po zbere úrody sme hodnotili počet a hmotnosť semien, HTS v gramoch. Výbery, ktoré zodpovedali kritériám sme opätovne vysiali v ďalšom roku ako V1. Z generácie V1 sme v ďalšom roku znova urobili výbery a vysiali sa s označením V2.

Východiskový materiál v našom šľachtiteľskom programe je tvorený zo svetového sortimentu odrôd Pyra - ČR, Hruszowská - PL, Tatiana - SUN, Emka - PL a z domácich krajových odrôd Lehnická a Východoslovenská získaných zberom.

B - Tvorba syntetickej odrody - pod pojmom syntetická odroda rozumieme populáciu vzniknutú vzájomným prekrížením komponentov s dobrou kombinačnou schopnosťou.

Pre tvorbu syntetickej odrody sme využili metódu kríženia hromadného kríženia - polycross a metódu topcrosného kríženia.

Východiskový materiál tvorí základný materiál odrôd svetového sortimentu Pyra -ČR, Hruszowská - PL, Tatiana -SUN a z domácich krajových odrôd Lehnická a Východoslovenská.

V roku 1991 sme založili Topcross s vybranými odrodami a krajovými odrodami:

Pyra x Východoslovenská

Lehnická x Východoslovenská

Lehnická x Hruszowská

Pyra x Tatiana

Východoslovenská x Lehnická

V roku 1992 sme založili skúšky výkonov zo získaného osiava - potomstva na polycross.

Keďže v súčasnosti je potrebné vyšľachtiť odrody pohánky s úrodou semena nad 1,8 t.ha-1, nepoliehavé a s vegetačnou dobou do 120 dní, je našim cieľom vyšľachtiť odrody s vyššou úrodou semena. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladáme dosiahnuť selekciou rastlín, ktoré disponujú nevypadavosťou nažiek a sú odolné proti plesni sivej.

Výsledky a diskusia

A - klasická metóda individuálneho výberu s každoročne opakovaným výberom

V roku 1990 sme urobili výbery z krajovej odrody pochádzajúcej z Východoslovenskej krajovej. V roku 1991 sme vysiali výbery V1 ako skúšky výkonov v štyroch opakovaniach a plocha jednej parcelky bola 10 m2, výsev bol 60 kg.ha-1, šírka riadkov bola 12,5 cm. Z najlepších V1 sme v roku 1992 vyselektovali 14 výberov V2, ktoré boli vysiate ako skúšky výkonov a súčasne bolo zasiate aj množenie na parcelkách o ploche 10 m2.

V úrode semena vo V2 bol najlepší výber č. 22 (814,66 kg.ha -1) a výber č. 23 (793,06 kg.ha -1), ktorý bol na úrovni kontrolnej odrody Pyra (786,23 kg.ha -1). Všetky ostatné výbery mali nižšiu úrodu než kontrolná odroda Pyra. Výsledky úrod sú uvedené v tabuľke 1.

V roku 1991 sme urobili výbery najlepších rastlín zodpovedajúcich cieľu šľachtenia a to z odrody Emka. Tieto sme následne vysiali v roku 1992 ako V1. Z dôvodu malého množstva semena sme V 1 museli vysiať len v jednom riadku, bez opakovaní a hodnotili sme úrodu z 10 rastlín.

Urodu semena sme hodnotili tak, že ako kontrolu sme zvolili priemer zo všetkých výberov. V úrode semena vo V 1 bol najlepší výber č. 23/91 (214,60 gramov), výber č. 16/91 (190,60 gramov), výber č. 1/91 (162,40 gramov), výber č. 4/91 (156,90 gramov), výber č. 11/91 (131,80 gramov). Ostatné výbery boli svojou úrodou už pod priemer úrod daného súboru (121,81 gramov). Dosiahnuté výsledky sú v tabuľke 2.

Tabuľka 1: Úroda nažiek - semena z pokusu V2 - kmeňov v roku 1992 Východoslovenská krajová

Tabuľka 2: Úroda nažiek - semena u V1 z odrody Emka v roku 1992

B - tvorba syntetickej odrody

V roku 1991 sme založili Topcross s vybranými odrodami a krajovými populáciami: Pyra x Východoslovenská, Lehnická x Východoslovenská, Lehnická x Hruszowská, Pyra x Tatiana, Východoslovenská x Lehnická.

V roku 1992 sme založili skúšky výkonov zo získaného osiva - potomstva na polycross.

V úrode semena z týchto kombinácií bola najlepšia kombinácia Lehnická x Východoslovenská (639,26 kg. ha -1), kombinácia Východoslovenská x Lehnická (577,83 kg.ha -1), kombinácia Lehnická x Hruszowská (517,58 kg.ha -1), kombinácia Pyra x Tatiana (495,85 kg.ha -1). Kombinácia Pyra x Východoslovenská (413,45 kg.ha -1) bola svojou úrodou už slabšia od kontrolnej odrody Pyra (446,60 kg.ha -1). Výsledky sú uvedené v tabuľke 3.

Vegetačný rok 1992 na ŠS - Špačince bol veľmi suchý. Počas kvitnutia pohánky bolo okrem suchého počasia veľmi horúco (až 320 C) a fúkal silný vietor. Toto počasie spôsobilo nízke opelenie kvietkov (bol malý nálet opeľovačov) a teda aj nízku úrodu nažiek.

Výsledkom tohto šľachtiteľského postupu bola vyšľachtená a zeregistrovaná nová odroda Špačinská 1 v roku 1998 v Slovenskej republike.

Tabuľka 3: Skúšky výkonov úrodnosti potomstva po Polycrosse v roku 1992

Záver:

V šľachtení pohánky sa pokračuje aj v súčasnosti na VŠS - Borovce a to tvorbou syntetickej populácie. Základný východiskový materiál sa zaradí do škôlky Topcross a vybrané úrodné potomstvo postupuje do škôlky polycrossu. Základný šľachtiteľský materiál však musí mať dobrú kombinačnú schopnosť. Potomstvo tohto materiálu dáva predpoklad, že nová syntetická odroda bude úrodnejšia než kontrolné odrody. Výsledky z pokusov v roku 2000 sú uvedené v grafoch.

Obrázek 2: Skúšky výkonu potomstva po topcrosse

Obrázek 3: Skúšky výkonov potomstva po polycrosse

Literatúra:

Zeven, A.C. and J.M.J. de Wet. 1982. Dictionary of cultivated plants and their regions of diversity. Pudoc, Wageningen.

Rod, J. 1982. Šlechtění rostlin. SZN. Praha.